Príbeh o Ježišovi a emauzských učeníkoch je jednou z najznámejších a najvýznamnejších pasáží v Novom zákone. Tento príbeh, ktorý sa nachádza v Lukášovom evanjeliu (Lk 24, 13-35), nám ponúka hlboké zamyslenie nad významom Božieho slova, prítomnosťou Ježiša v našich životoch a silou spoločenstva.
V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije." On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!" Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Prázdny hrob a posolstvo anjela
Príbeh začína nájdením prázdneho hrobu. V prvý deň po sobote zavčas ráno išli ženy k hrobu a našli kameň odvalený. Vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Zmocnil sa ich strach, ale anjeli im povedali: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí a ukrižovaný, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." Tu sa rozpamätali na jeho slová.
Keď sa vrátili od hrobu, zvestovali toto všetko apoštolom. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov, zadivený nad tým, čo sa stalo.
Stretnutie na ceste do Emauz
V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená asi šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení.
Jeden z nich, menom Kleofáš, mu odpovedal: "Ty si vari jediný z obyvateľov Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" On im povedal: "A čo?" Vraveli mu: "S Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným skutkami i rečou pred Bohom a pred všetkým ľudom; ako ho naši veľkňazi a poprední ľudia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. A my sme dúfali, že on vyslobodí Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré z našich žien nás naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, jeho telo nenašli, ale prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli, ktorí hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli."
On im povedal: "Akí ste nechápaví! Akí ste pomalí uveriť všetko, čo oznámili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť a tak vojsť do svojej slávy?" A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
Lámanie chleba a spoznanie Ježiša
Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naňho naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. A stalo sa, že keď bol s nimi pri stole, vzal chlieb, povedal požehnanie, potom ho lámal a dával im ho. Vtom sa im otvorili oči, poznali ho, ale on im zmizol.
Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ich priateľov. Tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho poznali pri lámaní chleba.
Ženy učeníčky
Ježiša a Jeho službu si v zásade predstavujeme len s mužmi, a síce sú v evanjeliách zmienky o tom, že ich sprevádzali ženy… no zdá sa, že pre mnohých ľudí hovoriť o tom je trocha nepohodlné. Ženy finančne podporovali Ježiša a nemáme dôkaz, žeby ich peniaze pochádzali z nemorálnych príjmov. Ježišova služba bola nasmerovaná hlavne na židovský národ. A preto aj On potreboval fungovať v rámci nejakých pravidiel. Aby bol rešpektovaný ako rabbi, učiteľ, potreboval prinajmenšom desať mužských učeníkov. Mal ich dvanásť - a tak Jeho status ako rabbiho nebol nikdy spochybňovaný - ani Jeho nepriateľmi.
Pre mňa samú je to tak nečakaná myšlienka… ale na druhej strane, má to logiku. Bola to doba, keď akékoľvek vzťahy medzi pohlaviami navzájom boli veľmi kontrolované a usmerňované. Ženy šli na stretnutia žien, kde žiaden neznámy muž jednoducho nemohol zaklopať. A nehovoriac o tom, že ich Ježiš poslal olejom pomazávať nemocných, a bolo nepredstaviteľné, žeby sa cudzí muž takto dotýkal cudzej ženy. Apoštol Pavol o tom píše: Či nemáme právo brať so sebou sestru-ženu ako aj ostatní apoštolovia, aj bratia Pánovi, aj Kéfas?
Lukášovo evanjelium: Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a zvestoval evanjelium o Božom kráľovstve a boli s ním Dvanásti i niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb. Katolícky, pravoslávny a ekumenický preklad hovoria, pomáhali im zo svojich prostriedkov/majetkom. Tie ženy Ježiša finančne podporovali. Ich majetok sa nedal porovnať s príjmom nejakého jednoduchého rybára, takže vďaka ich peniazom Ježiš a ľudia okolo Neho mohli chodiť tri roky po krajine bez toho, aby mali prácu, ktorá by im prinášala pravidelný príjem. Áno, ženy boli najdôležitejšie investorky v Ježišovom startupe.
Ježiš sa zjavuje apoštolom
Kým toto hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: "Pokoj vám." Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: "Čo sa ľakáte? Prečo vám v srdciach vznikajú pochybnosti? Pozrite mi ruky a nohy, že som to ja! Ohmatajte ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti, ako vidíte, že ja mám." Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy.
A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?" Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: "Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom Zákone, u Prorokov a v Žalmoch."
Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmam, a povedal im: "Je to tak, ako bolo napísané: Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude ohlasovať všetkým národom obrátenie a odpustenie hriechov, počnúc od Jeruzalema. Toho ste vy svedkami. Hľa, ja na vás zošlem toho, ktorého môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!"
Význam príbehu
Príbeh o Ježišovi a emauzských učeníkoch nám pripomína niekoľko dôležitých právd:
- Ježiš je prítomný v našich životoch, aj keď ho nevidíme: Učeníci ho spoznali až pri lámaní chleba, čo symbolizuje Eucharistiu a spoločenstvo veriacich.
- Božie slovo nám otvára oči: Ježiš im vykladal Písma a tým im pomohol pochopiť, čo sa stalo.
- Spoločenstvo je dôležité: Učeníci sa vrátili do Jeruzalema, aby sa podelili o svoju skúsenosť s ostatnými učeníkmi.
Tento príbeh nás povzbudzuje, aby sme hľadali Ježiša v našich životoch, študovali Písmo a boli súčasťou spoločenstva veriacich. Tak ako emauzskí učeníci, aj my môžeme zažiť radosť a pokoj, ktoré prichádzajú zo stretnutia s Vzkrieseným Pánom.
V Lukášovom evanjeliu, keď prvý deň po sobote šli ženy k Ježišovmu hrobu, našli ho - samozrejme - prázdny. A anjeli im potom k tomu hovoria, nie je to jasné? Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei: "Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnikom a ukrižovaný, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych." Tu si spomenuli na jeho slová. Všimli ste si slovíčka "spomeňte" a "spomenuli"? Našla som aspoň šesť textov, kde sa jasne zreteľne píše, že tieto veci Ježiš prezradil len svojim učeníkom. LEN svojim UČENÍKOM. Teda aj týmto ženám.
Na začiatku Ježišovho príbehu boli ženy, ktoré Ho všemožne podporili. Vidíme, že ony boli pomocou poslanou z neba. Investorky do projektu, ktorému na začiatku málokto veril.