Opravy Kostolov na Orave: Obnova Kultúrneho Dedičstva

Orava, región bohatý na históriu a kultúru, sa môže pýšiť mnohými sakrálnymi pamiatkami. V posledných rokoch sa vďaka úsiliu miestnych farností a obcí darí tieto kostoly opravovať a zachovávať pre budúce generácie. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto významných rekonštrukcií a obnov.

Námestovo: Obnova Kamenného Múru Kostola sv. Šimona a Júdu

V Námestove sa miestna farnosť pustila do rekonštrukcie kamenného múru okolo Kostola sv. Šimona a Júdu. Historické materiály uvádzajú, že bol postavený v roku 1930.

„Bežné stavebné úpravy,“ komentoval aktuálne práce na múre námestovský dekan Miloš Pekarčík. „Nevieme, kedy bol múr postavený, ale už bol v zlom stave a upadal, takže bol najvyšší čas pustiť sa do opravy. Chceli sme skrášliť okolie kostola a taktiež vstup do mesta, keďže tadiaľ ide každý návštevník Námestova.“

Farský úrad zrekonštruuje celý múr vrátane zábradlia. Kým vzhľad múra sa veľmi nezmení, obyčajné zábradlie nahradí jemne zdobené, rustikálno-moderné.

Náklady na kompletnú rekonštrukciu dekan predbežne vypočítal na stotisíc eur. Práce financuje najmä farský úrad, mesto Námestovo prispelo sumou 30-tisíc eur. Firma začala pracovať po Veľkej noci, hotovo by mala mať do konca júna, nanajvýš do polovice júla, ak robotníkov nestopne počasie.

Zaujímavosť: Zamurované Pivnice

Zaujímavosťou naoko obyčajného múru sú tri pivnice, ktoré sú zamurované za ním.

„My ich nemáme ako využiť,“ hovorí dekan. „Boli nejaké návrhy, ale stavať nad nimi búdky do kostolnej záhrady by nebol najšťastnejší nápad. Ponúkol som ich mestu, je na ňom, či ich nejako využije.“

Pôvod pivníc nie je známy. Námestovčania vychádzajú len z rozprávania predkov. Niektorí hovorili, že ich pred desaťročiami postavili Židia ako sklad potravín pre prípad vojny.

„Veľmi dlho som po nich pátral, ale v archívoch som nič nenašiel,“ povedal Karol Kurtulík, ktorý sa roky venuje skúmaniu námestovskej židovskej komunity.

„Myslím, že keď sa staval kostol, bola to jeho bežná súčasť, aj keď neboli nikde zakreslené. Pamätníci mi dávno spomínali, že v jednej z pivníc bolo niečo domurované. Čo to bolo, netuším, bolo by sa tam treba dôkladne poobzerať.“

Ani jedna verzia teda zatiaľ nie je potvrdená.

Pred necelými 14 rokmi pivnice odkryli aktivisti z iniciatívy Námestovo inak, ktorí hľadali v meste priestory vhodné pre múzeum.

Za pomoci rýľov, lopát a zbíjačiek sa po siedmich hodinách dostali pod zem.

„Objavili sme tam tri miestnosti,“ povedal vtedy pre MY Oravské noviny Marián Bránický. Podľa Mariána Bránického sú pivnice pre zámer expozície dostatočne veľké a suché. Stačilo by ich len prehĺbiť, vyčistiť, položiť dnu dlažbu a zaviesť klimatizáciu kvôli stálej vlhkosti. Expozíciu malo tvoriť všetko o meste a ľuďoch, ktorí v ňom žili.

Aktivisti pivnice zdokumentovali a zasypali. Dodnes sú uzavreté a ich budúcnosť je nejasná.

Obnova Sochy sv. Cyrila a Metoda

Tento rok sme sa rozhodli zreštaurovať sochy sv. Cyrila a Metoda, ktoré boli umiestnené v oblúku pred oplotením kostola sv. Cyrila a Metoda a boli značne poškodené. Sochy začal reštaurovať pán Štefan Siváň zo Spišského Podhradia, ktorý sa venuje reštaurovaniu drevených a kamenných sôch. Sochy boli v dielni opatrne očistené. Ukázalo sa, že kamenná hmota je vo veľmi narušenom stave. Na mnohých miestach sa odkryli tmelené časti z minulosti, pod povrchom je kameň miestami akoby dutý - s vonkajšími a vnútornými prasklinami. Hlava na jednej soche sa pri práci oddelila, avšak už v minulosti bola lepená. Kým boli sochy na mieste, tak vyzerali pomerne kompaktne, ale pri prácach stále prekvapia. Niektoré miesta sa už nedajú úplne zachrániť, bude potrebná rekonštrukcia tvarov, aj vzhľadom na to, že sa budú odstraňovať aj tmelenia z minulosti.

Vzhľadom na stav sôch, pán reštaurátor navrhol, aby sa originály už neumiestňovali do exteriéru, ale skôr do interiéru, aby boli chránené pred vplyvmi počasia a aby zostali zachované. Na ich miesto by sme vyrobili kópie z umelého kameňa. Po celkovom očistení a spevnení, by sa domodelovali chýbajúce a poškodené časti, vyhotovili by sa formy a urobili verné kópie v umelom kameni. Takto by mohol byť urobený aj pilier, na ktorom budú sochy umiestnené. Prvá fáza reštaurovania sôch stála 4. 797,- Eur (demontáž, prevoz, čistenie sôch, spevnenie spevňovacím roztokom).

Tvrdošín: Oprava Kostola Najsvätejšej Trojice

Tvrdošínsky Kostol Najsvätejšej Trojice z druhej polovice 18. storočia naposledy opravovali pred vyše polstoročím.

V 70. rokoch minulého storočia na ňom farnosť dala vymeniť krytinu strechy.

„Ukázalo sa, že to nebola najlepšia voľba, na viacerých miestach je rozrušená, koroduje, je to zlé, už sme ju museli niekoľkokrát opravovať,“ hovorí správca farnosti Róbert Tokár. Kostol momentálne zdobí lešenie.

S prácami začala firma posledný septembrový týždeň, dokedy potrvajú, zatiaľ nie je isté. Po veži, vrátane opravy a náterov kríža, príde na rad výmena krytiny na streche. Následne sa chce farnosť pustiť aj do fasády.

Veličná: Obnova Strechy Kostola

Pôvodne jednoduchý tolerančný chrám vo Veličnej postavili v roku 1785 bez veže, odvtedy prešiel viacerými úpravami. Vežu zhotovili až v polovici 19. storočia a súčasnú podobu dostala podľa návrhu architekta M. M. Harminca v roku 1909.

„Umelecko-remeselnú obnovu postupne čakajú štukové prvky fasád, ciferníky vežových hodín, okenice a žalúzie zvukových okien, lucernu a cibuľové ukončenie veže i samotný kovový kríž. Krytina z pozinkovaného plechu sa zmení na medenú,“ informuje Krajský pamiatkový úrad Žilina.

Evanjelický zbor na tento účel získal dotáciu z ministerstva kultúry. „Z programu Obnov si svoj dom sme dostali 80-tisíc eur, z vlastných peňazí sme priložili 33-tisíc,“ povedal kňaz Vladimír Kunovský.

„Práce by mali byť hotové v závislosti od počasia do konca októbra.“

Kostol pred dvoma rokmi zabezpečili proti spodnej vode, ktorá sa dostávala do múrov.

Liesek: Dodržiavanie Opatrení Počas Bohoslužieb

Aj napriek tomu, že od nového roka platia na Slovensku prísne opatrenia, ktoré zahŕňajú aj zatvorenie kostolov pre verejnosť, nie všade sa tieto nariadenia dodržiavajú. V obci Liesek na Orave sa vybral na bohoslužbu do kostola celý dav veriacich. Upozornil na to portál My Orava.

V Liesku sa dopoludnia konala verejná omša, ktorej sa zúčastnili desiatky ľudí. Zachytáva ich dokonca aj video, na ktorom vidieť, ako vychádzajú z kostola, pričom niektorí nemajú ani rúška. A to všetko v dobe, keď na Slovensku denne pribúdajú stovky nakazených koronavírusom. Autor videa dokonca podal aj podnet na políciu.

Podľa krajskej policajnej hovorkyne Gabriely Kremeňovej je prípad v štádiu preverovania, pričom bude v tejto veci kontaktovať Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne.

Miestny správca farnosti Štefan Piták však tvrdí, že na konanie omše mal povolenie od trstenského dekana Juraja Spuchľáka. "Cieľom bolo, okrem iného, oznámiť veriacim, že ďalšie omše sú zrušené,“ tvrdí kňaz s tým, že v kostole dodržali protiepidemiologické opatrenia.

„Biskup Ján Kuboš sa dohodol s regionálnou hygieničkou ešte pred zákazom od hlavného hygienika zo štvrtka večer. Konzultoval som to s biskupským úradom a dostal som pokyn, že dopoludnia omše môžu byť. Potom máme kostoly zatvoriť. Telefonicky som to oznámil správcom farností.

Hruštín: História a Súčasnosť Farského Kostola sv. Jána Krstiteľa

Spočiatku Hruštín bol filiálkou Lokce (fília=dcéra), ktorá bola založená na sklonku 16. stor. Jurajom Thurzom. Bola to najstaršia zamagurská fara a slúžila všetkým tunajším obciam.

Aby nemuseli veriaci z obce dochádzať do vzdialenej Lokce, postavili si v roku 1631 v Hruštíne drevený kostol pod vedením šoltýsa Michala Lukáčika.

Drevený kostol posvätil evanjelický superintendent Joachim Kalinka v roku 1666, keďže v tom čase bola Orava evanjelická, pretože zemepáni mali toto vierovyznanie.

V roku 1787 bola v Hruštíne zriadená samostatná farnosť s pridelenými obcami ako filiami Babínom a Vaňovkou. Miestna fara patrí k tým, ktoré boli založené počas vlády Jozefa II. Prvým farárom bol Pavol Szlavkay, predtým spišský kaplán.

Po zriadení farnosti postavili v Hruštíne novú drevenú školu, ktorá stála oproti kostolu do roku 1950.

Farský kostol sv. Jána Krstiteľa sa nachádza približne v strede obce na križovatke hlavnej cesty z Oravského Podzámku do Babína.

Samotný kostol začali stavať v roku 1811. Finančné krytie stavby umožnil Náboženský fond, ktorý vznikol za vlády cisára Jozefa II. Kostol v Hruštíne bol vystavaný počas pôsobenia farára Andreja Šaligu.

Tento farský kostol posvätil Ján Nepomuk Hámorík, námestovský farár a dekan. Zo starého kostola do nového premiestnili iba niekoľko predmetov. Spomína sa starý organ, dva veľké zvony, kazateľnica, krstiteľnica a pár obrazov.

Od čias vzniku bol objekt mnohokrát renovovaný a opravovaný. V roku 1956 bola vymenená strecha na kostol, boli opravované aj kostolné múry a odstránená predsieň kostola. Ďalšia oprava bola v 70. rokoch 20. stor. pri nej zrušili vchod od cesty a vytvorili nový na druhej strane od záhrady. V roku 1900 osadili do veže kostola vežové hodiny, Posledná rekonštrukcia objektu prebehla v roku 1992 a po nej bol 15.augusta 1992 kostol konsekrovaný. V roku 2002 došlo k výmene krytiny veže za novú medenú. V roku 2012 bola urobená nová farebná fasáda kostola.

Kostol je príkladom typu stavieb, ktoré boli stavané na prelome 18. a 19. stor. na Orave. Boli to pomerne jednoduché účelné navrhnuté objekty, finančne dostupné pre menšie farnosti s primeranou skromnejšou výzdobou. Slohovo ich môžeme zaradiť do obdobia klasicizmu, ale nachádzajú sa v ňom aj staršie neskorobarokové pozostatky.

Kostoly sú jednoloďové s mierne predstavenou alebo vstavanou vežou, zúženou pravouhlou svätyňou a k nej pristavenou sakristiou. V interiéri sú zaklenuté pruskými klenbami spočívajúcimi na masívnych prístenných pilastroch. Pri veži sa nachádzali drevené, neskôr murované empory, na ktorých umiestnili organ.

V kostole sa nachádzajú oltáre, ktoré vyhotovila na začiatku 20.stor Prinothova dielňa z Tirolska a dielňa Františka Repčíka zo Spišskej Novej Vsi. Hlavný oltár je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, s ústrednou témou krstu Ježiša Krista. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému Srdcu Ježišovmu a Matke Božej.

V oknách kostola sú farebné vitráže osadené v 70. rokoch 20. stor a vyhotovené podľa výtvarnej predlohy Mikuláša Klimáčka, ktoré boli nedávno renovované. Je na nich zobrazená Panna Mária a rôzni svätí a sväté.

Obnova Vitráže Zmŕtvychvstalého Pána

Tento rok sme zreštaurovali vitráž Zmŕtvychvstalého Pána, ktorá bola značne poškodená. Bloky vitráže boli poprehýbané, mnohé sklíčka rozbité a vypadnuté, alebo popraskané. Opravu vitráže realizoval pán Boleslav Stopa z Poľska. Išlo o náročnú prácu, lebo celú vitráž musel úplne rozobrať, poškodené sklá vymeniť a všetko nanovo pospájať pomocou olovených profilov. Nakoniec bola vitráž vložená do izolačného dvojskla.

Opravou vitráže sme sledovali dva ciele: obnovu vitráže, aby sa zachovala pre ďalšie generácie a zvýšenie tepelno-izolačných vlastnosti celej vitráže a tým aj kostola.

Oprava vitráže stála 19. 000 Eur. 8. 000 Eur sme dostali dotáciu z Obecného úradu, za čo úprimne ďakujeme a ostatné sme uhradili z vlastných úspor.

Tabuľka: Prehľad rekonštrukcií kostolov na Orave

tags: #je #v #pokryvaci #na #orave #kostol