Rehoľa pre 40 ročné: História, poslanie a súčasnosť

Rehole na Slovensku majú bohatú históriu a zohrávajú významnú úlohu v spoločenskom a duchovnom živote. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich, ich históriu, poslanie a ako prežili ťažké obdobie totality.

Prehľad katolíckych reholí

Svätý ruženec - Časopis s hlbokými koreňmi

Prvé číslo časopisu Svätý ruženec vyšlo v marci 1946. Malo červeno-bielu obálku s obrazom Panny Márie dávajúcej ruženec sv. Dominikovi. V pravom hornom rohu bol umiestnený znak dominikánov - pes s horiacou fakľou v papuli. Časopis mal 22 strán.

„Chceme prehlbovať spôsob modlenia ruženca v srdciach veriacich. Chceme, aby Svätý ruženec vychovával,“ píše v prvom úvodníku páter Mikuláš Lexmann OP, redaktor časopisu. „Kdekoľvek sa obrátime na našom milom Slovensku, všade nachádzame ružencové spolky. Najprv sa musíme vospolne poznať. Chceme pravidelne uverejňovať spolkové správy z celého Slovenska.

Dr. Inocent Müller OP sa svojím článkom obracia na slovenských dominikánskych terciárov. Predplatné na rok bolo 40 korún. Predpokladalo sa, že ročne vyjde desať čísel a jedno bude stáť štyri koruny. Museli sme prekonať nemalé ťažkosti, aby sme mohli začať s vydávaním. Nuž podporujte, ruženčiari, svoj časopis.

Zákaz vydávania postihol aj časopis Svätý ruženec, ktorého posledné číslo v tejto etape vyšlo v decembri 1948. Jeho šéfredaktor P. Lexmann mal kvôli svojim aktivitám už v tomto roku prvé nepríjemnosti so Štátnou bezpečnosťou. Definitívnu bodku za činnosťou dominikánov dala „barbarská noc“ z 13. na 14.

Ďalším významným medzníkom v histórii časopisu bolo jeho obnovenie pred desiatimi rokmi. Na čelo tejto myšlienky sa v roku 1994 postavil páter Humbert Virdzek OP, vtedajší promótor ružencových bratstiev na Slovensku. Dominikáni 1. novembra založili Dominikánske mariánske centrum, ktorého cieľom je spájanie a obnova ružencových bratstiev na Slovensku.

Ešte predtým však páter Virdzek založil „leták“ s názvom Ruženec podľa vzoru francúzskeho Rosaire (vydávajú ho dominikáni v Toulous). Leták vychádzal až do obnovy časopisu Svätý ruženec, teda do marca 1996. Jeho úlohou bolo povzbudzovať a informovať ružencové bratstvá. Hodno spomenúť, že už od prvého čísla letáku sa stali jeho trvalou súčasťou meditácie nad tajomstvami ruženca, ktoré prešli aj do časopisu Svätý ruženec.

V marci roku 1996 vychádza prvé číslo obnoveného časopisu s názvom Svätý ruženec. Z tradičných 8 strán sa „leták“ rozširuje na 16. Jeho šéfredaktorom sa stal Ľubomír Lehotský. Vznikli nové rubriky. Jednou z nich bol Rozhovor - v prvom čísle s promótorom ružencových bratstiev na Slovensku Humbertom M. Virdzekom.

Na otázku, čo vlastne ružencové bratstvo je a aký je jeho zmysel, odpovedal: „Sú to spoločenstvá ľudí, ktorí sa modlia ruženec, podporujú sa navzájom na ceste ružencového apoštolátu, na ceste životom s Pannou Máriou.

Číslom 8/1996 sa stránky Svätého ruženca rozšírili z pôvodných 16 na dvadsať strán. Pribudli nové rubriky - napríklad Životopisy svätých. Cena časopisu sa zvyšuje na päť korún a jeho náklad takmer o tretinu. Časopis si v tomto roku udržal svojich dvadsať strán. Obálka časopisu sa stala plnofarebnou.

Zmenila sa aj cena z piatich na šesť korún, počet strán zostal nezmenený. Číslom 2/98 sa zmenila grafická úprava. Rubriky ostali zachované. Za posledné dva roky sa čitateľská obec strojnásobila.

Cena časopisu sa zmenila na 8 korún a rozšíril sa aj počet strán z 20 na 24. S číslom 10/99 sa opäť zmenila grafická úprava obálky, ale čiastočne aj redakcia, hoci zodpovedným redaktorom i naďalej zostal páter Humbert. Od čísla 9/99 sa stala plnofarebnou aj zadná strana obálky časopisu. Počet strán a cena zostali nezmenené.

Počas posledných piatich rokov sa skupina ľudí, ktorá sa podieľala na tvorbe a vydávaní časopisu Svätý ruženec, značne menila. Tieto zmeny súviseli napríklad s ukončením štúdií ďalších bratov dominikánov. Avšak tvorba a vydávanie časopisu Svätý ruženec neležala iba na ich pleciach, ale tiež na širšej skupine ďalších spolupracovníkov.

V júni 2008 sa upustilo od tradičného používania slova svätý v názve časopisu. V časopise môžeme počas celého obdobia sledovať dve línie článkov. Prvou boli stále rubriky, ktoré sa nachádzali v každom čísle. Úvodníky, rozhovory, životopisy svätých, rozjímania svätého ruženca, Detská kvapka a informačná stana.

V úvodníkoch sa čitateľom prihovárali šéfredaktori a redaktori časopisu. Rozjímania tvoria neoddeliteľnú súčasť časopisu. V pravidelnej rubrike Listáreň dostávali priestor čitatelia a ich listy. V rubrike Otázky sa redaktori snažili odpovedať na otázky, pochybnosti alebo problematické záležitosti, na ktoré čitatelia nevedeli nájsť odpoveď.

V priebehu posledných piatich rokov sa v tejto časti časopisu často stretávame s dvomi zásadnými udalosťami. Prvou bola udalosť reorganizácie ružencových bratstiev spojená s rozširovaním ich členov z 15 na 20. No rovnako súvisela s reformou Živého, Svätého a Večného ruženca, s ich stanovami a pravidlami.

V decembri roku 2005 sa zásadným spôsobom zmenila grafická úprava časopisu. Zároveň sa počnúc ročníkom 2005 redakcia časopisu rozhodla zjednotiť obálku Ruženca. Vybrala obrazy fra Angelica, dominikána, ktorý svojou originálnou technikou na freskách stvárnil mnohé výjavy zo Svätého písma.

Tieto obrazy vo svojej dobe tvorili tzv. Bibliu pauperum - Bibliu pre tých, ktorí nevedeli čítať. Neoddeliteľnou súčasťou časopisu sú aj príbehy, ktoré ukrývajú tajomstvo, paradox, hĺbku, múdrosť.

Rehoľa jezuitov: 200. výročie obnovenia

Rehoľa jezuitov si 7. augusta pripomenula 200. výročie svojho obnovenia. Dňa 7. augusta 1814 pápež Pius VII. vykonal slávnostný akt obnovenia rehole, keď navštívil hlavný jezuitský kostol v Ríme a predsedal Eucharistii pri oltári s hrobom sv. Ignáca z Loyoly.

Po svätej omši sa konala ceremónia v priľahlej Kaplnke šľachticov, kde bola slávnostne prečítaná bula Pia VII. Sollicitudo omnium ecclesiarum. V tento deň pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty vo Vatikáne so Svätým Otcom Františkom koncelebrovala skupina jezuitských formátorov, zodpovedných za strediská tzv. „tretej probácie“ na celom svete.

Páter Adolfo Nicolás v liste svojim rehoľným spolubratom odporúča v súvislosti s jubileom nasledujúce body: tvorivú vernosť, lásku k Inštitútu, bratské spoločenstvo, univerzálne poslanie, dôveru v Božiu prozreteľnosť. Žiada, aby sa oslava výročia „vyhla akýmkoľvek náznakom triumfalizmu alebo chválenia sa“.

Rehoľné spoločenstvá a ich prínos

Rehoľné spoločenstvá na Slovensku zohrávajú dôležitú úlohu v poskytovaní sociálnych služieb, vzdelávaní a duchovnej podpore. Medzi aktívne spoločenstvá patria:

• Slovenská katolícka charita (SKCH): Združuje diecézne a arcidiecézne charity a zamestnáva približne 1 500 zamestnancov.
• Alžbetka n. o.: Prevádzkuje Centrum pre deti a rodiny, Súkromnú materskú školu Alžbetka, Zariadenie pre seniorov DOM SV. JOZEFA v Raslaviciach a Zariadenie sociálnych služieb VYKUPITEĽ v Nesvadách.
• Kongregácia školských sestier sv. Františka: Spravuje Detský domov sv. Alžbety.
• Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul: Prevádzkuje Dom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, zariadenie sociálnych služieb - komunitné centrum.
• Hospic Milosrdných sestier: Poskytuje paliatívnu starostlivosť a podporu pre nevyliečiteľne chorých a ich rodiny.
• Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul: Pôsobí v OZ Slnečnica Slovensko a zabezpečuje odbornú ošetrovateľskú a hospicovú starostlivosť.
• DOMA u Kapucínov, n. o.: Ponúka pomoc ľuďom v núdzi.
• Domov sv. Jána z Boha, n. o.: Podáva pomocnú ruku ľuďom v materiálnej núdzi a bez domova.
• Milosrdní bratia - Domov sv. Jána z Boha: Zriaďuje Univerzitnú nemocnicu s poliklinikou Milosrdní bratia, s. r. o.
• Misijný dom: Prevádzkuje Zariadenie pre seniorov a Zariadenie opatrovateľskej služby, prioritne určené pre kňazov a rehoľníkov.
• OZ Dobrý Pastier: Spravuje Útulok muži - Domov na pol ceste, Zariadenie pre seniorov a Zariadenie opatrovateľskej služby.

Tieto organizácie poskytujú širokú škálu služieb, od starostlivosti o seniorov a chorých až po pomoc ľuďom bez domova a rodinám v kríze.

Ťaženie totality proti cirkvi

Počas komunistického režimu boli rehoľné rády vystavené tvrdému útlaku. Najprv ich vysťahovali z domovských kláštorov a zakázali im učiť. Do rúk im dali motyky a poslali ich na polia, ktoré po roku nahradili výrobné linky v textilkách. Neskôr skončili v ústavoch, kde sa starali o ťažkých psychiatrických pacientov.

Totalitný pokus o likvidáciu ženských reholí dnes považujú za Božiu skúšku - pretlmočené do svetského jazyka - možnosť ukázať silu a hĺbku viery. Hoci to môže znieť nadnesene, faktom zostáva, že dcéry sv. Angely Merici sa môžu každému pozrieť do očí - na rozdiel od stoviek až tisícov občanov Československej socialistickej republiky (ČSSR) necúvli ani nezapreli.

Uršulínky zo Suchej nad Parnou rozprávajú o živote vo vyhnanstve s obdivuhodnou presnosťou. Napriek úctyhodnému veku si pamätajú mestá, ktorými prešli, názvy tovární, kde pracovali, i mená rehoľných sestier a civilov, ktorých stretli. Ak si nedokážu na niečo spomenúť, nahliadnu do podrobných poznámok napísaných úhľadným písmom.

V spomienkach zdôrazňujú silu spolupatričnosti a vytrvalosti, ktorá ich priviedla až do oslobodzujúceho roku 1989, kedy došlo k pádu socializmu. Na život v totalite nespomínajú s pocitom krivdy ani sebaľútosti, ale s výnimočným nadhľadom a pozitívnou energiou. V duchu svetského: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní!”

Sestra Viannea, takmer 97-ročná, si pamätá, ako ich lampasáci, pod tichým dohľadom komunistickej tajnej polície, zvolali 29. augusta 1950 okolo 10:00 hod. do kláštornej jedálne. Tu im oznámili, že majú hodinu na to, aby si zbalili osobné veci, opustili kláštor a nastúpili do autobusu smer Dolné Semerovce, okres Šahy.

„Staršie sestry sa bránili. Počula som ako organistka, mater Kalazancia, povedala jednému z prítomných pánov: ,Iba cez moju mŕtvolu,´“ pokračuje Viannea v čítaní zápiskov. Slová sestry Kalazancie v nej vtedy najviac zarezonovali. Práve vďaka rezolútne vyrieknutej vete ako 26-ročná pochopila, prečo je dôležité vážiť si a chrániť spoločný život a modlitbu.

Rovnako ako rehoľné sestry v Modre, aj ony museli pracovať na poli. Na jeseň zbierali tabak, v zime šili posteľnú bielizeň.

Kartuziáni: Hľadanie Boha v tichu a samote

Kartuziáni sú rehoľníci, ktorí sa snažia v tichu a samote zotrvať v intimite s Pánom. Túžia prežiť duchovné cvičenia v tichu a samote. Pre mnohých, ktorí sú úspešní vo svete, navonok im absolútne nič nechýbalo, zistili, že im chýba čosi podstatné.

Kartuziáni sa vždy snažili byť ekonomicky nezávislí. Ich cieľom nie je byť žobravým rádom. Zvlášť v ich praktických potrebách sa snažia byť sebestační, aj ich životné náklady sú veľmi nízke. Chcú, aby im už každý dal „svätý pokoj”.

Sv. Bruno, zakladateľ rehole kartuziánov, nemal úmysel založiť novú komunitu. Chcel len v tichu a samote zotrvať v intimite s Pánom. Dnes sa kartuziáni nachádzajú aj v Južnej Kórei.

Premonštráti a ich terciári

Niektorí veriaci sa rozhodnú vstúpiť do III. rádu sv. Norberta, aby mohli žiť svoj život viery ešte hlbšie v každodennom živote ako laik podľa svojich schopností a možností.

Do tretieho rádu sa ľudia dostávajú rôznymi cestami. Niekedy ich oslovia priatelia, inokedy rehoľné sestry. Dôležité je, aby cítili vnútorné volanie a túžbu nasledovať Ježiša Krista.

Súčasťou života terciárov je modlitba, práca a spoločenstvo. Stretávajú sa, aby sa spoločne modlili breviár, ruženec a počúvali duchovné obnovy.

Výročia a udalosti v rehoľných spoločenstvách

• V roku 2023 si Spoločnosť dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul pripomenula storočnicu narodenia sestry Kajetány.
• Provinciálna kapitula Rehole piaristov na Slovensku zvolila nové vedenie provincie. Za pátra provinciála bol zvolený P. Stanislav Bujdák, SchP.
• Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS) uskutočnila svoje siedme Zhromaždenie v Dome Xaver v Badíne.

Tieto udalosti sú príležitosťou na oslavu, zamyslenie sa nad poslaním reholí a povzbudenie do ďalšej služby.

Záver

Rehole na Slovensku majú bohatú históriu a zohrávajú významnú úlohu v spoločenskom a duchovnom živote. Ich členovia prežili ťažké obdobia, ale vďaka viere a vytrvalosti prekonali všetky prekážky. Dnes sú aktívni v rôznych oblastiach a prispievajú k rozvoju spoločnosti a šíreniu kresťanských hodnôt.

tags: #rehola #pre #40 #rocne