Prvá písomná zmienka o Studienke, často uvádzaná v súvislosti so Žigmundovou donačnou listinou z roku 1392, nie je správne datovaná. Samotný text dokazuje, že v skutočnosti pochádza z roku 1595. Napriek tomu, už v prvej polovici 17. storočia sa používal názov Haszprunka, ktorý pretrval až do roku 1885. Neskôr sa obec nazývala Szent-István podľa patróna farského kostola, sv. Štefana. Aby sa predišlo zámene, pôvodný názov Haszprunka sa uvádzal v zátvorke. V roku 1907 bol názov upravený na „Pozsony-Szentistván“.

Kostol sv. Štefana v Studienke
História kostola
Predpokladá sa, že v Hasprunke sa nachádzala kaplnka alebo kostolík zasvätený sv. Štefanovi ešte pred rokom 1580. Je možné, že táto kaplnka bola postavená v roku 1650 ako drevená stavba, ktorá mohla byť zničená počas tureckej invázie alebo schátrala v priebehu desaťročí. Na jej mieste dal mlynár Chvála v roku 1717 postaviť novú, murovanú kaplnku. Súčasný kostol bol postavený neskôr, hoci presný dátum začiatku stavby nie je známy. Základný kameň kostola bol položený 13. mája 1676 za prítomnosti ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho a jeho vikára Jána Gubasóczyho. Jágerský biskup Ferdinandom Pálffy kostol posvätil na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 1678 a zasvätil ho sv. Štefanovi. Dátum posviacky kostola 20. august je už dnes ťažko možné overiť.
Je zaujímavé, že posviacka kostola sa uskutočnila až niekoľko rokov po jeho dokončení. V tom čase bol arcibiskup v Trnave, ale jágerský biskup mal právomoc nad touto oblasťou. Vzhľadom na turecké vojny a nepokojné obdobie, kostoly často slúžili ako útočisko pre miestne obyvateľstvo. Aj preto bol kostol v Hasprunke postavený s baštami a strieľňami, aby poskytoval bezpečné miesto pre ľudí, ktorí nemali kam utiecť pred nebezpečenstvom. Po odchode Turkov z územia sa táto funkcia kostola stala menej dôležitou.
Výstavba a posviacka kostola v Studienke
Prví farári a rozvoj farnosti
Prvým farárom v Hasprunke sa stal Pavol Dubnik, ustanovený 16. februára 1695. Matriku sobášov založil až v januári 1695, krátko pred svojou smrťou. Do matriky stihol zaznamenať len jeden krst, ktorý sa uskutočnil 31. januára 1695. O deň neskôr, 1. februára 1695, farár Dubnik zomrel vo veku 42 rokov. Prvý sobáš bol zapísaný do matriky až o rok neskôr, 29. januára 1696. O živote prvého hasprunkého farára sa vie veľmi málo. Pochovaný bol pravdepodobne v krypte kostola, ktorá však nie je prístupná. V roku 1885 ju dal farár Bernkopf otvoriť a našiel v nej štyri rakvy. Nie je známe, ktorí dvaja ďalší farári boli pochovaní v krypte.
Počas tureckých vojen boli Turci prítomní aj v Hasprunke (1663-64), avšak kostol v tom čase ešte neexistoval. Je možné, že v krypte kostola boli pochovaní dvaja tureckí hodnostári, ktorí zomreli v Hasprunke. Hoci Turci rabovali a zabíjali, je možné, že niektorí z nich, ktorí sa nestihli stiahnuť po porážke pri Viedni, našli v Hasprunke pomoc a útočisko. Je zvláštne, že títo dvaja hodnostári zomreli práve v Hasprunke. Možno, že miestne obyvateľstvo sa k nim správalo umiernenejšie ako k iným Turkom. Príčinou ich smrti mohla byť nejaká choroba, po ktorej ich pochovali s poctami. Je možné, že kostol bol postavený práve nad touto hrobkou.
Ďalšími farármi, ktorí pôsobili v Hasprunke, boli Imrich Nyakasházy (od 16. februára 1695 do 2. júna 1699), Ján Ondrejkovič (od 2. júna 1699 do 25. júla 1705) a Jozef Čermák (od 29. marca 1706 do 14. apríla 1751). Jozef Čermák pôsobil v Hasprunke vyše 45 rokov až do svojej smrti. Bol považovaný za svätého a obratného správcu, kazateľa a miláčika ľudu. Počas jeho pôsobenia sa začali stavať kaplnky, napríklad kaplnka sv. Františka Xaverského. Ďalší farári, ako napríklad Jozef Klein, Šimon Dobrovodský, Štefan Behányi, Mikuláš Baťovič, Jozef Karol Mitter a Pavol Križan, tiež prispeli k rozvoju farnosti.

Studienka - pohľad na obec
Život farnosti v 18. a 19. storočí
V 18. storočí sa farnosť rozvíjala a prechádzala rôznymi zmenami. Dôležitým opatrením bolo zriadenie nového cintorína mimo obce v roku 1780, aby sa predišlo epidémiám. V roku 1782 navštívil Viedeň pápež Pius VI., čo bola významná udalosť pre celú monarchiu. Kanonickú vizitáciu v Hasprunke vykonal 20. júna 1783 knieža prímas a kardinál Batthanyi, ktorý rozhodol o potrebe zväčšenia kostola. V roku 1798 sa v Hasprunke usadili Židia, čo svedčí o nemeckom pôvode prvých obyvateľov. V roku 1808 postihol Hasprunku veľký požiar, ktorý zničil 110 domov a 9 stodôl. V roku 1810 spadol z kostolnej veže kovový glóbus s krížom, ktorý bol neskôr opravený a znovu osadený.
Ďalší farári, ktorí pôsobili v Hasprunke v 19. storočí, boli Juraj Renko, Ľudovít Hazucha, Anton Pachman a Ján Laicha. Juraj Renko pôsobil v Hasprunke 53 a pol roka a bol obľúbený medzi farníkmi. Ľudovít Hazucha bol známy svojou láskou k slovenskej reči a priateľstvom s Jánom Hollým. Anton Pachman bol známy svojou telesnou silou. Ján Laicha zomrel mladý na tuberkulózu.
História farnosti v Studienke (Hasprunke) je bohatá a plná udalostí, ktoré formovali jej život. Farári, ktorí v obci pôsobili, zanechali trvalú stopu v srdciach farníkov a prispeli k rozvoju duchovného života v obci.
Zoznam farárov pôsobiacich v Hasprunke/Studienke
| Meno farára | Pôsobnosť v Hasprunke/Studienke |
|---|---|
| Pavol Dubnik | 16. február 1695 - 1. február 1695 |
| Imrich Nyakasházy | 16. február 1695 - 2. jún 1699 |
| Ján Ondrejkovič | 2. jún 1699 - 25. júl 1705 |
| Jozef Čermák | 29. marec 1706 - 14. apríl 1751 |
| Jozef Klein | 8. jún 1751 - august 1753 |
| Reinhardt | 8. marec 1754 - 22. jún 1755 |
| Šimon Dobrovodský | 8. august 1755 - 18. november 1760 |
| Štefan Behányi | 11. január 1761 - 18./20. december 1760 |
| Mikuláš Baťovič | 2. február 1761 - 26. máj 1771 |
| Jozef Karol Mitter | 26. máj 1771 - 1. február 1772 |
| Pavol Križan | 22. december 1772 - 13. december 1774 |
| Jozef Notný | 13. december 1774 - 5. júl 1780 |
| Juraj Renko | 9. júl 1780 - 1. jún 1834 |
| Ľudovít Hazucha | 1. august 1834 - 16. september 1855 |
| Anton Pachman | 12. september 1855 - 6. júl 1865 |
| Ján Laicha | 30. september 1865 - 7. september 1873 |
| Karol Lehotský | 1873 - 1879 |
| František Bernkopf | 1879 - 16. september 1914 |