Kostol svätého Jakuba je významná národná kultúrna pamiatka, ktorá prešla dlhým a zložitým stavebným vývojom. Táto sakrálna stavba kombinuje prvky románskeho, gotického a barokového slohu, čím vytvára jedinečný architektonický celok. V nasledujúcom texte sa pozrieme na históriu a architektonické zvláštnosti týchto kostolov, pričom sa zameriame na dva významné príklady: Kostol svätého Jakuba v Levoči a Kostol svätého Jakuba vo Štvrtku na Ostrove.
Zasvätenie kostolov sa viaže ku dňu 25. júla, kedy sa slávi deň sv. Jakuba, patróna bojovníkov, pútnikov aj robotníkov. Práve v tento deň sa v Levoči, ako slobodnom meste, konal výročný jarmok. Bola to udalosť pre široký kraj. Najmä Levoča bola v minulosti prosperujúcim mestom, ležiacim na strategicky významných obchodných cestách, najmä tej vedúcej k Baltskému moru.
V nasledujúcich častiach sa podrobnejšie pozrieme na históriu a architektúru týchto dvoch významných kostolov.
Kostol svätého Jakuba vo Štvrtku na Ostrove
Kostol sv. Jakuba vo Štvrtku na Ostrove (maď. Csötörtök) patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je po nedávnej obnove v dobrom stave. V roku 2017 získal farský úrad ocenenie mimovládnej organizácie Academia Istropolitana Nova za príkladnú obnovu chrámu.
Bohoslužby sa konajú v maďarskom jazyku; každý deň v týždni, v nedeľu o 9.30 hod. Obec leží 16 km východne od Bratislavy. Kostol sa nachádza hneď pri hlavnej ceste vo voľne prístupnom areáli.
Kostol postavili ako neskororománsku stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Kostol patrí k u nás menej početnej skupine dvojvežových stredovekých jednolodí reprezentatívneho charakteru. Za základe výsledkov výskumu v uplynulých rokoch bola stavba zaradená medzi neskororománske stavby juhozápadného Slovenska, pri ktorých už stavitelia zvolili polygonálny tvar svätyne typický pre vyspelú gotiku. Donedávna bola pritom súčasná svätyňa kostola datovaná až do 14. storočia.
Medzi podobne riešené stavby v tejto časti Slovenska patrí napríklad Šamorín, Dunajská Lužná či zaniknutá lokalita v Kalinkove. Kostol sa nachádza hneď pri hlavnej ceste vo voľne prístupnom areáli. Zasvätenie tohto kostola sv. Jakubovi staršiemu je doložené ako najstaršie na Slovensku. Poloha kostolíka dokumentuje stav úrovne terénu v dobe jeho postavenie.
Kostol sv. Jakuba je dvojloďový, pôvodne románsky kostol s dvoma západnými vežami a gotickým polygonálnym presbytériom. Pôvodný kostol bol jednoloďový s plochým stropom, dvoma vežami a apsidou zatiaľ neznámej podoby. Je postavený prevažne z tehly avšak kombinovanej s kameňom. Polygonálne presbytérium nahradilo apsidu v 14. storočí. Kostol bol rozšírený o južnú loď v roku 1485, o čom svedčí letopočet v nadpraží južného portálu. Tá bola pravdepodobne pre problémy so statikou čoskoro odstránená.
Zrejme krátko po postavení chrámu bola k južnej stene presbytéria pripojená prístavba obdĺžnikového pôdorysu. Veľkou gotickou prestavbou prešiel kostol niekedy v období od konca 13. storočia až 1. polovice 14. storočia. V rámci nej bol pôvodný rovný strop nahradený murovanou klenbou nesenou dvoma piliermi, čím vzniklo dvojlodie. Úpravy sa dotkli aj západnej časti lode, kde bola upravená či novovytvorená murovaná empora.
V prvej polovici 15. storočia sa realizovalo veľké rozšírenie kostola, keď k nemu bola pristavaná južná loď, ktorá sa na východnej strane otvárala do priestoru románskej kaplnky a na západnej strane sa k nej pripájal samostatný priestor, dnešná klenotnica. S hlavným dvojlodí južnú loď spájali dva veľké arkádové oblúky. Zrejme statické problémy pristavanej južnej lode viedli už v krátkom čase po dostavbe k jej zbúraniu a rozšíreniu vnútorného priestoru chrámu o severnú loď. Zachovaný zostal len samostatný priestor na západnej strane.
Severná loď siahala na východnej strane až po severozápadný oporný pilier presbytéria, ktorého hmotu začlenili do jej východnej steny. S hlavným dvojlodím ju opäť prepájali dva široké arkádové oblúky v pôvodnej severnej stene lode. Nová prístavba bola zaklenutá piatimi poliami krížovej rebrovej klenby a jej statiku zabezpečoval rad oporných pilierov po celej jej dĺžke. Takisto došlo k významnému zvýšeniu obvodových múrov lode i presbytéria. Tieto práce sa realizovali pred rokom 1485, ktorý je vyrytý na južnom gotickom portáli.
Arkádové oblúky na južnej strane boli zamurované a statika stavby bola z južnej strany zosilnená troma opornými piliermi. V 16. storočí, kedy už kostol využívali protestanti (kalvíni), sa uskutočnili aj menšie úpravy súvisiace s odlišnou liturgiou.
Veľké škody na kostolíku zrejme spôsobili silné zemetrasenie v roku 1590 s epicentrom v Komárne. Narušená statika viedla k zrúteniu severnej veže, ktorú vystavali nanovo a zaistili mohutným oporným pilierom pri severovýchodnom nároží. V rukách kalvínov zostal chrám až do 50. rokov 17. storočia.
V období baroka postavili predsiene pred južný a severný vstup. V druhej polovici 19. storočia pristavali k severnej stene svätyne a východnej stene severnej lode nové oratórium. K úpravám došlo ešte aj v 60. a 70. rokoch 20. storočia, kedy bola odstránená neogotická južná predsieň a znovu sa otvorilo prvé podlažie južnej veže dvojicou združených okien.
V roku 2014 sa začalo s komplexnou obnovou kostola, v rámci ktorej vymenili krov nas presbytériom a strešnú krytinu, obnovili fasády a tiež chodbu v podveží. Ukončená bola v roku 2017, pričom chrám bol slávnostne konsekrovaný v septembri toho roku. V roku 2018 bola dokončená úprava okolia kostola.
Na západnom priečelí sa nachádza hodnotný románsky ústupkový portál, ktorého tympanón je ozdobený reliéfom v tvare trojlístka lemovaného ozdobným ornamentom - diamantovaním. Portál svedčí o vplyve dielní z viedenského Podunajska. Ostenia portálu sú značne zvetrané a plné rýh a jamiek, ktoré sú možno tzv. Vo výške korunnej rímse v juhovýchodnom nároží sa zachovala neskororománska podstrešná konzola v tvare zvieracej hlavy, ktorá plnila ochrannú, zlo odháňajúcu funkciu. Rovnaká konzola bola aj na protiľahlej severovýchodnej strane, z nej sa však zvieracia hlava už nezachovala.
Podvežie sa do lode otváralo troma arkádovými oblúkmi, ktoré niesli dva hranolové piliere. Južný a severný oblúk sú dnes zamurované. Podvežie bolo zaklenuté krížovou klenbou, pričom sa zachovala aj konzola tejto klenby. Klenby podvežia zdobia nástenné maľby s rastlinnými motívmi, v južnej časti sa nachádzajú aj zvyšky figurálnej kompozície.
Na južnej strane svätyne (v exteriéri) je prezentovaný široký oblúk, ktorý viedol do ešte v románskom období pristavanej kaplnky. Fasády románskeho kostolíka pôvodne zdobil oblúčikový vlys, ktorý sa zachoval už len na severnej stene hlavnej lode, dnes v podkroví severnej lode. Na južnej veži bola objavená úprava tehlovej fasády tzv. V širšom okolí kostolíka stála románska rotunda, dnes už zaniknutá. Slúžila zrejme ako karner. Jej podobu ani polohu zatiaľ nepoznáme. Vieme o nej len z archívnych prameňov, podľa ktorých stála južne od kostola a v roku 1714 sa spomína ako kaplnka sv. Kríža.
Kostol svätého Jakuba v Levoči
Chrám svätého Jakuba v Levoči, od roku 2015 vyhlásený za baziliku minor samotným pápežom Františkom, je jednou z najznámejších stavieb mesta Levoča a najväčších gotických chrámov na Slovensku. Hoci pod jeho názvom ho nebude poznať toľko Slovákov, poklad nesmiernej hodnoty, ktorý sa ukrýva vo vnútri, už pozná celý národ.
Kostol sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou.
Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Kostol aj jeho interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965.
Okrem samotného chrámu ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho.
Kostol postavili na základoch neznámej staršej sakrálnej stavby z roku 1280. Zrejme staviteľom vyhovovala poloha a zástavba okolo staršej stavby, keď tieto predpoklady využili pre stavbu novú. Stavba prebiehala počas celého 14. storočia. Približne do roku 1390 bola k hlavnej stavbe dobudovaná kaplnka Sv. Juraja bohatého mešťana z Košíc, Juraja Ulenbacha.
Pôvodne mal chrám 5 vstupov. Dnes poznáme len tri, keďže došlo k zamurovaniu dvoch menších z nich v priebehu storočí. Na chráme totiž dodnes vidieť viacero prístavieb a snáh o zdokonaľovanie. Najvýraznejšie sa interiér zveľaďoval v období 15. a 16. storočia, kedy aj samotné mesto viac prosperovalo vďaka obchodu.
Dôležitou ale tiež kultúrne významnou stavbou bola chrámová knižnica Bibliotheca Leutschoviensis, vybudovaná na podnet a za podpory významného farára Jána Henckela (1481-1544).
Bočné oltári rôznych autorov reprezentujú rôzne umelecké slohy. Najmä gotický, renesančný a barokový. Oltár svätej Alžbety by mal byť dielom levočského Majstra Mikuláša. Oltár svätej Kataríny Alexandrijskej dielom levočského majstra Jána z roku 1469.
Keď sa po roku 1500 v Levoči usadil Majster Pavol, rezbár s výnimočným talentom, zrejme sa tak stalo na podnet objednávateľov z radov cirkvi, alebo pre dostatok príležitostí na uplatnenie svojej zručnosti. Levočská radnica si u neho objednala výrobu hlavného oltára chrámu, ktorý vyhotovil medzi rokmi 1508 až 1517. Je vysoký 18,62 metrov, vyhotovený je z lipového dreva a svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie na svete. V priebehu nasledujúcich rokov postupne vytvoril aj ďalšie sochy z dreva.
Tie najznámejšie, na ktoré vás upozornia sprievodcovia v chráme sú najmä socha svätého Jána Almužníka, sv. Leonarda na oltári Sv. Mikuláša, alebo niekoľko súsoší. Pre mnohých Slovákov, ktorí nepoznajú dielo Majstra Pavla však bude najznámejším dielom socha Madony, ktorú sme mali celé roky na bankovke 100 SKK. Významných diel, ktoré sa pripisujú Majstrovi Pavlovi, však bolo viac priamo v kostole, alebo aj v rámci diel vystavených v blízkom múzeu Majstra Pavla.
V 16. storočí sa prejavuje reformácia. Reformovaná cirkev získavala na popularite aj vplyvom nemeckého obyvateľstva. Už v roku 1544 môžeme hovoriť o prevahe podporovateľov reformovanej cirkvi, najmä pre vedenie mesta a šľachtu, čo diktovalo vieru aj ostatným. Na 130 rokov sa stal kostol sv. Jakuba centrom miestnej luteránskej viery.
Bolo zvykom, že reformovaná cirkev neprijímala prezdobenosť a aj ich kostoly boli známe skôr skromným, alebo dokonca žiadnym zdobením. Počas ich éry však nezanikli nástenné maľby, ani súsošia, bohaté oltáre, či nič z interiérovej výzdoby. Azda z úcty k predošlým majstrom a chrámu ako takému.
V roku 1674 sa vrátil späť katolíkom, no už v roku 1706 ho na štyri roky využívali striedavo aj evanjelici. Od roku 1710 už však bol opäť len katolíckym kostolom. Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže.
Dnes je chrám využívaný ako kostol aj naďalej. Mimo pravidelné omše a svadby, či sviatosť krstu, ktoré nemali dôvod ustať, je kostol mimoriadne lákavým cieľom turistov aj z poza hraníc Slovenska. Záujem o návštevu kostola je veľký. Prehliadka kostola upozorňuje návštevníkov na významné pamiatky sochárskeho, rezbárskeho, maliarskeho umenia aj umenia architektúry. Za povšimnutie stoja senátorské lavice, kalichy, miestna krstiteľnica aj vitráže, hoci pochádzajú len z 19. storočia.
Chrám sv. Jakuba je trojloďová stavba, pre stredovek typicky orientovaná na východ-západ. Hlavná loď je vyvýšená. Lode sú navzájom priestorom oddelené dvoma radmi po šesť pilierov. Neogotická osemuholníková veža s ihlanovou strechou pochádza z výraznej prestavby v 19. storočí.
Nebyť košického Dómu svätej Alžbety, chrám v Levoči by sa pýšil najvyššou vnútornou loďou v krajine. Jedno prvenstvo však určite má.
Levoču spomína listina kráľa Bela IV. z roku 1263. Už v 13. storočí existujú zmienky o troch kostoloch, o prosperujúcom obchodnom meste s právom skladu. Ani jeden z troch kostolov sa nezachoval, no existujú poznatky o tom, že niektoré diely z nich boli presunuté do novšieho kostola Sv. Jakuba. Výber tohto svätca vychádzal zo svätojakubského kultu a uctievania tohto svätca už pred výstavbou kostola.
| Obdobie/Udalosť | Popis |
|---|---|
| 13. storočie | Prvé zmienky o troch kostoloch v Levoči |
| 1280 | Postavenie kostola na základoch staršej sakrálnej stavby |
| 1390 | Dobudovanie kaplnky Sv. Juraja |
| 1508-1517 | Výroba hlavného oltára Majstrom Pavlom z Levoče |
| 1544 | Reformácia a premena kostola na centrum luteránskej viery |
| 1674 | Rekatolizácia a návrat kostola katolíkom |
| 1706-1710 | Striedavé využívanie kostola evanjelikmi a katolíkmi |
| 18.-19. storočie | Prestavby a opravy, najmä chrámovej veže |
| 2015 | Vyhlásenie za Baziliku minor |
Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár majster Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov.
Medzi strednou loďou a bočnými loďami je určitý výškový rozdiel, ktorý je však podstatne menší ako majú baziliky. Pôdorysná dispozícia levočského chrámu pôsobí neobyčajne vyváženým dojmom a tak isto aj jeho architektúra.
Do chrámu sa vchádzalo pôvodne piatimi portálmi - symbol piatich rán Kristových. Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku.
Samostatný celok tvorí dnešná sakristia, tvorená tiež ako svätyňa majúca klenbové polia. Kostol je osvetlený trojdielnymi gotickými oknami vyplnenými rôznymi geometrickými kružbami, zloženými z trojlistov a štvorlistov. Nad južným portálom je gotická rozeta.
Z dvoch hlavných portálov je honosnejší južný, ktorým vstupoval do kostola mestský magistrát i významné návštevy. Je bohato profilovaný a na hlaviciach stĺpov sú umiestnené maskaróny s ľudskou a zvieracou podobou, ktoré mali symbolicky zabrániť vniknutiu nečistých síl do chrámu.
Kostol sv. Jakuba v Levoči
Chrám sv. Jakuba v Levoči bol v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor. Je jedným z najvýznamnejších sakrálnych stavieb na Slovensku. Pôvodne gotický kostol postavili v poslednej štvrtine 14. storočia na mieste staršieho kostola. R. 1392 pristavili na severnej strane gotickú Kaplnku sv. Juraja, nad ktorou r. 1520-1540 pribudla bibliotéka, jedna z prvých renesančných stavieb Levoče, ako aj severný a južný vchod. Oba vchody majú krásne bohaté portály s množstvom plastickej ornamentiky. Západná strana mala vchod pod vežou, ktorý bol zamurovaný za Vladislava Jagellonského, keď pristavili k tejto západnej strane sedadlá pre mestskú radu. Vysoká štíhla veža kostola z prvej polovice 19. storočia je najvýraznejším prvkom siluety mesta.
Mimoriadne cenný interiér kostola je jedinečným múzeom stredovekého sakrálneho umenia. Neskorogotický oltár sv. Jakuba, z lipového dreva, s výškou 18,62 m je najvyšší svojho druhu na svete. Zhotovili ho v r. 1507 až 1517 v dielni Majstra Pavla z Levoče. Autorstvo tabuľových malieb sa pripisuje maliarovi Hansovi. V kostole je ďalších 13 bočných oltárov, osem neskorogotických, dva renesančné a tri barokové. Cenná je aj zbierka gotických liturgických predmetov a barokové monštrancie od levočského zlatníka Jána Szilassyho z druhej polovice 18. storočia.