Jeruzalem sa v najstarších písomných zmienkach objavuje pod názvom Sálem, ale jeho existencia je tiež doložená prvou biblickou knihou Genezis. Abrahám tu na hore Moriah priniesol Bohu obeť vo forme svojho vlastného syna Izáka, ktorý bol nakoniec osudu obeti ušetrený. Po prvýkrát sa Jeruzalem stáva hlavným mestom Židov v priebehu vlády kráľa Dávida, ktorý ho dobyl z rúk kmeňa Jebuzejcov, a postavil si tu svoj palác. Kráľ Šalamún potom mesto rozšíril, a postavil na najvyššom kopci Chrám, ktorý sa stal hlavným miestom židovskej bohoslužby.
Model Jeruzalemského chrámu.
História Jeruzalemského chrámu
Chrám bol podľa Biblie postavený z cédrového dreva, dovezeného z Libanonu, a jeho vnútorná svätyňa bola zdobená zlatom. Tento skvost bol zničený v roku 586 pred n. l. vojskom babylonského kráľa Nabukodonozora, kedy bola časť obyvateľstva odvlečená do zajatia do Babylonu. Keď sa po niekoľkých desaťročiach Židia z exilu vrátili, rozhodli sa postaviť si opät svoj chrám.V tomto chráme pôsobil mimo iných i sám Ježiš Kristus, ktorý tu niekedy vyučoval, uzdravoval, alebo odtiaľto vyháňal kupcov a peňazomencov. Ježiš Kristus bol po troch rokoch účinkovania ukrižovaný na hore Golgota, hneď za hradbami mesta. Skaza Jeruzalema, ktorú predpovedal, prišla v roku 70 n. l., kedy Rimania opäť zničili jeruzalemský chrám, a o šesťdesiat rokov neskôr zrovnali celé mesto so zemou.
Na mieste vznikla Aelia Capitolina, rímske mesto s pravidelnými ulicami a pohanskými chrámami, ktoré neskôr kresťania prestavali na kostoly a kláštory. V 7. storočí prichádza do Jeruzalema islam a práve na mieste židovského chrámu vzniká mešita Skalného dómu, ktorá tam stojí dodnes. Mesto neskôr zažilo vpády križiakov i moslimských vojsk pod vedením slávneho dobyvateľa Saladína a naposledy potom vpád osmanských Turkov v 16. storočí.
Vládu Osmanov vystriedal Britský mandát a vznik štátu Izrael v roku 1948, kedy sa mesto po prvej izraelsko-arabskej vojne rozdelilo na dve časti - východnú arabskú (pripadla Jordánsku a patrilo do nej celé staré mesto) a západnú Izraelskú (kde vzniklo izraelské hlavné mesto). Jeruzalem sa opäť spojil v roku 1967.
Chrámová hora
Chrámová hora je podľa niektorých práve horou Moriah, kde mal Abrahám obetovať svojho syna Izáka. Stáli tu kedysi prvý a druhý jeruzalemský Chrám. Dnes je Chrámová hora so svojimi mešitami tretím najposvätnejším miestom moslimov. Mešity vznikli v 7. storočí. Staršia je mešita Al Aqsá, ktorá v križiackej dobe slúžila ako palác kráľa Baldvina a tiež sídlo rádu Templárov, a bola niekoľkokrát zničená.Skalný dóm pôvodne neslúžil ako mešita, iba ako ochrana posvätného kameňa vo vnútri, odkiaľ podľa moslimov vystúpil Mohammad do neba, kde jednal s Alláhom o počte denných modlitieb. Práve táto skala vo vnútri Skalného dómu je podľa niektorých miestom, kde stála Svätyňa svätých jeruzalemského chrámu. Prístup do oboch mešít je dovolený iba moslimom, nemoslimovia môžu navštíviť Chrámovú horu iba zvonku.
Skalný dóm a Múr nárekov.
Múr nárekov
Múr nárekov alebo Západný múr (podľa svojej polohy) ako pozostatok vonkajších hradieb Jeruzalemského chrámu (ktoré mimochodom nechal rozšíriť Herodos Veľký), je jediná časť okrsku židovského Chrámu, ktorá sa po rímskom zničení zachovala. Podľa Židov toto miesto nikdy neopustila Božia prítomnosť, preto sa sem dodnes chodia modliť. Je to vlastne najposvätnejšie miesto pre Židov na svete. V múre je mnoho malých lístočkov, na ktoré miestni i návštevníci píšu svoje prosby Bohu. V sobotu, keď Židia oslavujú šabat, nie je možné pri Múre nárekov fotiť.
Čo je to Západný múr?
Jeruzalemský chrám sa odlišoval od všetkých chrámov sveta v jednej podstatnej veci a to v tej, že jedine o chráme v Jeruzaleme Boh prehlásil, že tam bude prebývať. Keď Šalamún postavil chrám, Boh potvrdil, čo sľúbil jeho otcovi Dávidovi, a aj Šalamúnovi, že bude v tom chráme prebývať.
| Chrám | Doba postavenia | Doba zničenia |
|---|---|---|
| Šalamúnov chrám (Prvý chrám) | 10. storočie pred n.l. | 586 pred n.l. (Nabukodonozor) |
| Druhý chrám (Herodesov chrám) | 538 pred n.l. (obnovený Kýrosom) | 70 n.l. (Rimania) |
Dodnes môže duchovný človek v blízkosti miesta, kde stál chrám, pociťovať dotyk minulej slávy a určitú mieru Božej prítomnosti. Dá sa s istotou povedať, že chrám z hľadiska umeleckého bolo nadčasové dielo.
V Skutkoch apoštolov 7:48 je napísané, že Boh neprebýva v chrámoch, ktoré učinila ľudská ruka. A aj za tento pravdivý výrok zomrel prvý kresťanský mučeník - Štefan. Táto pravda je pravdou aj dnes. Boh nebýva v chrámoch, ktoré postavili ľudia svojími rukami.
tags: #jeruzalemsky #chram #svatyna #svatych