Hudba sprevádza ľudstvo od nepamäti. Už v paleolite sa používali kamene, kosti a drevá na vytváranie rytmu a neskôr sa objavili kostené píšťaly, zvieracie rohy a priečne flauty. Najstaršie nálezy píšťal pochádzajú z jaskýň v pohorí Švábskej jury v Nemecku (33 000 pr. Kr.) a zo Slovinska (43 000 pr. Kr.). V neolite sa zachovali hlinené bubny a zvončeky. Prastará kultová úloha hudby a tanca zostala uchovaná v takmer nezmenenej podobe až do súčasnosti predovšetkým v šamanizme.
Šamanizmus ako relikt dávneho pranáboženstva dodnes pretrváva v rôznych podobách po celom svete. Bubon zohráva pri šamanských obradoch prvoradú úlohu a má zložitú symboliku a početné magické funkcie. Bubnovanie na začiatku obradu má privolať duchov a uväzniť ich v šamanovom bubne, čo predstavuje úvod k extatickej ceste. V Severnej Amerike šaman používa bubienok alebo zvonec, pričom tam, kde obradný bubon chýba, nahrádza ho gong alebo lastura. Vždy ale ide o nástroj, ktorý dokáže nejakým spôsobom vojsť do styku so „svetom duchov“.
Spätosť hudby a spevu s mágiou a bohoslužbou bola veľmi výrazná aj vo veľkých civilizačných centrách staroveku, akými bol Egypt, Babylon a neskôr Grécko. Egypťania pripisovali vznik hudby bohu múdrosti Thotovi. Podľa starých Grékov vynašiel hudbu boh Apollon, ktorého považovali za ochrancu najvyšších duchovných tvorivých princípov. Boh Dionýz bol stelesnením naturalistickej živelnej hudby a boh Pan bol symbolom ľudovej hudby.

Starovekí egyptskí hudobníci. Zdroj: Wikimedia Commons
Moc hudby si čoraz viac uvedomovali aj ľudia, ktorí nepatrili do náboženských kruhov, ale ich zámerom bolo manipulovať široké masy ľudí na dosiahnutie svojich mocenských zámerov. Poľský odborník na problematiku kultov Andrzej Zwolinski píše, že politici, ktorí si uvedomili túto rolu hudby, ju začali využívať na ovládanie ľudí.
Hudba v Biblii
Zhrnúť problematiku hudby v celej Biblii by bolo veľmi rozsiahle, a preto vyberieme iba niektoré dôležité miesta. Hudba je vo Svätom písme prevažne spätá s vierou a náboženstvom, aj keď v nej nájdeme aj zmienky o profánnej svetskej hudbe. Už v knihe Genezis sa spomína meno Jubal, o ktorom sa hovorí, že je „praotcom všetkých, čo hrajú na citare a na flaute“ (Gn 4, 21). Na stránkach Svätého Písma sa stretávame s dôležitým poznatkom, že hudba môže vplývať na vyvolanie extatických stavov vytrženia a proroctva. Hudba sprevádzala Izraelský národ hlavne pri bohoslužbách v Jeruzaleme.
V tretej knihe proroka Daniela je zmienka o hudbe, ktorá bola spúšťacím signálom modloslužobného pohanského kultu v Babylónii za čias kráľa Nabuchodonozora. Veľmi zaujímavé miesto vo Svätom Písme, ktoré hovorí o duchovnej moci a účinkoch hudby je v Prvej knihe Samuelovej. Keď bol Dávid pomazaný za kráľa, začal v ňom pôsobiť Boží Duch. Jedným z prejavov tohto pôsobenia bolo, že Dávid začal hrať, skladať a spievať piesne, pochádzali z vnuknutia Ducha Svätého. V podstate väčšinu žalmov, ktoré považujeme za Bohom inšpirované, skomponoval Dávid. Zvláštnosťou jeho hudobného daru bolo, že jeho hra a piesne upokojovali - prinášali pokoj a úľavu v trápení a spôsobovali, že zlý duch odstupoval od toho, kto ich počúval.
Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého na toho, kto ju počúva. Hudba z vnuknutia zlého ducha, nech by bola akákoľvek pekná a kvalitná, privoláva zlého ducha k tomu, ktorý ju počúva.
Možno málokto vie, že súčasná moderná hudba nezačala v profánnej hudobnej scéne, ale vyrástla z dynamickej hudby kresťanských letničných zborov v prvej polovici dvadsiateho storočia. Cirkevná hudba mala spočiatku vplyv aj na Jona Lenona zo skupiny Beatles. Neskôr sa ale s vierou v Boha úplne rozišiel. Po tom, ako sa moderná hudobná scéna odpútala od svojich náboženských koreňov, ocitla sa v duchovnom prázdne. A tak sa začalo hľadanie, ktoré by toto prázdno naplnilo. Bolo to vlastne hľadanie duchovnej skúsenosti, ktorú prežívali prví moderní hudobníci pod vplyvom Ducha Svätého! No v tomto prípade sa o imitáciu tejto skúsenosti začali pokúšať hudobníci pomocou LSD a ďalších drog.
Zistilo sa, že hudba znásobuje účinok drog, ba dokonca že je za istých okolností schopná vyvolať podobné zážitky ako drogy aj bez ich použitia. O to išlo najmä v psychedelickej hudbe. Hudba sa tak stala pre mnohých úvodom do psychedelickej skúsenosti, ktorá mala takisto duchovný zámer. Keďže drogy a psychotropné látky nepriniesli to, čo ľudia očakávali, ich vnútorný hlad sa ešte viac prehĺbil. Táto skúsenosť v nich ale zanechala vedomie, že jestvuje aj iný rozmer reality, než ten, ktorý bežne vnímame. To pripravilo hudobnú scénu na otvorenie sa pre východné a pohanské náboženstvá a ich duchovné praktiky. Hudobníci sa začali zaujímať o hinduizmus a o meditácie, v textoch piesní sa začali objavovať mantry. Hinduizmus sa úspešne infiltroval aj do hardrockovej hudby.
Pre mnohých bolo ale učenie hinduizmu a guruov príliš náročné. Okrem toho zistili, že ani po rokoch cvičení a meditácií sa nestali „bohmi“ alebo „božskými“, ako im to sľubovali. A tak hľadanie pokračovalo ďalej, no žiaľ, vyústilo do ešte temnejších sfér. Skupina Rolling Stones otvorila brány okultizmu a satanizmu ako žiadna predtým.
Na scénu prišla nová éra, éra fascinácie hnutím New Age. Odštartoval ju hudobný a umelecký festival vo Woodstocku, ktorý sa konal v roku 1969 v štáte New York. Organizátori ho označili ako „Výstavu Vodnára“. Na festivale vystúpili kapely ako Who, Grateful Dead, Santana, Jimmy Hendrix alebo Joe Cocker. Zrodil sa nový hudobný štýl, zvaný hudba New Age. V tom čase prišli hudobníci s teóriou, že hudba môže uzdravovať.
Niektorí sa pokúšali spájať voľnú sexualitu s Bohom a s náboženstvom. Madonna v skladbe „Like a Prayer“ (Ako modlitba) popisovala sexuálny orgazmus ako duchovnú extázu, ktorá ju vyzdvihla do tajomných oblastí. Ide o kombináciu vplyvov New Age, používania drog, hlavne Extázy, pohanských prvkov a hedonizmu. Terence McKenna v knihe „Archaic Revival“ (Archaická obnova) píše: „Vitajte v návrate do dávnych dôb. Pomocou halucinogénov som hľadal prostriedky dokazujúce tajomnú dimenziu, ku ktorej mali najstaršie náboženstvá ľudstva v dávnoveku podľa svojho tvrdenia prístup.
Hudba a mágia boli odjakživa vo všetkých kultúrach blízkymi susedmi. Hudba, ktorá nepôsobí primárne na rozum, ale predovšetkým na citovú oblasť človeka, ktorá zasahuje až do podvedomia, sa zdá byť kľúčovou dierkou, cez ktorú môžeme aj sami v sebe uvidieť zlomky inej skutočnosti. Skladatelia elektronickej hudby sú si tejto vzájomnej súvislosti už dlho vedomí.
Angus Young, gitarista, na otázku, odkiaľ berie svoju energiu, odpovedá: „Buď tam zhora alebo tiež zdola. Asi zdola.“ Podľa niektorých skratka kapely AC/DC znamená: Anti-Christ/Death of Christ (Antikrist/Smrť Krista). Lomítko medzi písmenami je v podobe blesku a je to symbol satana, o ktorom sa v Biblii píše: „Videl som satana padať z neba ako blesk“ (Lk 10, 18). S týmto vysvetlením úplne ladí text piesne Hell´s Bells´ (Pekelné zvony): „Rachotím hromami, stakám dažďom. Moja žiara oslňuje celú oblohu! Nikto nezaháji boj! Mám zvony a chcem ťa vziať do pekla. Satan ťa dostane!“
Na obálke jednej z najslávnejších platní v dejinách rocku Sergeant Peppers je zobrazený anglický okultista Aleister Crowley, otec moderného satanizmu a inšpirátor väčšiny súčasných ezoterických skupín. John Lennon na svojej LP „Mind Games“ vzýva Antikrista.
Moderná teozofia tvrdí, že je exaktnou vedou. Jej doktríny sú produktom myslenia a jej zdrojom je vedomie, nie žiadne božské zjavenie. Ako veda má byť založená na skúmaní a experimentovaní s okultnými zákonmi v prírode a ľudskom živote. Iba tí, ktorí sú na skúmanie kvalifikovaní, môžu tieto zákony pochopiť a z tohto poznania získavajú určité nadľudské schopnosti. Mrs. Besantová ju nazýva veľkou syntézou života, t. j. náboženstva, vedy a filozofie, starou ako mysliteľské ľudstvo, hlásanou v novej forme prispôsobenej súčasnosti. Jej cieľom je, že duch je a môže sa stať pánom hmoty. Preto sa považuje za protest proti materializmu, ktorý učí, že myšlienka a cit sú výsledkom zoskupenia hmoty. Teozofia naopak vidí v hmote nástroj života a v myšlienke tvorivú a formujúcu silu hmoty.
Základné učenie teozofie je univerzálne bratstvo ľudstva. Odtiaľ vychádza kázanie tolerancie ku všetkým ľuďom a všetkým druhom viery, teda budhistom, kresťanom, ateistom. Rôzne náboženstvá považuje za metódy, ktoré si človek osvojil pri hľadaní Boha. Sú nevyhnutne rôzne, pretože ľudia sa líšia v temperamente, type, potrebách a stupni vývoja. Sú teda odlišnými a nedokonalými prejavmi pravdy. Preto hovorí: „Nemôžeme si dovoliť prísť o žiadne z náboženstiev sveta, pretože každé má svoju čiastočnú pravdu a svoju charakteristickú správu, ktorú musí dokonalý človek získať.“ Teozofia preto oslovuje ľudí ako veľký zmierovateľ, lebo učí, že všetky náboženstvá znamenajú jedno a to isté, alebo skôr, že sú všetky vetvami jediného stromu.
Názory veriacich na sťahovanie hudby
V kontexte sťahovania hudby sa objavujú rôzne názory, najmä medzi veriacimi. Niektorí silne veriaci by nevyslovili nahlas žiadne sprosté slovo a úzkostlivo sa strážia, aby nejako nezhrešili. Avšak, akonáhle sa ich spýtate, či nie je používanie nelegálneho softvéru na ich PC krádež a či tým neporušujú jedno z prikázaní, začnú sa vykrúcať. Tu už akosi nastupuje u nich pohodlnosť namiesto boha a ospravedlňujú to. Patrí ilegálny softvér medzi veci, ktoré sú esenciálne pre život? Niektorí veriaci nepoužívajú ilegálny softvér a majú zásady, ktoré neporušujú.
Na druhej strane, niektorí veriaci priznávajú, že používajú nelegálny softvér, no bez výčitiek svedomia, pretože ho nepoužívajú na komerčné účely. Ilegálny softvér je naozaj problém, ktorý niektorí nechcú riešiť. Skutočný veriaci pravdepodobne nepoužíva ilegálny softvér, pretože by tým porušoval jedno z desiatich prikázaní. Kresťan-katolík používaním nelegálneho softvéru jednoznačne porušuje jedno z desiatich prikázaní. Ak niekto nemá na legálny softvér, tak ho nepoužíva.
Používanie ilegálneho softvéru je v rozpore s kresťanským Zjavením. Ján Pavol II. varuje pred problémom, ktorým je „znovuzrodenie starovekých gnostických ideí vo forme takzvaného new age. Nemôžeme podľahnúť ilúzii, že by mohlo priniesť náboženstvu nejakú obnovu. Je to iba nový spôsob praktizovania gnózy, čiže duchovného postoja, ktorý v mene hlbokého poznávania Boha nakoniec prekrucuje jeho slovo a nahrádza ho čisto ľudskými slovami.
Ak nechce byť Cirkev obvinená z toho, že je hluchá voči túžbam ľudí, musia jej členovia urobiť dve veci: pevnejšie sa primknúť k základom svojej viery a počuť často tiché volanie vychádzajúce zo sŕdc ľudí, ktoré ich vedie inam, ak nenájdu vypočutie v Cirkvi.
Niektorí ľudia si myslia, že kresťanské náboženstvo im už neposkytuje - a možno ani nikdy neposkytovalo - to, čo skutočne potrebujú. Hľadanie, ktoré ľudí často privádza k new age, je opravdivou túžbou po hlbšej spiritualite, po niečom, čo sa skutočne dotkne srdca a čo tomuto zmätenému a často odcudzujúcemu svetu poskytne zmysel. Problematické sú len alternatívne odpovede na existenciálne otázky, ktoré new age ponúka.
Cirkev sa musí snažiť pochopiť tento kulturálny prúd new age a angažovať sa v skutočnom dialógu s tými, ktorí sú ovplyvnení jeho myšlienkami. Zapojeným do pastoračnej práce má dokument pomôcť pochopiť spiritualitu new age a odpovedať na ňu či už poukázaním na prvky, ktorými je táto spiritualita v protiklade s katolíckou vierou, alebo odmietnutím postojov mysliteľov new age protirečiacich kresťanskej viere.
V kontexte liturgickej hudby by mala hudba spĺňať určité parametre, mala by vyžarovať ducha spoločenstva, dôstojnosť, istú ušľachtilosť, vznešenosť foriem, posvätnosť. Populárna hudba však má v sebe veľa darov, ktoré sú príťažlivé pre moderného človeka. Liturgická hudba má chváliť Boha a nás má pripraviť na stretnutie s Ním. Naše vnútro je predsa oveľa dôležitejšie ako hudobný žáner. Ak pristupujeme k oslave Boha s láskou, pokorou i úctou, to všetko odovzdáme aj do hudby - či už to bude pop alebo gregorián alebo JKS alebo LS a podobne.
Použiť populárnu hudbu v chráme, hudbu, ktorá tak oslovuje viaceré generácie kresťanov - to je geniálny nápad. Prečo? Pretože ňou môžeme pritiahnuť ľudí k Bohu. Ona môže otvoriť srdce, tak ako to dokáže práve hudba. A ak človek otvorí svoje srdce a Boh je nablízku... Tým však nechcem povedať, že to platí len o pope. A samozrejme, že hudbu treba robiť kvalitne, žeby takéto zbory a hudobníci mali na sebe pracovať - to je bez debaty. Ale sú aj takí, verte, že sú a nie je ich tak málo... A dokážu produkovať pekné veci, ktoré pomáhajú mnohým veriacim nachádzať cestičku k Bohu.
V oblasti hudby v liturgii nemá miesto hudba typická pre zábavu - oddychová, tanečná, reklamná, filmová, slúžiaca ideologickej propagande. Hudba, ktorá vznikla pre potreby bohoslužieb, má bezesporu najvyššiu umeleckú hodnotu. Zpěv doprovázející bohoslužby je velkým kulturním pokladem. Zvláště gregoriánský chorál přivádí do Boží blízkosti.
K Bohu má byť zaměřen celý život křesťana a tímto směrem mají být zaměřeny i nálady a city, které hudba vzbuzuje.
Záver: Otázka, či je sťahovanie hudby hriech, je komplexná a závisí od individuálneho presvedčenia a interpretácie náboženských princípov. Diskusia o hudbe a jej vplyve na duchovný život pokračuje a je dôležité, aby každý jednotlivec zvážil svoje vlastné hodnoty a presvedčenia pri rozhodovaní o tejto otázke.
Dilema rozptýlenia (4/10) - História hudby - 450 p.Kr.- 1969 (Christian Berdahl)
tags: #je #stahovanie #hudby #hriech