Rímskokatolícka farnosť Paňovce: História a vývoj

História rímskokatolíckej farnosti v Paňovciach je úzko spätá s vývojom samotnej obce. Paňovce sa nachádzajú na nive a náplavových kužeľoch Bodvy pri východnom výbežku Slovenského krasu v západnej časti Košickej kotliny. Krajinný priestor patrí do sústavy Alpsko-himalájskej, do podsústavy Karpatskej, do provincie Západných Karpát a do oblasti Slovenského rudohoria. Chotár v západnej časti prechádza z nivy (treťohorné usadeniny) do pahorkatiny a na krasovú plošinu z druhohorných hornín.

Cez mesto prechádza 21. poludník. Nadmorská výška chotára 203 - 284 m. n. m. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1255 (Zekeres) ako dedina kráľovských povozníkov v znovuzakladajúcej listine jasovského prepošstva. Obec patrila ku kráľovskému turnianskemu panstvu.

Cirkevní historici, zvlášť bieli mnísi v Jasove, spomínajú Paňovce ako kvitnúcu obec už v roku 1333. Cirkevná obec rímskokatolícka bola pod patronátom Jasovských bielych kňazov (Rád otcov premonštrátov synov sv. Norberta).

Mapa reliéfu Slovenska s vyznačením Košickej kotliny, kde sa nachádzajú Paňovce.

Vývoj obce a jej majetkové pomery

Obec Paňovce, známa aj ako "Arany lábu Pány" (Paňovce, alebo Zlatonohá Pánev), má históriu spojenú s ťažbou zlata. Podľa údajov starých ľudí, na úpätí "Bányi hegy" (banského vrchu), ktorý leží na sever od obce, boli tri štôlne.

V roku 1519 bola majiteľkou obce vdova Sofia po nebohom Krištófovi de Pány et Zemere. V roku 1531 sa spomínajú Peter a Mathias Horváth ako zemepáni osady Zeőlekeő (Szőlőske - teraz Seleška). Dedičom spomínaných Horvátovcov v roku 1533 sa uvádza Gaspar Thárkány de Ztrŷzŷth, ktorého majiteľské práva uznáva aj cisár Ferdinand II. Pravdepodobné je, že menovaní zemepáni vlastnili nielen Selešku, ale aj Paňovce.

V roku 1552 vdova po nebohom Jurajovi Horváthovi z Goritzi má spolumajiteľa zemepána Gáspara Thárkány. V nasledujúcom roku 1553 rodina Horváthová vymení zastavený majetok za 876 zlatých florenov od Bernarda de Pány. V roku 1560 sa spomína exekučný proces proti usurpátorovi Wolfgang (Farkas - Vlk) Zekel o majetky Pány a Szőlőske v prospech vdovy a siroty Mateja po nebohom Jurajovi Horváth-ovi de Goritz-a.

V roku 1562 majetky Pány a Szőlőske zo zemepána Kristófa de Pány s kráľovským súhlasom prejdú do vlastníctva Juraja Horvátha. V tom istom roku 1532 Sophia Mághŷ manželka Antona Székely de Dalnok dostáva kráľovským dekrétom dedične medzi inými majetkami v župách Szabolcs-Ugacsa -Zemplín aj právo na Pány a Szőlőske. V roku 1563 vd. Michalovi Bezenehy a Františkovi Perényi. V týchto rokoch stíha jedna žaloba druhú a obec Paňovce mení zemepána takmer každý rok. Tak aj v roku 1570 podáva žalobu Mikuláš Bocskay proti vdove Horváthovej de Goritz-a.

V roku 1572 Štefan Horváth Kidisits de Lipie žaluje pred kráľovským súdom na Jána Thárkányi pre vyrušovanie na majetku v Paňovciach pre bitku a pre telesný úraz. V roku 1574 vdova po Jurajovi Horváth Lucia Strisits bola na svojom majetku prepadnutá Michalom Bezenczym. V roku 1582 Peter Karácsondy de Karáchond za 240 zlatých zastavené majetky Pány-Szőlőske-Jánok-Reste vráti majiteľom raz a navždy a to Štefanovi Horváth-Kidisits de Chechy a manželke Dorothy.

V roku 1588 Martin Chechy de Pány majetkovú žalobu proti Štefanovi Horváthovi de Chechy de Pány odvoláva. V roku 1589 Martin Chechy de Pány jeden gazdovský orek pod názvom „Barta Demeter Púptája“ v Paňovciach predáva za 28 zlatých florenov Dorothy Borinkay-ovej vdove po Štefanovi Horváth de Chechy. V tom samom roku to je 1589 Peter Chechy de Pány pre odpredaj gazdovského oreku „Barta Demeter Púptája“ podáva žalobu proti svojmu bratovi Martinovi. V roku 1595 mal ísť Martin Chechy de Pány do vojny proti Turkom.

V roku 1614 Matias Chechy de Pány jeden gazdovský orek v obci Pány zastavuje za 40 zlatých florenov u Imricha Kovásznay-ho, kazateľa Moldavského. V roku 1622 Štefan Hartyánŷ tútor Kláry dcéry po Valentínovi Alacskay a Barbary Chechy zastavuje dva oreky a to jeden zaľudnený v Szeleske a druhý na stred obci Pány za 200 zlatých florenov u Jána Balthazára a Štefana Barcsay-ho. V roku 1625 Katarína Chechy vdova po Andrejovi Bánaŷ, odvoláva svoju žalobu proti Štefanovi Vesenŷ pre odcudzenie jedného roľníka. V tom samom roku 1625 Štefan Leőveŷ a manželka Žófia Bániaŷ jeden opustený orek v obci Pány zastavujú za 75 zlatých florenov u Daniela Debreczeny.

V roku 1627 Ján Cszobor de Cszobor Szent Mihály sa zaväzuje Mathias-ovi de Németh, že ak dlžobu 309 zlatých florenov a 65 denárov do svojej smrti by nevyrovnal, ani jeho rodina po jeho smrti, zrieka sa svojho majetku v obci Pány v prospech svojho veriteľa Mathiasa Királya de Németh. V nasledujúcom roku 1628 Štefan Hartyánŷ s manželkou Barbarou Chechy jeden celý gazdovský orek pod menom „Hasznok János házahelye“, ktorý doteraz bol v rukách dôst. Jána Checha jágerského kanonika ako záruka za 200 zlatých florenov, teraz zastavujú Jánovi Barcsay-ovi. V tom istom roku 1628 Štefan Leőveŷ s manželkou Sofiou Bányaŷ-ovou jednu štvrtinu gazdovského oreka v obci Pány zastavujú za 75 zlatých florenov Jánovi Barcsay-mu.

V roku 1633 Ján Píber jágerský arcibiskup a Michal Maurovitius veľprépošt jágerský k vôli dávkam desiatkam rozdeľujú si obce nasledovne: arcibiskupstvu patrili mesto Szikszo, Gagy, Pamlény, Vajda, Bűthes, Jánok, Százfa, Ujlak, Alsó Vadász, Csenéte, Litka, Gadňa, Vendégi, Perecse, Bodoló, Péder, Pány, Makrancz a Sáros Allya. Bódva, Karló Kaza, Nyárasd, Zelekes, Utvágy-Budna, Szalona, Mártonyi, Meszes, Szent Jakab, Szúhegy, Csécs - Szeszta - Szíhalom, Maklár, Felső Némethi, Eger, Tihamér, alsó és felső Tárkány.

V roku 1652 Imrich Gőnczy s manželkou Suzannou Váczŷ-ová celý zemiansky dvorec - majetok a dom v obci Pány predávajú za 500 zlatých florenov, Štefanovi a Jánovi Debreczenyi-mu. V tom samom roku 1652 Štefan a Ján Debreczényi vyhlasujú, že kúpili z voľnej ruky za 500 zlatých florenov zemiansky majetok - dvorec dom v obci Pány so všetkým príslušenstvom od Imricha Gőnczŷ-ho a Suzanny Váczŷ-ovej.

V roku 1660 Balthazar, Ján a Andrej Horváth ako aj Anna Patornyay dcéra Alžbety Horváthovej sa zriekajú v prospech Tomáša Pállfy-ho jágerského arcibiskupa na neurčitý čas štvrtiny z gazdovského oreka v obci Pány. V roku 1662 Imrich Gőnczy a Suzanna Váczy-ová darujú zemiansky dvorec dcéram Alžbety vydatej za Štefana Berdőczy-ho a Anne vydatej za Thomasa Horvátha. Podobne Barbara Demjényi-ová vydatá za Andreja Soldoša a Mathias Thuróczy darujú svoje majetky Jánovi Demjénŷ-mu. Tieto majetky sú v susedstve majetkov Pavla Czikó a Gaspara Birkes. Tento darovací akt potvrdzujú aj v svojom testamente.

V roku 1664 Balthazar Hováth de Jászo - jeden gazdovský orek v Makranczi, ktorý bol spustošený a tiež dve želiarky v Szőlőske a Pány dáva do úžitku na jeden rok Thomasovi Pálfy-mu de Erdőd arcibiskupovi jágerskému za protihodnotu, že dá povolenie vyhnať ošípané do jasovských lesov na žaluď. V tomto čase aj v pozdejšom takéto vykrmovanie na žaludi priamo v lese bolo zvykom. V roku 1666 zeman Ján Seres štvrtinu svojho majetku zemianskeho majetku v chotári obce Pány predáva za 100 zlatých florenov Štefanovi Mészarosovi.

V roku 1668 Andrej Balthazár synovia staršieho Andreja Horvátha de Jaszov ako aj Alžbeta dcéra Mikuláša Horvátha a Anny Podternyaiovej a František Péchy de Péch-Ujfalu rozdeľujú rodinné majetky nasledovne: Bodoló, Buzita, Fanczal, Kiniz, Kézmárk, Kéres, Kereptéfe, Kis Péder, Makrancz, Csécs, Felső Méra, Pamlin, Pány, Tornyos Németi, Ujváros Szőlőske, mesto Jászo ako aj vinice, Szikszó, Tálly, Sziszka, Ujfalu v župe Abauj a Zemplín, ďalej Dereš v župe Gemerskej, Andácska, Jósvafő, Szín, Zornitz.

V roku 1668 Samuel syn Dávida Kapány a Sofii Karácsondy-ovej, taktiež Ján Szabó a Mária Kopányi-ová všetky svoje majetky a práva v obci Pány a Szőlőske pre vymretie rodiny Moysisa Vessenyei-ho syna Štefana Vessenyey-ho a Kataríny Bakóovej predávajú za 100 zlatých florenov Anne Keczerovej vdove po Petrovi Sirmay, Ďalej Štefanovi, Andrejovi a Nikolajovi ako aj Sáre Sirmay-ovej. Vroku 1669 Imrich Gőnczy svoj zemiansky majetok a dom v Pányi na 7 rokov za 200 zlatých florenov zastavuje u najdôstojnejšieho Tomáša Pálflfy-ho arcibiskupa jágerského. V tom istom roku 1669 Imrich Gőnczy svoje majetky v Pányi, v Jasove a inde testamentárne porúča deťom svojej prvej manželky Eve a Anne ako aj svojej druhej manželke Magdaléne Lakatošovej.

V roku 1692 Jonáš Šereš a Juditha Šerešová vdova po nebohom Martinovi Eperjessy vydatá za Martina Réthy, v mene svojom a v mene svojich detí, ako aj v mene Jána Šereša a Alžbety Czikó de Czikóháza dcéry Pavla predávajú svoje čiastky Gabrielovi Szőrényi-mu za 30 zlatých florenov. V tom istom roku 1696 všetky majetky Gabriela Szőrényi-ho v obciach Pány a Szőlőske ako aj majetok jeho detí a potomkov sa konfiškujú pre účasť na povstaní Imricha Tőkőly-ho a s palatinskou darovacou listinou sa darujú st. Ondrejovi Székhely de Nagy-Ida, ml. Andrejovi Székely de Nagy-Ida ako aj ich deťom a potomkom.

V roku 1696 Martin Pintér ako zástupca zákonitých dedičov vymretej rodiny Vessenyi, Štefana, Nikolaja, Petera, a Andreja Sirmay-ho podáva sťažnosť proti darovacej listine palatínskej, ohľadom konfiškácií zemepánskej kúrii a majetku od Andreja Székely de Nagy-Ida a darovanej Gabrielovi Szőrényi-mu. V roku 1697 Jonáš a Juditha Seres vdova Martina Eperjessy-ho vdatá za Martina Réthy-ho ďalej Ján Seres a Alžbeta Seresová dcéra Pavla Czikó de Czikóháza, zdedené čiastky majetkov v Pány predávajú za 30 zlatých florenov navždy Gabrielovi Szőrényi-mu. V roku 1697 zemepánsky dom - kúria Imrich Gőnczy-ho a Susanny Váczy-ovej ďalej Anny Gőnczy-ovej manželky Juraja Horvátha a ich detí sa predáva za 30 zlatých florenov Gabrielovi Szőrényi-mu. Gabriel Szőrényi na prvé dve otázky dáva zápornú odpoveď a na tretiu kladnú.

V roku 1697 je podaná žaloba na Petera a Mateja, ktorí prepadli a násilne prisvojili majetky Gašpara a Nikolaja Tarkány-ho a Jána Németth-a v obci Pány a Szőlőske. V roku 1698 Ján Szenczy moldavský výberčí tridsiatok v mene Jakuba Mešku miestoriaditeľa kráľovských vecí a zástupcu pravotára uhorsko-kráľovskej koruny odopiera a nepovoľuje oddať majetky v obciach Pány a Szőlőske do rúk Gabriela Szőrényi-ho. Kráľovský fiškus pre podozrenie z účasti na povstaní a pre neveru ku kráľovi na všetky zemepanské majetky rodín Wessenyey -Járkó-Székelyi de Nagy-Ida uvaľuje zabavenie so súhlasom palatínovým. V roku 1701 sa odbremeňuje z dlžoby 200 zlatých florenov zemepansky majetok a to kamenný dom v obci Pány zo strany st. Juraja Cziby-ho a manželky Márii Czikó de Czikóháza oproti Gabriela Szörényi-ho a Kláry Gönczyovej a spol.

V roku 1724 Karol Ján Tetsh prelát a prepošt Jászovský podáva sťažnosť na baróna Imricha Senneyey-ho pre vyrušovanie a napadnutie opevneného zemepánskeho dvorca a majetku v obci Pány a Szölöske. V roku 1734 Ján, syn Juraja Bercczíka celý svoj zemepanský majetok, dom, istý počet poddaných /jobbágy/ právnou a poctivou cestou nadobudnutý daruje svojmu synovi Štefanovi Berczíkovi. V roku 1747 Alexander Fáŷ de Fáj potomok Ladislava ten potomok Juraja a tento potomok Gabriela Fáŷ de Fáj svoje majetky a to Csécs, Fáj, Alsó Szend, Bereth, Felső Láncz, Pány, Szőlőske oddáva za večnú cenu 300 zlatých florenov Štefanovi Szirmay-ovi.

V roku 1753 Štefan Szirmay de Eadem podáva právnický protest a reklamáciu proti Andrejovi a Sigmundovi Cseby-mu pretože zemepanskú kúriu s príslušenstvom v Pányi a v majeri Szőlőske, ktoré patrili niekedy Márii Czikó de Czikóháza bývalej to manželky Juraja Cseby na základe falošných dokumentov do cudzích rúk by chceli oddať. V roku 1756 vdova Mária Nikházy po nebohom Andrejovi Dőry de Joba-háza svoje pozostalé majetky, ktoré sa nachádzajú v obciach Csécs, Pány Szőlőske, Felső Láncz , Buzitha, Bűthös a Közép Láncz, zastavuje v prospech st. Štefana Szirmay-ho.

V roku 1773 zemani Michal Szendrey, Alžbeta Szendrey-ová, Sára Fűzyová, Štefan Szendrey, Suzana Sigová, vd. Po Jurajovi Szendrey, Alžbeta Berkessy-ová dcéra Štefana, svoje majetky v obci Pány sa nachádzajúce a doteraz titulom zálohy držané Štefanom Benyom, predávajú mu za 480 zlatých florenov. V roku 1787 barónka Julianna Sennyey-ová de Kis-Senye manželka baróna Ladislava Dőrŷ de Jobaháza cestou Štefana Szirmay-ho sa právnou cestou obhajuje proti barónke Kláry Sennyey-ovej a jej manžela grófa Františka Dőrŷ de Jobaháza, že neoprávnene odcudzili majetok v obci Pány a Szőlőske.

V roku 1803 zemepáni Michal, Ján a Andrej Szendrey deti Juraja Szendrey-ho a Susanny Zsigó-ovej a Alžbety dcéry Štefana Berkessy-ho podávajú protestné odvolanie proti večnému odpredaju zo strany Michala Szendrey-ho a Alžbety sestry Sáry Fűzyovej Štefana a Susany Sigó-ovej a Juraja Szendrey-ho majetkov Pányi, ktoré od roku 1773 sú v zálohe u Štefana Benyu a pred Jaszovským konventom za 480 zlatých florenov boli menovanému Štefanovi Benyovi odpredané. V roku 1804 zemepán Andrej Szendrey syn Juraja a Susanny Sigó-ovej celý svoj majetok právom užívania a to funduš „Berkessy Telek“, ktorý sa nachádza v obci Pány predal Michalovi Benyovi synovi Štefana Benyu za 100 zlatých florenov.

V roku 1804 kúpno-predajná zmluva Štefana a Jána Szendrey-ho na funduš v obci Pány „Berkessy Telek „ v hodnote 100 zlatých florenov v prospech Michala, syna Štefana Benyu. V roku 1834 Štefan Szirmay de Szirma bessenyő predkladá k opisu Jasovskému konventu teštament neb. Teresii Szirmay-ovej vdove po neb. Barónovi generálovi Danielovi Mecséry-mu. Podľa tohto teštamentu menovaná Therézia Szirmay-ová všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, kdekoľvek sa nachádza , pretože bezdetná zomiera, zanecháva deťom brata Štefana Szirmay-ho a to: Markovi, Štefanovi a Františkovi v roku 1831. O tom sa upovedomujú: Peter, Jolanna a Michal Szirmay, Boldižár Berhelyi.

V roku 1836 nastala priateľská dohoda a urobená kúpno-predajná zmluva z jednej strany medzi splnomocnenými : Ján Sóos de Sóvar s manž. Rosína dcéra grófa Štefana Andrássy-ho a grófky Therézii Döry, ako aj ml. Ján, syn grófa Jána Pangrácza de Óvár et Szent Miklós a jeho manželky grófky Therézii Döry ako zákonití splnomocnení . Ďalej Petra a Urbana Benyovszký de Eadem, grófka Ernestína Döry - manželka grófa Fidéla Pállfy-ho de Erdödkráľovského kancelára, Katarína Döry-grófka, manželka grófa Jána Buttléra de Bárdány, ktoré obe sú dcérami grófa Gabriela Döry syna Františka a jeho manž. Barónky Kláry Senney taktiež grófka Mária Döry vdova po neb. Baróna Františka Döry a jeho manželky Kláre Sennyey, 10. novembra 1757 a 17. júla 1760 dali d...

Zoznam cirkevných matrík

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o genealogický výskum, je k dispozícii zoznam cirkevných matrík rímskokatolíckej cirkvi. Tieto matriky obsahujú dôležité informácie o krstoch, sobášoch a úmrtiach, ktoré sú neoceniteľné pre zostavenie rodinných stromov a pochopenie histórie rodín v regióne.

Nižšie uvádzam zoznam cirkevných matrík:

• Bánovce nad Bebravou (Krsty 1700-1775, Manželstvá 1700-1776, Úmrtia 1700-1777)
• Dežerice
• Hornie Ozorovce
• Podlužany
• Rybany
• Šišov
• Slatina nad Bebravou
• Uhrovec (Manželstvá 1732-1775, Krsty 1732-1775, Úmrtia 1753-1775)
• Veľké Chlievany
• Vysočany

Štatistické údaje o Moldave nad Bodvou

Pre lepšiu predstavu o súčasnej demografickej situácii v regióne, nasledujúca tabuľka poskytuje štatistické údaje o Moldave nad Bodvou:

tags: #rimskokatolicka #farnost #panovce