Pius XI. obzvlášť dnes, v ťažkých dobách po II. katolíckym kresťanom ako neomylné ukazovatele cesty. Až teraz informujú postupne sprístupňované archívne pramene, sa Pius XI. prejavil ako dôstojný nástupca sv. Mal k tomu istotne svoje dôvody a občas, napr. v Španielsku, sa snažil o pápežskej diplomacie so slobodomurárskymi vládami oboch krajín. politiku, jeho zásahy boli veľmi často mimoriadne nešťastné. Jeho konanie malo zhubné následky, a preto ho nemožno v pravom slova zmysle považovať len de Valeru.
Prinášame prehľad krajín, kde sa katolícka sociálna náuka pokúšala priniesť do praxe.
- Rakúsko: spolkový kancelár
- Taliansko: ministerským predsedom korporatívneho štátu až do svojej smrti.
Je dôležité spomenúť, že kresťania v Nemecka sa snažili zabrániť nástupu červených revolucionárov. Naopak, v Španielsku sa snažili zabrániť tomu, aby sa krajina premenila na sovietsku republiku. Mnohí katolíci sa zomkli v Maroku a neskôr na rôznych miestach v Španielsku. Avšak, centrum kresťanskej demokracie trpelo ustráchanosti.
Preto sa kládol väčší dôraz na zásad a väčší dôraz na katolícku sociálnu politiku. Táto politika vychádzala z encyklík Leva XIII. a Pia XI. Cirkev chcela zasahovať len v prípade inak neriešiteľných sporov. Encyklika Pia XI. z roku 1937 zdôrazňovala túto náuku.
Je zaujímavé, že Írsko, podobne ako napr. Veľká Británia, neprijalo žiadnu písanú ústavu. V istom zmysle, v Francovom Španielsku, sedem tzv. Základných zákonov zo 17. júla 1938 do roku 1967 nahrádzalo ústavu. Tieto zákony sa týkali vzťahu k Cirkvi a k rodine.
V ústavách sa často nachádzajú zmienky aj pre iné vyznania. Napríklad, v Írsku sa vyžaduje verejná úcta a náboženstvo musí byť rešpektované a ctené. V Španielsku (Fuero de los Espanoles) z roku 1945, sa v 6. článku zaručovalo súkromné vykonávanie náboženského kultu. Táto ústava bola prijatá 17. júla 1945. Je však dôležité poznamenať, že v Španielsku bolo vybudované celé korporatívne zriadenie na základe výlučnosti katolíckeho kultu. Ženy boli vystavené obmedzeniam. Avšak, cieľom bolo, aby sa stali riadnymi ľuďmi a dobrými občanmi. Všetko, čo bolo potrebné na dosiahnutie tohto cieľa, bolo v súlade s princípmi katolíckej viery a mravmi.
V Írskej ústave, ktorú spísal de Valera, sa nachádzajú zmienky o encyklike Pia XI. Pozornosť venovaná rodine je priam charakteristickým rysom tejto ústavy. V 41. článku sa uvádza, že rodina je základ spoločenského rádu, nevyhnutný pre dobro národa a štátu. Matky by nemali byť nútené z ekonomickej nevyhnutnosti pracovať a zanedbávať svoje domáce povinnosti. Preto, v Írsku nebol prijatý žiadny zákon, ktorý by umožňoval rozluku manželstva. To znamená, že v Írsku nie je možné uzavrieť nové manželstvo, pokiaľ predchádzajúci manžel ešte žije. Aj v nasledujúcom 42. článku ústavy, venovanému vzdelaniu, sa hneď na začiatku hovorí, že štát uznáva, že prvým a prirodzeným vychovávateľom dieťaťa je rodina. Štát by mal zasahovať len v prípade, ak rodina zlyháva vo svojej úlohe.
Náboženská mapa Európy
Ústava Írska začína slovami: „V mene Najsvätejšej Trojice, od ktorej pochádza všetka autorita a ku ktorej, ako nášmu konečnému cieľu, musia byť nasmerované všetky činy ľudí aj štátu, my, ľud Írska…“ V 44. článku sa uvádza, že Všemohúcemu Bohu je nutné vzdávať verejnú úctu. Štát uznáva, že Všemohúcemu Bohu je nutné vzdávať verejnú úctu. Štát uznáva katolícku cirkev ako strážkyňu viery a náboženstvo musí byť rešpektované a ctené.
V kontexte katolíckej sociálnej náuky sa často spomína aj encyklika Pia XI., ktorá hovorí o potrebe „priviesť k večnej blaženosti“.
Pius XI.