Otázka eutanázie a odpojenia od prístrojov je komplexná a vyvoláva mnohé etické a morálne dilemy. V kontexte katolíckej viery sa táto téma stáva ešte citlivejšou, pretože sa dotýka základných princípov o posvätnosti života a Božom práve rozhodovať o ňom.
Emeritný arcibiskup Róbert Bezák sa vyjadril k tejto téme v rozhovore pre portál Startitup. Otec arcibiskup sa však nad otázkou dlho zamyslel. „To je veľmi vážna otázka, veľmi ťažko sa aj dá nájsť v tejto otázke to správne riešenie pre každého, lebo je iné, keď zomiera človek, ktorý vám nie je blízky a keď vám zomiera otec a chcete mu pomôcť. To je také veľmi osobné, tá otázka smrti…“
Spomenul aj liečbu dlhodobo chorých ľudí. „Počítať s tým, aj teraz v pandémii, že keď je chorý 30-ročný človek a 80-ročný, je úplne to isté, sa asi nedá. Keď sa zachraňuje ten mladší, tak to som schopný pochopiť, že jednoducho nedá sa nič robiť, keď niekto už ten život prežil, naplnil, tak sa nemôže očakávať, že bude mať tú istú starostlivosť, ako keď niekto ešte len pred tým životom stojí. Ale neodvážil by som sa povedať, na akom princípe, je to aj veľmi osobné.“
2. ročník: Etické a morálne aspekty povolania farmaceuta: prof. MUDr. Jozef GLASA, CSc. PhD.
Čo hovorí Katechizmus katolíckej cirkvi?
Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC) sa k otázke eutanázie vyjadruje jasne a jednoznačne.
Priama eutanázia - nech by na ňu boli akékoľvek dôvody a použili sa akékoľvek prostriedky - spočíva v usmrtení telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich. Je morálne neprijateľná. Takisto aj konanie alebo zanedbanie, ktoré samo osebe alebo zámerne zapríčiňuje smrť s cieľom skončiť bolesť, je vraždou, ktorá je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a s úctou k živému Bohu, jej Stvoriteľovi. Omyl v úsudku, do ktorého možno s dobrým úmyslom upadnúť, nemení povahu tohto vražedného činu, ktorý treba vždy odsúdiť a vylúčiť. (KKC, 2277)
Okrem toho Katechizmus katolíckej Cirkvi odpovedá na akúkoľvek otázku o eutanázii veľmi jasne a bez vyhovárania sa: Ani keď sa smrť pokladá za veľmi blízku, nemožno oprávnene prerušiť liečenie, ktoré sa má zvyčajne poskytovať chorej osobe.
Používanie utišujúcich liekov na zmiernenie utrpenia umierajúceho, hoci aj s rizikom, že sa mu tým skráti život, môže byť morálne v zhode s ľudskou dôstojnosťou, ak nie je smrť chcená ani ako cieľ, ani ako prostriedok, ale sa iba predvída a pripúšťa sa ako nevyhnutná. Liečby, ktoré zmierňujú bolesti, sú jednou z vynikajúcich foriem nezištnej lásky. Z tohto dôvodu ich treba podporovať. (KKC, 2279)
Zjednodušene povedané, katolícka cirkev odmieta aktívne ukončenie života, ale zároveň zdôrazňuje dôležitosť paliatívnej starostlivosti a zmierňovania bolesti.
Katechizmus katolíckej Cirkvi pripomína: „Cirkev i ľudský rozum potvrdzujú, že počas ozbrojených konfliktov zostáva stále platný morálny zákon. Aj keby už nanešťastie vznikla vojna, tým samým nie je medzi nepriateľskými stranami všetko dovolené. (KKC, 2312)
Musíme urobiť všetko, čo je rozumne možné, aby sa vyhlo vojne, a to pre zlo a nespravodlivosť, ktoré každá vojna so sebou prináša. Cirkev sa modlí: Od moru, hladu a vojny vysloboď nás, Pane. (KKC, 2327)
Odpustenie a pokánie
Arcibiskup Bezák sa vyjadril aj k aktuálnej situácii na Ukrajine. „Vnímam vyhlásenia aj niektorých vysokých predstaviteľov, povedzme Vatikánu sú také, že len pokoj a mier, zmierenie, a mne to pripadá, že to sa nám dá hovoriť, keď je to ďaleko od nás. Ale keď ide o existenciálnu núdzu, už by som sa bál hovoriť, že náboženstvo je niečo ako totálny mier a totálne zmierenie a odpustenie… Možno je to aj taká zaujímavá doba, aj v zmysle určitého reformovania našich názorov a uvedomovania si, že náboženstvo nás chce viesť k pokore, k zjednodušeniu života…“
Pokora áno, zjednodušenie tiež, ale…, na tieto slová si spomínate? „Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz? Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 17, 21-22)
Okrem Evanjelia aj Katechizmus katolíckej Cirkvi o odpustení zdôrazňuje: Táto povinnosť sa vzťahuje aj na tých, ktorí zmýšľajú alebo konajú inak ako my. Kristovo učenie ide až tak ďaleko, že vyžaduje odpustenie urážok. Rozširuje prikázanie lásky, ktoré je prikázaním nového, evanjeliového zákona, aj na všetkých nepriateľov. Oslobodenie v duchu evanjelia je nezlučiteľné s nenávisťou k nepriateľovi ako ľudskej osobe, nie však s nenávisťou k zlu, ktoré ako nepriateľ pácha. (KKC, 1933)
Pri rozhovore redaktora a emeritného arcibiskupa došlo aj na tému pokánia a vysporiadania Nemcov so svojou minulosťou voči Rusom. Bezák vo svojej odpovedi vyhlásil: „Nemôžeme stále žiť pokánie, to je také seba zničujúce.“
V katechizme sa však jasne hovorí, že pokánie patrí k nášmu bežnému dňu: V každodennom živote sa obrátenie uskutočňuje prejavmi zmierenia, starostlivosťou o chudobných, vykonávaním a obranou spravodlivosti a práva, vyznaním pokleskov bratom, bratským napomenutím, revíziou života, spytovaním svedomia, duchovným vedením, prijímaním utrpení a trpezlivosťou v prenasledovaní pre spravodlivosť. Najistejšia cesta pokánia je vziať každý deň svoj kríž a nasledovať Ježiša. (KKC, 1435)
Odoberanie orgánov a eutanázia
Orgány na transplantáciu sa odoberajú zo živého človeka. Aby sa to v lekárskych kruhoch nemuselo nazývať zabíjaním alebo vraždou, nazvalo sa to mozgová smrť. Vyspelé staroveké civilizácie (napr. Rimania, Gréci) opovrhovali národmi, ktoré obetovali deti, ale vražda slabších novorodencov bola podľa niektorých zdrojov u nich ticho tolerovaná. Ak by takéto civilizácie dožili dnešného veku, tak slabšie deti by sa zrejme nechávali odrásť, a najskôr by ich rozobrali na orgány!
Čiže môžete z nich brať energiu alebo ich "vypnúť", teda ich legálne zabiť aj bez ich súhlasu? Alebo keby v minulosti pre takéto prípady človek s odoberaním orgánov a s vlastným zabitím súhlasil, vtedy už máme právo ho zabiť? Prečo potom súdili kanibala, ktorý si dal inzerát: "Hľadám muža, ktorý by sa nechal dobrovoľne zabiť a zjesť." A ten porušený muž podobného idiota našiel, dohodli si stretnutie, tak ho zabil a zjedol!! Nie je eutanázia náhodou niečo nejako podobné? A čo je potom odoberanie orgánov zo živých ľudí, ktorí na to nemôžu dať súhlas?
Ak svet riadi Boh podľa vopred nastavených Vesmírnych zákonov, Ktorý vidí tieto tendencie v duši človeka, potom obeť a páchateľ sú vo svojom zmýšľaní veľmi podobné typy. Jeden môže vyzerať ako odporný starý recidivista, druhý ako nevinné mladé dievča. Obidvaja sú však pripravení kôli uspokojeniu svojich túžob aj zabíjať.
Interrupcia ukončí vývoj človeka vonkajším zásahom, podobne aj eutanázia, a rovnako život ukončí aj odpojenie od prístrojov komatózneho pacienta! Aha, veď by nás stál energiu a peniaze, museli by sme sa o neho starať, a kto to zaplatí? Tu širšie následky nikoho nezaujímajú?
Následky umelého zásahu do života
Keď vidím ťažko, naozaj ťažko psychicky chorého pacienta, pýtam sa v rodine na interrupcie, vraždy, či samovraždy. Neviem, či niekto robí takéto štatistiky*, ale v rodinách, kde sa nejakým spôsobom umelo siahlo na život, vidím u ľudí psychické choroby na vlastné oči ešte aj u tretej generácie! Je úplne jedno, že psychiater im zatiaľ nestanovil diagnózu, tie deti to majú v sebe! A tieto následky zaplatí kto? Koľko to všetko stojí? Koľko životov sa tým zničí a koľko utrpenia to prinesie jednolivcom aj celej civilizácii?
Napríklad samovraždu otca je vidieť v bioenergetickom informačnom poli dcéry obykle veľmi zreteľne aj keď uplynú desiatky rokov. Ľudskými slovami povedané - jedná sa o deformácie určitých čŕt osobnosti následkom ťažkého hriechu. Bezpochyby podobné následky spôsobuje eutanázia či interrupcia.
Lekár či psychiater by mal brať do úvahy rodinnú anamnézu nie iba jednorázovo a všímať si širšie minulé, prítomné aj budúce súvislosti. Skrátka raz za čas sa pacienta opýtať na nejaké neobvyklé udalosti v rodine.
Pohľady diskutujúcich
V diskusii na túto tému sa objavujú rôzne názory. Niektorí sú za legalizáciu eutanázie, najmä v prípadoch neznesiteľného utrpenia a beznádeje na vyliečenie. Iní sú proti, argumentujúc posvätnosťou života a možnosťou zneužitia tejto praktiky.
Argumenty pre eutanáziu:
- Zmiernenie utrpenia nevyliečiteľne chorých pacientov
- Právo človeka rozhodovať o svojom živote a smrti
- Porovnanie s utratením trpiacich zvierat
Argumenty proti eutanázii:
- Posvätnosť života a Božia vôľa
- Možnosť zneužitia na odstránenie "nepohodlných" ľudí
- Riziko, že pacient v budúcnosti zmení názor alebo sa objaví nová liečba
Jeden z diskutujúcich prirovnal eutanáziu k samovražde Jána Palacha, ktorá je oslavovaná ako hrdinský čin. Iný zdôraznil, že človek by mal mať právo rozhodovať o svojom živote a smrti, najmä ak trpí a nemá šancu na zlepšenie.
Ďalší diskutujúci poukázal na to, že je humánne utratiť trpiace zviera, ale nehumánne dať eutanáziu trpiacemu človeku. Pýta sa, či je človek menej ako zviera.
Asistovaná samovražda a chronická bolesť
Ospravedlnenie asistovanej samovraždy z dôvodu chronických bolestí neobstojí. Vďaka novým liekom proti chronickej bolesti už dnes pacient s onkologickým ochorením nemusí vôbec trpieť. Liečbe chronickej bolesti najmä u ľudí s rakovinou sa venuje algeziológia. Lieky dokážu bolesť elmiminovať úplne, prípadne na úroveň znesiteľnosti. Zmiernenie utrpenia je základným ľudským právom.
Záver
Problematika eutanázie a odpojenia od prístrojov je veľmi zložitá a vyžaduje si citlivý prístup. Je dôležité zvážiť všetky etické, morálne a náboženské aspekty, ako aj individuálne okolnosti každého prípadu. Katolícka cirkev sa stavia proti aktívnemu ukončeniu života, ale zároveň zdôrazňuje dôležitosť paliatívnej starostlivosti a zmierňovania bolesti. Diskusia o tejto téme by mala byť otvorená a založená na vzájomnom rešpekte a pochopení.
tags: #je #odpojenie #od #pristrojov #hriech