Kostol sv. Jána Krstiteľa v Jelke sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Žitného ostrova. Situovanie Kostola sv. Jána Krstiteľa v Jelke (Jóka) na mape.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Jelke.
Jelka sa v písomných prameňoch spomína v roku 1197. Kostolík postavili niekedy v priebehu tretej štvrtiny 13. storočia na miernej vyvýšenine chránenej pred záplavami. Išlo o jednoloďovú prevažne tehlovú stavbu neveľkých rozmerov s trocha predĺženou polkruhovo ukončenou apsidou a severnou sakristiou. Pri výstavbe bol použitý aj lomový kameň. Exteriér apsidy členil na naše pomery veľmi nezvyčajný obkročný oblúčikový vlys, pričom každý druhý prechádzal do polvalcovej prípory. V interiéri apsidy sa nachádzali podľa všetkého dve pôvodné niky obdĺžnikového tvaru upravené v gotike (južná nika), resp.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Jelke - detail.
Obr.2. Celok kostola z južnej strany počas výskumu v r.
Architektonický vývoj kostola
Nepriamo zaznamenávame prinajmenšom v 17. storočí potrebu väčšieho zhromažďovacieho priestoru. Tým odstránili značnú časť muriva pôvodnej lode, múrmi západným smerom. V roku 1921 o veľkú priečnu loď, pripojenú k časti transeptu, presbytéria a ap-sidy. V roku 1595. se-verovýchodnej a južnej strane. tamtiež Sakristia: pô vodne svä yňa starého kostola. Obr. 3. presbytéria - niekdajšej ode pôvodného kostola počas výskumu v r. 2014.
Interiér kostola.
Obr.4. použitý obrátený negatív),pred r. 1921. Obr.5. Východná časť kostola, r. 1933, Archív Pamiatkového úradu v Brati slave, inv.č. Obr.6. roku 1284. objekt s dodnes platným pat-rocíniom. kladie pôvodný kostol šir-šie do 13. storočia. Obr.7. Slovenska spolu s kosto-lom v Šamoríne. len vo svojej jednoduchej hmote. a v Kalinkove (už za-niknutý). oblúčkovým vlysom mohla vzbudzovať dojem romantickej obnovy. ako aj spôsob povrchovej úpravy stien.
Na takto riešený povrch už neaplikovali žiadny náter. použili pri murovaní a povrchovej úprave aj tehlových stien, partie. severovýchodného a juhovýchod-ného nárožia pôvodnej lode. niekoľkých ove-rovacích sond. s maľbou. výstavbe neskor-šieho tehlového kostola. povrchová úpra-va. vymurovaný celý tehlový zvyšok kostola. Obr.9. Obr.10. minimálne 650 cm. aj sakristia, ktorú umiestnili ku severnej stene apsidy. pred-pokladom oveľa mladšieho vzniku). operákov, ohraničujúcich z oboch strán plochu fasády apsidy, kde vlys chýba. sakristie. sakristiou. sakristiu s apsi-dou.
strechu. apsidy dokladajú odtlačky strešnej konštrukcie v gotickej omietke. zvyšky jej obvodových múrov upravili ako oporné piliere, ob-lúčikov, vždy dvoch v úseku medzi príporami. architek-túre 2. štvrtiny 13. plnou stenou nad ním, odstup-ňovanou rímsou alebo pásom zubo-rezu. starostlivo ukladaných tehál omietkou. polkruhové-ho záveru. lomených oblúčikov pravouhlého profilu. výskumu bol objav pôvodné-ho tvaru podstrešného vlysu apsidy. mladších úprav. barokovou korunnou rímsou. Obr.11. Obr.12. pás zuborezu. mú-rom lode. celej výške steny. štvrťkruhového oblúka, ukončujúceho vlys apsi-dy na západnom okraji. plný polkruhový oblúk vly-su. stenu prípory. Gotická obnova pô-vodné riešenie akceptovala. zatiaľ uspokojivo odôvodniť. oblúka posledného plného oblúka. predpokladáme v blízkosti neskorších okien.
archeologic-ký výskum. zanikla jej západná stena a z väčšej časti aj jej bočné múry. celého exteriéru lode, ktorý mohol istým spôsobom korešpondo-vať s apsidou. nástennej maľby) do 2. štvrtiny 14. storočia. jednolodia s apsidou a se-vernou sakristiou. apsidy) vrátane oboch špaliet a segmentového záklenku dvernej niky. hrúbky múru 22,5 cm, kde je vložená kamenná trojlistová kružba. trojuholníčkom pri šikmom obvode. však bola pôvodne aj v južnom okne. takmer zhodným výrezom otvoru (23,5 a 20,5 cm) ako vo východnom okne. ale bez deštrukcie pôvodných románskych prvkov. primárnych oblúkov. vznikli dve nové, zrejme identické okná vo východnej a južnej stene. po výbeh oblúkov vlysu. ob-lúčikov vlysu bez strednej podpory.
steny v tóne slonovej kosti. kompletné zachované. Obr.15. Interiér apsidy, románska Obr.16. odkladacia nika v severnej stene s re- nálezom gotického okna. Obr.17. okennej kružby. Obr.18. juhový-chodnom nároží lode. rovnako ako na paspartách gotických okien. lode za úrovňou samostatne stojaceho hlav-ného oltára. maliarskej vrstvy. tyrkysová a čierna farba. deštruovanie triumfálne-ho oblúku zo strany lode. program a rozvrh nástenných malieb. pásma a na vzťahy k otvo-rom, predovšetkým k oknám. riasnenia, upevnený na ukončujú-com horizontálnom okrovom páse. Obr.19. a severnej strane.
medzi apoštolov. v úrovni dolnej časti ich trupov a nôh. viditeľné, s rozmerom 90 x 70 cm). prvom rade bez-prostredný kontext s oltárom. Obr.20. Obr.21. prorokovi spasenia. monumentálnym zobrazením sediaceho Krista v mandorle. pravá noha presahujúca cez mandorlu a červe-ná plocha časti drapérie. barokovom okne). Marka, držiaceho v labách nápisovú pásku s opačným čítaním mena. Obr.22. Obr.23. račný kríž. zobrazenia Krista v mandorle, obklopenej symbolmi evanjelistov. odkrytí, ktoré zrej-me rozšíri naše doterajšie poznatky. predstavenej bratislavského kláštora klarisiek. v roku 1759. tabuli z r. 1759, tvoriacej dnes pohľadovo za-krytú predelu hlavného oltára. odstránili všetky oltáre, bol od r.
archívnymi prameňmi. kaštieľa v Kráľovej pri Senci, dnes kostol sv. Jána Krstiteľa. v Kráľovej pri Senci. komisariátu pre ochranu pamiatok na Slovensku doložená v auguste r. obhliadka nepovolenej výstavby ramien transeptu. Bratislave, fond Pamiat-kové orgány na Slovensku 1919 - 1951, k. č. takmer zhodný tvar so šikmou hornou plochou. zaznamenané silné zemetrasenie. architektonicko-historický vývoj Trnavy. murovacieho procesu zo škár. tehál, tzv. náterom. K trnavským stavbám z plevových tehál pozri napr. v Trnave. Stavebno-historický vývoj kos-tola sv. Petra a sv. dôrazom na románske stavebné etapy. pôvodnú sakristiu len v kostole sv. Margity v Šámote. po-lovice 13. prípadne materiál pô-vodnej podlahy, resp. vrstiev. ktorej sa zachovali odtlačky dlaž-díc. jednej celej dlaždice, nebolo možné určiť jej rozmery. členenia.
trojuholníkovými cviklami. Sloven-sku. ľavého otvoru o 10 cm, pravého o 26 cm. 62 x 35 cm, hĺbka oboch ník: 38 cm. uzavretia po-nechaných úsekov prípor nepoznáme. tehlovú dlažbu. Bratislave, inv. tia. č. 125 cm, hĺbka 35 cm. zvýšili jej parapet o 30 cm. menšie aj v iných častiach apsidy, bez dokumentá-cie. okno, nad radom apoštolov. Šamorín. Dolná časť maľby je zničená. výšky cca 185 cm nad podlahou. včlenení do uzavretých arkád a v rukách držia len knihu. mi na nápisovej páske. V lodi sú ďalšie figurálne obrazy. hlavným stredovekým etapám.
kostola s pripojenou východ-nou apsidou. vybudovaného asi v 3. štvrtine 13. o primárnej severnej sakristii a vý-zdobný systém fasády apsidy. profilu. vznikli hore vpadnuté cvikle a dole lomené oblúčiky. evokovali kamenný materiál. v severnej stene apsidy. románskeho kostola, asi z 2. štvrtiny 14. nike v interiéri apsidy. nárožia lode opticky zvýraznili vyrysova-ným kvádrovaním. časti lode (dnešného presbytéria). prezentovala maliarska výzdoba v troch pásmach. pod východným oknom. symbolmi štyroch evanjelistov. Situovanie Kostola sv. Jána Krs-titeľa v Jelke (Jóka) na mape 2. Obr.2. kostola z južnej strany po-čas výskumu v r. Obr. 3. výskumu v r. 2014. pohľadnice (pri ktorej bo použitý obráte-ný negatív),pred r. 1921. Obr.5. časť kostola, r. 1933, Archív Pamiatkového úradu v Bratislave, inv.č. Obr.10. Obr.11. Obr.12. Obr.14. Obr.17. Obr.19. Obr.22.
Súčasnosť a obnova kostola
V uplynulých rokoch sa uskutočnila pamiatková obnova stredovekej časti stavby. V roku 2021 boli ukončené reštaurátorské práce na gotických nástenných maľbách v interiéri apsidy a na víťaznom oblúku. V exteriéri bola fasáda apsidy rekonštruovaná do podoby po gotickej prestavbe v prvej polovici 14. storočia. Vtedy nahradili románske okná vyššími gotickými a zamurovali hornú časť pôvodného obkročného oblúčikového vlysu. Pri obnove boli odstránené tri mladšie oporné piliere. Na východnej strane bolo odkryté gotické okno a južné okno bolo analogicky rekonštruované. Doplnené boli aj odstránené/zaniknuté časti polvalcových vertikálnych prípor.
Rímskokatolícka cirkev má v obci najdlhšie tradície a aj v súčasnosti je najpočetnejšia. Náboženská obec vznikla v 13. stor. a písané matriky má z roku 1732. Kostol , resp. časti kostola ktorého patrónom je Ján Krstiteľ, boli postavené v rôznych obdobiach. Zadná časť tzv. malá sakristia, vznikla ešte r. 1250 z pálených tehál v románskom slohu. Svätyňa bola pristavaná r. Prestavba z r. 1756 a prístavba zmenila kostol na jednoloďový, barokový, 30 m dlhý a 8 m široký priestor s vežou ku ktorému r. Hlavný barokový oltár je darom klarisiek z r. 1697. Roku 1759 a 1831 bol zreštaurovaný. V strede oltára je obraz narodenia Jána Krstiteľa, v hornej časti je obraz Panny Márie, na bokoch sú sochy Svätej Agnesy a Kataríny, v dolnej časti Svätého Imricha a Ladislava. Na vrchole oltára je znázornený víťazný súboj Svätého Michala so Sobanom. Vnútorné steny kostola zdobia od r. Medzi historické skvosty rímskokatolíckeho kostola patrí krstiteľnica z 18. stor. a mechanický organ z r. 1855. Bol vyrobený v dielni bratislavského organového staviteľa Vincenta Mozsnyiho. Kostol je jednovežový, vo veži sú tri zvony. Terajšie zvony boli odliate r. 1922 v dielni budapeštianskeho zvonára Lászlóa Szlezáka. Tzv. poludňajší zvon, vážiaci 311 kg, je darom obce Nová Jelka. Na tomto zvone odbíjajú poludnie vo všedný deň. Tzv.
Spomedzi najvýznamnejších duchovných pastierov rímskokatolíckeho kostola treba spomenúť Leopolda Gregorovitsa, ktorý sa významne zapísal do dejín obce. Narodil sa r. 1883 v Košútoch, r. 1907 ho vysvätili za kňaza ; 7 rokov bol kazateľom v Kolárove, od r. 1917 do októbra 1939 v Jelke. Potom sa vrátil na miesto svojich štúdií, do Ostrihomu, kde ho vymenovali za kanonika. Pričinil sa o dnešnú podobu rímskokatolíckeho kostola : dal vybudovať krížovú loď a vymenil šindľovú strechu za pálené škridle. Staral sa aj o kultúru a vzdelanie v obci. Roku 1920 dal do obce priviesť mníšky a založil s nimi v Jelke prvú materskú školu. V rokoch 1934-35 postavil Katolícky dom, kultúrny dom s trojtriednou školou. Dnes je v objekte obvodné zdravotné stredisko. S menom L. Gregovitsa sa spája aj výstavba predchádzajúcej fary. V polovici tridsiatych rokov bol Leopold Gregorovits poslancom parlamentu v Prahe a toto postavenie sa prejavilo aj vo zveľaďovaní okolitého regiónu. V Komárne postavil chlapčenský internát Mariánum a taktiež pomáhal pri výstavbe Seneckého gymnázia. V roku 1941, už z Ostrihomu, pomáhal pri výstavbe jelčianskeho ženského kláštora, v ktorom donedávna bol klub dôchodcov. Zomrel r.
V susedstve rímskokatolíckeho kostola sa nachádza budova bývalej rímskokatolíckej, neskôr štátnej školy. Je to neskoroklasicistický kaštiel, základy ktorého boli položené v r. 1847. V Jelke je aj kalvínsky cirkevný zbor, založený r. 1748 ( z tohto roku pochádza aj zborová matrika). Prvý kostol reformovanej cirkvi bol postavený v rokoch 1798-1800, za pôsobenia duchpastiera Karola Vargu r. 1930 bol starý kostol zbúraný a na jeho miesto bol postavený terajší chrám. Popri existujúcich historických pamiatkach treba spomenúť aj to , čo zničil nemilosrdný zub času a ľudská bezcitnosť : židovskú komunitu, ktorá v obci rozkvitala viac ako sto rokov. Židovská spoločnosť pozostávala z obchodníkov a podnikateľov a r. 1944 bolo takmer 250 židov odvlečených do koncentračných táborov. Všetci, čo prežili, sa presídlili do Izraela. Židovská komunita mala v obci svoju synagógu a školu. Obidva objekty boli zbúrané. Tretím a najmladším cirkevným zborom v obci je evanjelický zbor. Založený bol až po druhej svetovej vojne v súvislosti s výmenou obyvateľstva r. 1948. Okrem židovského cintorína sa v obci nachádzajú ďalšie dva cintoríny, jelčiansky a novojelčiansky.
Adresa: ul. Adresa: ul.