V malebnej obci Inovce sa nachádza jeden z najmenších, no o to vzácnejších drevených chrámov na východnom Slovensku - chrám sv. Michala Archanjela. Tento gréckokatolícky chrám, postavený v roku 1836, je zasvätený svätému Michalovi archanjelovi a predstavuje významnú kultúrnu pamiatku regiónu.
Pri pohľade na tieto stavby sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia. Poďme sa ponoriť do histórie a architektúry tohto unikátneho kostolíka.
Chrám svätého Michala Archanjela v Inovciach
História a Kontext
Chrám svätého Michala archanjela v Inovciach stojí pod masívom Popriečného vo Vihorlatských vrchoch. Cerkva bola postavená v prvej tretine 19. storočia a svojimi rozmermi postačovala potrebám málo ľudnatej obce. Na svahu za cerkvou leží cintorín a celý areál dotvárajú mohutné lipy.
Chrám v Inovciach je jedným z najmenších drevených chrámov na východnom Slovensku. V obci Inovce sa nachádza drevený kostolík svätého Michala Archanjela z roku 1836, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zásluhou svojej polohy je kostol dominantou obce.
Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.
Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala. Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly.
Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu.
Treťou skupinou kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.”
Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža. Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali.
Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke.
Prvá písomná zmienka o obci Inovce, vtedajší názov Inoc, pochádza z roku 1555. Patrila panstvu Drugethovcov, majiteľom Zemplinskej župy so sídlom v Humennom (Juraj III. Drugeth (1583-1620) bol manželom Kataríny Nádasdyovej, dcéry Alžbety Báthoryovej). V 18. storočí patrili Ibrányiovcom, v 19. storočí Izépiovcom.
Interiér chrámu sv. Michala Archanjela v Inovciach
Architektúra a Vzhľad
Z hľadiska pôdorysu je to trojpriestorový zrubový objekt na nízkej podmurovke s hrotito ukončenou svätyňou. Loď je postavená na štvorcovom pôdoryse, podobne aj babinec, nad ktorým sa vypína západná veža situovaná do prečnievajúcej strechy a podchytená drevenými krakorcami. Zrub je prekrytý veľkou valbovou strechou, ktorá zostupuje tak nízko, že okienka na južnej strane museli byť vsadené do hlbokej niky. Na kovovej konštrukcii nad svätyňou bola osadená menšia strešná vežička.
Celá stavba chrámu je pokrytá šindľovou krytinou. Tento dvojvežový chrám má hlavnú vežu nad predsieňou a menšiu nad svätyňou. Obe veže ukončujú cibuľky s trojramennými kovanými krížmi. Keďže chrám má iba malú vežu vznikla potreba vybudovať zvonicu. Zvonica je jednoduchej, v hornej časti stĺpovej konštrukcie.
Zaujímavosťou tohto chrámu je hrotito ukončená svätyňa, väčšia chrámová loď a menšia predsieň.
INOVCE ~ gréckokatolícka cirkev sv. Michala Archanjela
Ikonostas
Z dôvodu malej výšky i šírky východnej steny lode, nebolo možné osadiť ikonostas s plným ikonografickým programom, ktorý je vďaka tomu neúplný a asymetrický. Vyrezávaná konštrukcia ikonostasu s bielo-zlatými cárskymi dverami pochádza z obdobia vzniku celého chrámu a vyznačuje sa netradičným riešením rezbárskej dekorácie stĺpikov a rámov hlavných ikon.
Kvôli nedostatku priestoru v chráme bol vytvorený neúplný ikonostas, ktorému chýba rad prorokov a Ukrižovanie. Okrem toho sú ikony poznačené vplyvom západnej maľby, takže sa nejedná o klasické ikony. Tiež je tento ikonostas netypický tým, že kvôli priestorovej obmedzenosti má iba jedny diakonské dvere. Prvý rad ikon obsahuje sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičku Hodigitriu, Krista Učiteľa a ikonu sv. archanjela Michala, patróna chrámu. Diakonské dvere nie sú osadené, zatiaľ čo cárske dvere obsahujú medailóny Zvestovania a štyroch evanjelistov. V druhom rade sviatkov nie je dodržaný cyklus, ako je to počas cirkevného roka. Tretí je apoštolský rad v strede s Kristom Veľkňazom. Tento rad je zároveň zavŕšením ikonostasu.
Vyrezávaná konštrukcia ikonostasu s bielo-zlatými cárskymi dverami pochádza z obdobia vzniku celého chrámu a vyznačuje sa netradičným riešením rezbárskej dekorácie stĺpikov a rámov hlavných ikon.
Štruktúra Ikonostasu:
| Rad | Obsah |
|---|---|
| Prvý | Ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrii, Krista Učiteľa, sv. archanjela Michala |
| Druhý | Rad sviatkov (neúplný cyklus) |
| Tretí | Apoštolský rad s Kristom Veľkňazom |
Obnova
Chrám bol čiastočne opravovaný v 90-tych rokoch 20. storočia. Pri obnove cerkvi v 90. rokoch 20. storočia boli reštaurované nástenné maľby a ikonostas.
Drevené chrámy na Slovensku
Na Slovensku sa nachádza množstvo drevených chrámov, ktoré sú svedectvom bohatej histórie a kultúry. Niektoré z nich sú dokonca zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Medzi ne patrí napríklad:
- Ruská Bystrá - Chrám Prenesenia ostatkov Sv. Mikuláša z roku 1730
- Ladomirová
- Bodružal
Tieto chrámy sú ukážkou zručnosti a umenia našich predkov a zaslúžia si našu pozornosť a ochranu.
Ďalšie drevené kostoly na Slovensku:
- Hervartov: Kostol sv. Františka z Assisi
- Tvrdošín: Kostol Všetkých svätých
- Kežmarok: Evanjelický artikulárny kostol
- Hronsek: Evanjelický artikulárny kostol
- Leštiny: Evanjelický artikulárny kostol
Prehľad drevených kostolov:
| Obec | Názov kostola |
|---|---|
| Frička | Kostol sv. Michala Archanjela |
| Ladomirová | Kostol sv. Michala Archanjela |
| Bodružal | Kostol sv. Mikuláša |
| Ruská Bystrá | Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša |
Drevené kostoly východného Slovenska
Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona. Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami.
Ak máte cestu do okolia Sobraniec, určite si nenechajte ujsť návštevu tohto skvostu ľudovej architektúry. Okrem samotného kostolíka môžete navštíviť aj neďaleké zaujímavosti, ako napríklad tyrkysové jazierko v Beňatine alebo Zemplínsku Šíravu.
V okrese Sobrance sa medzi dedinkami Inovce a Beňatina nachádza nádherné tyrkysové jazierko, ktoré svojou scenériou pripomína známe Plitvické jazerá. Spodná voda časom kameňolom zaplavila a tak vzniklo toto nádherné miesto. Útesy okolo jazera sú 10 metrov vysoké, vytvorené zo zaujímavo sfarbeného vápenca. Miestni obyvatelia využívajú lom na schladenia sa počas horúcich letných dní.
Podvihorlatská oblasť okresu Sobrance patrí k najteplejším oblastiam na Slovensku. Z tohto dôvodu sa tu nachádzajú rozsiahle vinohrady. Produkciu vína z tejto oblasti nájdete pod označením “Orechová pivnica“. Ak máte čas a chuť, tak sa môžete zastaviť aj na degustáciu tohto vína a cestu domov si aj nejaké môžete kúpiť.