Dnes si položíme otázku, či zamestnanec počas sviatkov smie pracovať - v ďalších riadkoch si preto rozoberieme nielen povinnosť, ale aj právo zamestnanca vykonávať závislú prácu počas takýchto dní. Základným pravidlom práce počas sviatkov je dobrovoľnosť tejto práce, ktorá predpokladá dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Sviatky sú teda v zmysle slovenskej legislatívy považované za dní pracovného pokoja, ktoré sú typické tým, že počas nich nie je zamestnávateľ v zásade oprávnený vyžadovať od zamestnanca prácu, resp. aby mu neušla mzda. To znamená, že proti vôli zamestnanca je zamestnávateľ oprávnený nariadiť prácu počas sviatkov iba výnimočne a v nevyhnutných prípadoch po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (za predpokladu, že títo pôsobia u daného zamestnávateľa - kuk § 12 ods.
Práve aj z tohto dôvodu sa stali sviatky silno obľúbeným dňom u väčšiny našej populácie (rovnako silno preklínajúcej tie roky, kedy pripadajú na víkend), ktorej častokrát skutočný význam, resp. historické pozadie sviatkov veľa nehovorí (čo nemožno nikomu zazlievať, ako aj česť výnimkám). Ďalším dôvodom obľúbenosti sviatkov najmä pre hyperpracantov je mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, resp. náhrady mzdy alebo mzda, na ktorú majú nárok aj v daný sviatok nepracujúci (bližšie kuk § 122 ZP). Ako možno vidieť dochádza nám tu k miernemu vypimpovaniu rovnice a to sviatok = pracovné voľno = zaplatené. No kto by nemal tie sviatky rád.
Dni pracovného pokoja sú štátne, prípadne cirkevné sviatky a nedele. Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Ani Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch.
Štátne Sviatky a Dni Pracovného Pokoja
Pre úplnosť uveďme, že na účely pracovného voľna nie je medzi štátnymi sviatkami a sviatkami žiadny rozdiel - takéto delenie uvádza zákon č. 241/1993 Z.z.
Štátne sviatky:
- 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky)
- 5. júl (sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda)
- 29. august (výročie Slovenského národného povstania)
- 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
Sviatky (Dni pracovného pokoja):
- 6. január (Zjavenie Pána - Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj (Sviatok práce)
- 15. september (Sedembolestná Panna Mária)
- 1. november (Sviatok všetkých svätých)
- 24. december (Štedrý deň)
- 25. december (prvý sviatok vianočný)
- 26. december (druhý sviatok vianočný)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
Ako bolo vyššie uvedené vo sviatky sa spravidla nepracuje, hoci existujú určité výnimky, kedy je možné v nevyhnutných a taxatívne ustanovených prípadoch prácu výnimočne nariadiť. Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť v zásade len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (§ 94 ods. Práca v dňoch pracovného pokoja a vo sviatky je povolená len za splnania určitých podmienok.
Zákonník práce však pozná aj také dni pracovného pokoja, počas ktorých je práca absolútne zakázaná, t.j. zamestnávateľ nielenže nemôže prácu jednostranne nariadiť, ale počas týchto dní nemôže výkon práce so zamestnancom ani s jeho súhlasom dohodnúť. Konkrétne sa jedná o výkon práce v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25.
Pokiaľ ide o zákaz maloobchodného predaja, tento sa vzťahuje výlučne na pracovnoprávne vzťahy, teda na vzťahy založené pracovnou zmluvou alebo niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda na vzťahy, ktoré sú regulované ustanoveniami Zákonníka práce.
Ako bodka bu-bu-bu pre zamestnávateľov: podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce sa porušenie § 94 ods. Už len nevieme, ako túto povinnosť chodí kontrolovať inšpekcia, keďže inšpektori by tiež počas sviatkov pracovať nemali. Pre objektívnosť uvádzame, že na tomto mieste ide o pokus o joke, nakoľko pracovné nasadenie inšpektorov sa spravuje iným právnym predpisom (zákon č. 400/2009 Z.z.
Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Aj keď sa v kalendári takýto deň objaví, nemusí ísť automaticky o deň pracovného pokoja. Zákon č. 241/1993 Z. z. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napr. v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, zdravotníctve, doprave a podobne).
Mzdové Zvýhodnenia a Náhradné Voľno
Za prácu v deň pracovného pokoja (počas sviatku alebo nedele) zamestnancovi patrí mzdový príplatok najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce počas sviatku hodina náhradného voľna. Náhradné voľno za prácu vo sviatok môže zamestnanec čerpať len v prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ na tomto postupe dohodli.
Zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na mzdové zvýhodnenie; nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zamestnancovi ostáva zachovaný. Zákonník práce v § 122 ods. za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna za prácu vo sviatok.
Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna, náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Ak napríklad bude zamestnanec vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny. Ako bolo už uvedené, zamestnanec sa čerpaním náhradného voľna vzdáva nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, avšak v súlade s poslednou vetou § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za čas čerpania náhradného voľna náhrada mzdy vo výške svojho priemerného zárobku.
V pripravovanom návrhu novely Zákonníka práce sa navrhuje od 1. januára 2013 doplniť na koniec ustanovenia § 122 ods. 2 osobitný postup pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou. U tejto skupiny zamestnancov sa navrhuje, aby sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považoval za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi bude patriť mzda (nie náhrada mzdy). Účelom navrhovanej zmeny je zjednodušiť odmeňovanie zamestnancov s mesačnou mzdou a zjednotiť riešenie nárokov s riešením v prípade, ak zamestnanec nemohol pracovať z dôvodu sviatku.
V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť zachovanie doterajšieho postupu, kedy sa aj u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou za čas čerpania náhradného voľna mesačná mzda kráti a zamestnancovi sa poskytuje náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Zákonník práce v ustanovení § 122 ods. 5 výnimočne umožňuje zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok vo výške mzdy, t. j. dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok, avšak výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom; pokiaľ by takéto ustanovenie obsahovala kolektívna zmluva, dojednané znenie by bolo neplatné, lebo podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov je kolektívna zmluva neplatná v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
V zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce sú vedúci zamestnanci definovaní ako tí zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. nemá možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Obmedzenie okruhu zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť výšku mzdy už so zohľadnením nárokov, ktoré by zamestnancovi vznikli v prípade práce vo sviatok, výlučne na vedúcich zamestnancov (na rozdiel od ustanovenia o zohľadnení prípadnej práce nadčas) vychádza z predpokladu, že najmä vedúci v manažérskom postavení si prácu spravidla organizujú sami. V prípade vzniku potreby práce v deň sviatku sa vedúci zamestnanec spravidla môže sám rozhodnúť, že vo sviatok bude pracovať. Táto skutočnosť musí byť vo výške dohodnutej mzdy reálne premietnutá, lebo bez ohľadu na to, či vo sviatok skutočne pracoval alebo nie, sa dohodnutá suma nezmení.
Zákonník práce v § 122 ods. 3 rieši aj situáciu, kedy zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Štandardným nárokom v takomto prípade je náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca; ak však ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, štandardným plnením je poskytnutie alikvotnej časti mesačnej mzdy, t. j. jej nekrátenie z dôvodu sviatku.
Pod „obvyklým pracovným dňom“ zamestnanca treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok. V prípade zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom napr. na pondelok až piatok je obvyklým pracovným dňom každý z týchto dní. U zamestnancov, ktorí pracujú podľa harmonogramu striedania pracovných zmien, je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý zamestnanec má (alebo mal) podľa tohto harmonogramu pracovať.
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať napríklad preto, že mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na deň sviatku nepripadla pracovná zmena, ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť, lebo dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Aj keď situácia, kedy zamestnanec mal pracovať, ale v dôsledku sviatku pracovať nemohol, je typická pre prácu v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, aj v prípade zamestnancov, ktorí nepracujú v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, môže nastať taká situácia, že zamestnancovi v dôsledku sviatku ujde mzda.
Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Taktiež hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín (napríklad aj na účely zistenia jeho priemerného zárobku).
Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase na 5 dní v týždni po 7,5 hodiny má dohodnutý mesačný plat 600 eur. Fond pracovného času v mesiaci december 2012 vrátane troch dní sviatkov predstavuje 157,5 hodiny. Zamestnanec počas Vianočných sviatkov nepracoval; ak odpracoval všetky ostatné pracovné dni v mesiaci december, vznikne mu nárok na plný mesačný plat vo výške 600 eur.
Pod pojmom „mesačná mzda“ treba rozumieť zložku mzdy, ktorá sa viaže na prácu v rámci mesačného fondu pracovného času a je vyjadrená v eurách za mesiac. Nemusí ňou byť iba mesačný plat, ale aj akákoľvek iná zložka (napr. osobné ohodnotenie určené v mesačnej výške). Pokiaľ sa zamestnancovi za čas sviatku jeho mesačná mzda nekráti, treba postup aplikovať na všetky zložky dohodnuté v eurách na mesiac, na ktoré by inak zamestnancovi za prácu vznikol nárok.
V zmysle § 122 ods. 3 posledná veta Zákonníka práce môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancami v pracovných zmluvách dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Výnimky a Obmedzenia
V dňoch 1.januára, 6.januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1.mája, 8.mája, 5.júla, 29.augusta, 1.septembra, 15.septembra, 1.novembra, 17.novembra, 24.decembra po 12,00 hodine, 25.decembra a 26.decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja (na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8.mája, 1.septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1.novembra); ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.
Sviatkom sa v zmysle zákona č. 241/1993 Z.z. rozumie:
- 6. január (Zjavenie Pána)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj (Sviatok práce)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 5. júl (Sviatok sv. Cyrila a Metoda)
- 29. august (Výročie SNP)
- 1. september (Deň Ústavy SR)
- 15. september (Sedembolestná Panna Mária)
- 1. november (Sviatok všetkých svätých)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
- 24. december (Štedrý deň)
- 25. december (1. sviatok vianočný)
- 26. december (2. sviatok vianočný)
V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12:00 hodine a 25. nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi.
Zamestnanec pracuje na 12h zmeny, má nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Na deň 1.september (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.
Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
V zmysle § 122 ods.5 ZP je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy.
Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100% priemerného zárobku - minimálna výška podľa ZP, resp. 122 ods.4 ZP hovorí o sankčnom opatrení, t.j. kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok a mesačne odmeňovaný zamestnanec na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (mzda mu ušla v dôsledku sviatku).
Špecifické Situácie a Príklady
Nasledujúce príklady ilustrujú rôzne situácie a nároky zamestnancov v súvislosti s prácou počas sviatkov:
- Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase ( 5 dni v týždni po 8 hodín). Jeho mesačná mzda predstavuje 650 €, priemerný zárobok je 5€. Fond pracovného času v danom mesiaci je 22 dní vrátane 1 dňa sviatku. V pracovnej zmluve je dohodnuté, že zamestnancovi sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
- Zamestnanec má ustanovený 40 hodinový týždenný pracovný čas. Jeho hodinová mzda je 4 € a priemerný zárobok 5 €. Fond pracovného času v mesiaci je 21 pracovných dní, z toho 1 deň predstavuje sviatok. Zamestnanec v dôsledku sviatku odpracuje 160 hodín (20 dní).
- Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1.
- Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Riešenie: Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
- Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Ak je zamestnancovi na dobu sviatku nariadený (v súlade s ustanoveniami § 94 Zákonníka práce) alebo dohodnutý výkon práce, za čas práce mu vznikne nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie za dobu práce vo sviatok namiesto časti náhrady mzdy alebo nekrátenia mzdy.
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec , ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy. S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
Práca počas sviatkov má svoje obmedzenia a podmienky. okolností nariadiť zamestnancovi prácu. zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel. tomto prípade stanovuje výnimky, ako napr. výške 100 % jeho priemerného zárobku.