Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa: História a súčasnosť

Piešťany, mesto známe svojimi kúpeľmi, ukrýva aj bohatú históriu sakrálnych stavieb. Medzi nimi vyniká Kostol svätého Štefana kráľa, ktorý je dominantou mesta a dôležitým svedkom jeho vývoja.

Stredoveké korene a Starý kláštor

Ak by ste prekopali okolie Detvianskej a Kláštorskej ulice, pri troche šťastia by ste objavili podobne ako archeológovia či stavitelia inžinierskych sietí na Detvianskej ľudskú čeľusť či iné pozostatky tiel z 11. storočia.

Najstaršou dochovanou stredovekou pamiatkou v Piešťanoch je Starý kláštor, pôvodne slúžil ako gotický kostol. Potvrdili to aj archeologické výskumy. Maketa kostolíka naznačuje, ako asi táto pamiatka vyzerala. Časť najstarších pozostatkov zničila výstavba nového kostola. Cintorínom zasahuje i do priľahlých súkromných území. Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. svätý (1077-1095).

Polohu kostola možno dedukovať z úvahy L. Mednyanského z r. 1905 - "... gotický (kláštorný, johanitský) kostol vznikol na mieste staršieho - románskeho sakrálneho objektu z 11/12. storočia v osade "Lehota" - teraz Detvianska ulica.

Isté fragmenty preniesli na faru do Piešťan i do Balneologického múzea. Ruina sakrálneho objektu (Detvianska 9) - kultúrna pamiatka. Jediný hmotný doklad stavebnej činnosti v stredovekých Piešťanoch zachovaný in situ je datovaný do rámca 16. storočia; prvú známu písomnú zmienku o jeho existencii obsahuje až vizitačný zápis z roku 1560.

Gotický chrám, pravdepodobne súčasť predpokladaného stavebného komplexu, azda johanitského kláštora, bol roku 1813 poškodený v takom rozsahu, že sa ho, navzdory snahám, už nepodarilo obnoviť. Opakované archeologické výskumy odkryli na pozemku dôkazy o zaniknutom cintoríne a vyniesli na svetlo viaceré hodnotné nálezy.

Z histórie farského kostola

Doteraz najstarší známy zápis o kostole, kňazovi i fare pochádza z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: "... Item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan..." ("... Štvrtú zmienku z r. 1397 v evidencii farností ostrihomského arcibiskupstva niektorí historici spochybňujú. Treba zdôrazniť, že podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do "Nitrianskeho arcidiakonátu" - súčasti ostrihomskej kapituly.

Patrocínium sv. Štefana kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti. V stredoveku je také jednoznačné a stabilné - veď tvorilo hlavný motív erbu Piešťan už v jeho najstaršej podobe z 15. Situáciu zlepšili až osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. Vytvárali podmienky, na renováciu objektov, medzi nimi r. 1753 aj farského kostola sv. Štefana kráľa.

Klasicistický Kostol svätého Štefana Kráľa

Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa (Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Klasicistický kostol slúži veriacim od roku 1831. Postavili ho na mieste odstráneného staršieho "staropiešťanského" chrámu, po ktorom novostavba prevzala patrocínium.

Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu.

S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podaril v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa. Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby.

Pozdĺžna, neveľmi členená hmota je pointovaná vežou, mierne vystupujúcou z bohatšie zdobeného západného priečelia. Tri klenbové polia chrámovej lode a priestor presbytéria s plytkým oválnym uzáverom preklenujú pruské klenby, vyzdobené miestnymi maliarmi kostolov F. Papom a E. Petrovičom.

Oltárny obraz apoteózujúci patróna chrámu namaľoval roku 1831 maliar Ziegler, vitráže navrhoval o 120 rokov neskôr maliar Janko Alexy. O počiatkoch chrámu podáva latinské svedectvo dobová mramorová tabuľa s chronogramom, umiestnená v predsieni kostola, avšak autora architektúry nemenuje.

Votívne kamenné plastiky - sochy, súsošia, kríže - umiestnené okolo chrámu vznikli v rozmedzí rokov 1760-1927. Obvykle ich zhotovovali ľudoví, ponajviac anonymní umelci a pôvodne stáli pri cestách, mostoch, domoch, na cintorínoch či pamätných miestach, odkiaľ boli časom z rôznych dôvodov premiestnené.

Exteriér je členený kanelovanými pilastrami. Hlavný oltár sv. Štefana z obdobia výstavby kostola bol zhotovený vo Viedni podľa podpisu pozlacovača. Oltárny obraz sv. Štefana-Kráľa namaľovaný od majstra Zieglera je signovaný rokom 1831. Z bočných oltárov zostali iba dve plastiky, Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jozefa. Spovednice v historizujúcom slohu z 20. storočia od piešťanských majstrov.

18. marca 2005 bol na kostole osadený 213 cm dlhý, 70 kg vážiaci kríž pozlátený 24 karátovým zlatom. 13. marca ho posvätil piešťanský dekan Jozef Bohunický.

Interiér kostola

Vnútorná výzdoba chrámu je veľmi bohatá, prevažne v barokovom štýle. Kostol bol budovaný v rokoch 1797 až 1800. Stavbu kostola odhlasovala z náboženského fondu zastupiteľská rada v Budíne 15. novembra 1796.

14. septembra roku 1797 boli požehnané jeho základy a položený prvý kameň. Do základov, ktoré sa začali stavať 16. septembra, bola položená aj cínová soška Panny Márie s Ježiškom. Kostol bol požehnaný 20. augusta na sviatok svojho patróna roku 1799 vtedajším nižnianskym farárom Štefanom Kostkom. V roku 1800 sa uskutočnili na kostole posledné murárske práce. v interiéri. Najväčšia z nich bola v roku 1902-1903 po vyhorení pri požiari roku 1900, kedy bol kostol obnovený.

Priestranná svätyňa má oblúkový uzáver. Na jej klenbe je maľba Najsvätejšej Trojice s viacerými anjelmi vo vesmírnom priestore. Svätyňu osvetľuje jedno okno na južnej strane. Na severnej strane k nej prilieha sakristia s rovnou klenbou. Sakristia bola vybudovaná neskôr v roku 1869, o čom svedčí nápis nad vonkajším vchodom.

V sakristii je vzácna klasistická plastika Bičovaný Kristus, ktorá patrí k pamiatkam kostola. Je to polychromová drevorezba zo začiatku 19. storočia. Do zoznamu pamiatok je zapísaná aj socha Zmŕtvychvstalého Krista /polychromová drevorezba/, monštrancia, kalich a dve cibória.

V presbytériu kostola sa nachádza hlavný drevený neobarokový oltár, ktorý pochádza z 18. storočia. V jeho strede v spodnej časti je svätostánok. Na jeho dvierkach je reliéf Ježiša s kalichom v ruke. Po stranách svätostánku sú sochy dvoch adorujúcich anjelov.

Uprostred päťdielnej stĺpovej architektúry v strednej časti oltára je obraz - nástenná maľba svätého Štefana, kráľa, patróna chrámu. Obraz maľoval známy chrámový maliar Jozef Hanula. Po stranách obrazu sú sochy štyroch evanjelistov: svätého Matúša /so znakom človeka/, svätého Lukáša /so znakom býka/, svätého Jána /so znakom orla/, svätého Marka /so znakom leva/.

V hornej časti oltára nad obrazom svätého Štefana je reliéf svätého Jozefa s Ježiškom. Po jeho stranách sú sochy svätého Joachima a svätej Anny, rodičov Panny Márie. Sú tu tiež sochy slovanských vierozvestov svätého Cyrila a svätého Metoda a sochy dvoch adorujúcich anjelov.

Vo svätyni sú vpredu po bokoch oltára samostatne umiestnené na podstavcoch sochy Božského Srdca Ježišovho a Lurdskej Panny Márie. V prednej časti svätyne je okrem dreveného obetného stola, ambóna a sedesu aj vzácna baroková kazateľnica.

Je to drevená rezbárska práca na podstavci so štyrmi reliéfmi svätých. Jedná sa o štyroch veľkých západných cirkevných otcov. /s úľom a knihou/. Baldachýn nad kazateľnicou nesie sochu Ježiša - Dobrého pastiera. Okrem toho je na stene reliéf s dvoma tabuľami Desatora.

Vo svätyni je aj drevená krstiteľnica na kamennom podstavci. Na jej príklope je súsošie svätého Jána Krstiteľa, ktorý krstí Ježiša Krista. Táto krstiteľnica i kazateľnica boli zhotovené miestnym rezbárom Jurajom Belopotockým v roku 1800.

Svätyňu s loďou prepája oblúk. Loď kostola je krytá dvoma klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré končia na pilieroch. Klenby nesú ornamentálnu výzdobu s portrétmi svätcov v jej cípoch. Sú na nich zobrazení ôsmi apoštoli. V prvej klenbe sú vyobrazení svätí Bartolomej, Filip, Peter a Jakub, v druhej klenbe svätí Tomáš, Andrej, Ján a Šimon.

Loď osvetľujú štyri okná. Jedno z nich má farebnú vitráž, znázorňujúcu kňaza pri pozdvihovaní počas svätej omše pred symbolmi Najsvätejšej Trojice. Dlažba kostola je vykladaná keramikou v roku 1903. Tento rok je vyznačený v dlažbe v predsieni kostola.

V lodi kostola sú dva bočné barokové oltáre. V ľavom rohu je bočný oltár, v strede ktorého je v spodnej časti svätostánok. Na jeho dvierkach je reliéf kalicha, hostie a viniča s hroznom. Po jeho bokoch sú dvaja adorujúci anjeli. Nad ním je v strednej časti obraz Svätej rodiny - dieťa Ježiš, Panna Mária a svätý Jozef. Vedľa tohto obrazu sú sochy dvoch mučeníkov - diakonov: svätého Štefana /s palmou a kameňmi/ a svätého Vavrinca /s palmou a roštom/.

V hornej časti oltára nad ústredným obrazom je reliéf Narodenia Pána - Ježiš v jasličkách a vedľa neho kľačí Panna Mária a svätý Jozef. Po stranách reliéfu so sochy svätého Jána Krstiteľa a svätého Jána Nepomuckého.

V pravom rohu je druhý bočný oltár. Má podobný svätostánok s dvomi adorujúcimi anjelmi. Nad svätostánkom je obraz Korunovania Panny Márie z roku 1904. Je na ňom výjav - Pannu Máriu korunuje Svätá Trojica. Po jeho stranách sú sochy svätého Petra /s kľúčmi/ a svätého Pavla /s mečom/. V hornej časti nad obrazom je reliéf zobrazujúci Ružencovú Pannu Máriu a pred ňou svätého Dominika a svätú Kláru. Po jeho stranách sú sochy svätej Kataríny Sienskej /s knihou/ a svätej Kataríny Alexandrijskej /s kolesom/.

Oba bočné oltáre boli zhotovené v Tirolsku /Rakúsko/. Lavice v lodi sú z roku 1987, v roku 2004 boli všetky očalúnené. Prenosné lavičky pre miništrantov i ľudí boli zhotovené v roku 2003.

Po stranách lode sú na podstavcoch umiestnené sochy svätého Antona, svätého Alojza, svätej Terézie z Lisieux a Panny Márie - Kráľovnej. Po stranách kostolnej lode je umiestnená drevená krížová cesta z roku 1989. Je to umelecká práca od rezbára Baču.

V zadnej časti lode je drevená spovednica. Pri vstupe do kostola je predsieň s oblúkom. Z nej sa vystupuje po kamenných schodoch na chór, prístavba ktorého stojí na dvoch pilieroch. Chór bol pristavaný a rozšírený roku 1952. Na chóre je umiestnený organ od majstra Jána Tučeka z Kutnej Hory zo začiatku 20. storočia. Bol generálne zrekonštruovaný v roku 1996.

Z druhej strany predsiene je kaplnka Božieho hrobu. Je v nej jednoduchý drevený oltár v barokovom štýle so sochou mŕtveho Ježiša z dielne Juraja Belopotockého a štyrmi soškami anjelov. V roku 2003 bol do nej zhotovený aj nový drevený kríž. Kované dvere v predsieni kostola a v kaplnke Božieho hrobu sú z roku 1949.

Nový vchod so vstupnou časťou do kostola s novými hlavnými dverami bol vybudovaný v roku 2001. Na vstupnom kamennom portáli je preto vyrytý rok ukončenia stavby - 1800 a rok renovácie - 2001.

V roku 2003 bol upravený celý areál okolo kostola. Pred vchodom sa vybudovala nová strieška umiestnená na dvoch stĺpoch. Nový vstup so schodišťom, most a chodníky sa vyložili miestnym pieskovcom.

V priečelí kostola je vstavaná veža, ktorá zo štítu prechádza do hranolu a vyššie do ihlanu. Zakončuje ju na vrchole guľa s dvojkrížom. Veža má v štvorhrannej časti štyri zvukové okná. Vo veži sú umiestnené tri zvony. Veľký zvon „Michal“ a malý zvon „Svätý Jozef“ sú z roku 1932. Stredný zvon „Preblahoslavená Panna Mária“ bol roku 1969 preliaty zo starého zvona, ktorý pukol. Všetky tri zvony boli elektrifikované roku 2003. Pri tej príležitosti bola zhotovená aj nová drevená nosná konštrukcia.

Veža kostola je pokrytá medeným plechom a strecha lode i sakristie je pokrytá plechom hliníkovým.

Tento chrám je vzácnou historickou pamiatkou, ktorá svedčí o šikovnosti, štedrosti a živej viere miestnych ľudí. Predovšetkým je však dôstojným bohoslužobným miestom, kde už celé desaťročia bielopotockí katolíci čerpajú duchovnú silu a pomoc pre svoj každodenný život, a ktorí chcú zachovať v jeho kráse aj pre ďalšie generácie.

Odpustová slávnosť sa slávila v pôvodnom kalendári 20. augusta. Po zmene, ktorá neskôr nastala v liturgickom kalendári, sa sviatok patróna chrámu, svätého Štefana, kráľa, slávi 16. augusta.

Farská budova bola vystavená v rokoch 1976 - 1978. Stará fara, ktorá slúžila svojmu účelu 120 rokov, bola zbúraná roku 1986.

Cintorín, ktorý sa nachádza na Vŕšku nad kostolom, zriadili v obci až po ustanovení farnosti v roku 1787. Z pôvodného ohradenia múrom, ktorý spomína kanonická vizitácia z roku 1833, sa zachovala len vstupná časť pokrytá šindľom. Na cintoríne sú pozoruhodné stĺpové náhrobníky z 19. storočia a pieskovcové kríže od bielopotockých kamenárov.

Duchovný život Bielopotočanov symbolizujú aj kríže, ktoré sa nachádzajú v katastri obce. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1833 boli v obci tri kríže: jeden poniže dediny, jeden povyše dediny a tretí na cintoríne. Dnes je v obci a jej katastri trinásť krížov.

Klasistický prícestný kríž s vysokým reliéfom Bolestnej Panny Márie je v strede obce. Vytesali ho z domáceho pieskovca Juraj a Alexander Bielopotockí v roku 1801. Do požiaru v roku 1900 stál povyše dediny.

Kamenný kríž z roku 1814 poniže dediny bol postavený z vďačnosti za záchranu počas veľkej povodne, ktorá sa zúrivo prevalila cez obec v dňoch 25. a 26. augusta 1813. Hlavný kríž na cintoríne je z roku 1828. Je to kamenná práca Alojza Bielopotockého staršieho.

Pred kostolom sa nachádza drevený misijný kríž s vyrytými rokmi, kedy sa vo farnosti konali misie. Ďalšie kamenné kríže od bielopotockých majstrov sú na konci ulice Potoky /s reliéfom svätého Jozefa s Ježiškom/, na konci ulice Hušták /s reliéfom svätého Jána Nepomuckého/, na Láne, na Úboči, na Biednej /všetky s reliéfom Bolestnej Panny Márie/, na Širokej betónový z roku 1931 s Nepoškvrneným počatím Panny Márie. Od miestneho kamenára Štefana Kubalu sú kríže s vloženou soškou madony na Rovienkach, pod Kliníkmi a pod Biednou /postavené v rokoch 1969-1975/.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Piešťanoch

Okrem Kostola svätého Štefana sa v Piešťanoch nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne objekty:

• Kúpeľná kaplnka (Winterova 74): Neveľký, jednoloďový, novogotický sakrálny objekt postavili v roku 1897 podľa projektu neznámeho autora, ako náhradu za zbúranú barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá svojho času stála v susedstve bývalého Panského hostinca. Kaplnku zasvätili Božskému srdcu Ježišovmu.
• Evanjelický a. v. kostol (Pod Párovcami 1): Jednoloďový, vo výraze novogotický chrám postavili roku 1905 podľa projektu J. Krátkeho.
• Kostolík Krista Kráľa (Kocurice): Z inšpirácie tvarmi tradičných ľudových hospodárskych stavieb vznikol návrh filiálneho rímskokatolíckeho kostola v izolovanej mestskej štvrti - do zlúčenia s Piešťanmi (1974) samostatnej obci - Kocurice. Návrh arch. Ľ. Mrňu uskutočnili v roku 1997.
• Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760.
• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Cirkevné školstvo

Prvá zmienka o rímskokatolíckej škole, zriadenej pri rímskokatolíckej fare v Piešťanoch, je v kanonickej vizitácii r. 1756. Po roku 1991 bola reštituovaná ako "Základná cirkevná škola sv. Márie Goretti" umiestnená v budove bývalého Okresného súdu na Štefánikovej ulici (oproti fare). V bývalej škole pri fare na ulici Pod Párovcami, po rozsiahlej prestavbe a nadstavbe dvoch podlaží, bolo v r. 1992 založené Cirkevné gymnázium sv.

Sv. omša z Kostola sv. Štefana v Piešťanoch

Čas sv. omší v Piešťanoch:

• Pondelok: 18.00
• Utorok: 18.00
• Streda: 6.30, 18.00
• Štvrtok: 6.30, 18.00
• Piatok: 6.30, 18.00
• Sobota: 6.30, 18.00
• Nedeľa: 9.00

Farský kostol bol vysvätený 16. augusta 1888 na sviatok sv. Štefana Uhorského, kráľa, farárom J.

Kostol je jednoloďový pozdĺžny priestor s prestavanou vežou. V rokoch 1996 až 1997 bola k pôvodnej stavbe kostola pristavená nová sakristia. Nad bočnými oratóriami a novou sakristiou vznikli obytné priestori pre kňaza, kancelária a spoločenská miestnosť.

V interiéri kostola nájdeme viacero sakrálnych ale aj umeleckých diel. Medzi vzácne diela patria vitrážne okná, ktoré pochádzajú z dielne slovenského maliara majstra Vincenta Hložníka. Na týchto oknách pracovali manželka Viera Hložníková-Horáčková a dcéry Zuzana Hložníková a Agneša Bakardžieva-Hložníková.

Najväčšia prestavba pôvodného interiéru kostola prebehla v 70. rokoch 20. storočia. Pôvodný oltár, kazateľnica a bočné oltáre boli vymenené za nové. Dnes nájdeme v kostole jednoduchý, drevený, vyrezávaný hlavný oltár s krížom a symbolom vyvierajúceho prameňa s nápisom "Prameň živej vody".

V kostole nájdeme sochy Sedembolestnej Panny Márie, Panny Márie Fatimskej, Božského Srdca Ježišovho, sv. Jozefa a sv. Antona. V kostole sa nachádza aj socha luxemburskej Panny Márie, ktorú darovali kostolu luxemburskí biskupi.

Vo veži chrámu sa nachádza vzácny zvon z roku 1887 s nápisom v maďarčine: Zvon odliali synovia Frigyesa Setenhofera v Soporni na Božiu slávu. Tvon dali vyhotoviť občania Trenčianskych Teplíc v roku 1887.

V našom chráme sa nachádzajú relikvie sv. Štefana Uhorského, kráľa, patróna kostola a farnosti, sv. Jána Pavla II. a sv.

Relikvie Svätých

Sv. Štefan, uhorský kráľ a patrón našej farnosti a nášho chrámu má liturgický sviatok 16. Jeho relikviu sme dostali ako dar od nášho diecézneho biskupa J. ex. Mons Viliama Judáka, ktorý ich získal od arcibiskupa Petra kardinála Erdő, maďarského prímasa a arcibiskupa ostrihomsko-budapeštianskeho, dňa 11. decembra 2013.

Svätý Ján Pavol II. má liturgický sviatok 22. V nedeľu 17. mája 2015 sme prijali z rúk vdp. Pavla Kubaniho, kanonika Krakovskej arcidiecézy, relikvie sv. Jána Pavla II., ktoré našej farnosti daroval krakovský arcibiskup Stanislaw kardinál Dziwisz. Malá ampulka naplnená krvou sv. Jána Pavla II. je relikviou vloženou do vzácneho relikviára, ktorý bol vystavený k osobnému ucteniu veriacich pri príležitosti blahorečenia ctihodného pápeža.

Svätý Júda Tadeáš má liturgický sviatok 28. Jeho relikvia bola uložená v našom chráme dňa 21. mája 2012 počas slávnostnej svätej omše.

Piešťany - Kostol sv.

História a stavebný vývoj

Klasicistický kostol postavený v rokoch 1828 - 1832 na mieste starého chrámu, spomínaného v roku 1560. Ide o jednoloďový pozdĺžny priestor s oválnym uzáverom a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Fasády sú členené kanelovanými pilastrami a lizénovým rámovaním. Na západnej strane je do štítového priečelia vstavaná veža vytvárajúca mierny rizalit.

Zakončená je ihlancovou strechou, ktorá dosadá na podstrešnú terčíkovú rímsu. Výmaľba je od F. Papa a E, Petrikoviča. z Piešťan. Hlavný oltár s obrazom Štefana kráľa je barokový z polovice 18. storočia. Menza a tabernákulum, dva bočné oltáre sv. Jozefa a Piety, kazateľnice a spovednice sú neoklasicistické z konca 19. storočia.

Oltárny obraz apoteózujúci patróna chrámu namaľoval roku 1831 maliar Ziegler, vitráže navrhoval o 120 rokov neskôr maliar Janko Alexy. O počiatkoch chrámu podáva svedectvo dobová mramorová tabuľa s chronogramom, umiestnená v predsieni kostola, avšak autora architektúry nemenuje.

Votívne kamenné plastiky - sochy, súsošia, kríže - umiestnené okolo chrámu vznikli v rozmedzí rokov 1760 - 1927. Obvykle ich zhotovovali ľudoví, ponajviac anonymní umelci a pôvodne stáli pri cestách, mostoch, domoch, na cintorínoch či pamätných miestach, odkiaľ boli časom z rôznych dôvodov premiestnené.

Sochy svätcov Vendelína a Floriána - najstaršie z ôsmich artefaktov - boli i formálne uznané za kultúrne pamiatky.

Pamiatková ochrana a súčasný stav

Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.

Prístup

Kostol stojí v centre mesta na Štefánikovej 138.

tags: #rimskokatolicky #farsky #kostol #sv #stefana #krala