Obec Štitáre s rozlohou 748 ha a 700 obyvateľmi leží pri juhovýchodnom úpätí Tríbeča. Pozdĺž celej obce tečie potok Kadaň, ktorý pramení v strede obce. V roku 1954 bola v chotári obce vyhlásená chránená krajinná oblasť Ponitrie. V roku 1964 zriadili na Žibrici nad obcou botanickú rezerváciu.
Prvá písomná zmienka o Štitároch pochádza z druhej Zoborskej listiny z roku 1113, z benediktínskeho kláštora sv. Hypolita. Dedina Štitáre sa spomína v písomnostiach ako majetok zoborského opátstva v lokalite Scitar s vekosťou 4 poplužia zeme. Už pred 3 až 5 tisíc rokmi bolo nad Štitármi na vrchole Žibrice hradisko, ktorého existencia je doložená archeologickými nálezmi. V Štitároch sa od X. do XII. st. vyrábali štíty. V roku 1462 prepadli a zničili obec šľachtici Ondrej a Michal Lefantovský. Štitárčania sa v minulosti venovali poľnohospodárstvu, hlavne vinohradníctvu a ovocinárstvu.
Pamätihodnosti obce Štitáre
Obec Štitáre sa môže pochváliť bohatou históriou a niekoľkými zaujímavými pamiatkami, ktoré stoja za pozornosť.
Medzi najvýznamnejšie patria:
- Rímsko-katolícky kostol z roku 1785
- Kaplnka z roku 1800
- Lipa veľkolistá
Rímsko-katolícky kostol svätého Imricha
Rímsko-katolícky kostol z roku 1785, ktorý dal postaviť Krištof Migazzi, je zasvätený svätému Imrichovi, patrónovi Štitár.
Vysvetlenie každého štýlu cirkevnej architektúry za 9 minút
Prvé spomienky o farnosti v obci Štitáre siahajú k roku 1332. Je tam poznamenané, že farnosť bola už vtedy zasvätená sv. Michalovi Archanielovi. Odvtedy po rok 1731 nie sú písomne doložené žiadne zmienky o farnosti v obci. V roku 1731 sú ďalšie zmienky o kostole. Kostol vtedy stál na mieste, kde sa dnes nachádza pomník padlým vojakom 2. svetovej vojny.
Stál na návrší, ktoré bolo oproti terénu navŕšené o asi 3 až 4 metre. Názov tohto miesta si pamätajú ako Kostolište. Pod ním bola roklina oddeľujúca ulicu Horný koniec od Kráľovskej cesty. Okolo bol cintorín. Kostol mal rozmery 3 a pol orgie bola dĺžka, 3 a pol orgie bola šírka, výška bola 4 orgie. Udáva sa, že vtedajšia dĺžková miera orgia mala dĺžku asi 185 cm. Strecha kostola bola pokrytá šindľovou strechou. V roku 1842 bol spevňovaný piliermi, pretože mal trhliny. Tiež mal vybudované oporné piliere na veži, aby zabránil odtrhnutiu od lode kostola.
V tých časoch k našej farnosti patrili aj Horné Štitáre, Veľké Dvorany, Bodok a Kľačany. V tej dobe bol nasledovný počet ľudí: Urmince - katolíci: 485, evanjelici: 3, židia: 9 H. Štitáre - katolíci: 207, evanjelici: 3, židia: 9
| Obec | Katolíci | Evanjelici | Židia |
|---|---|---|---|
| Urmince | 485 | 3 | 9 |
| Horné Štitáre | 207 | 3 | 9 |
Na okraji obce v smere od Nitrianskych Hrnčiaroviec sa nachádza kaplnka, ktorá pochádza z roku 1800 a bola postavená grófom z Dolnej Malanty.
Na cintoríne, v blízkosti kostola očarí návštevníkov približne 350-ročná lipa veľkolistá, ktorá je v zozname chránených stromov.
Do už tradičnej súťaže Strom roka je tento rok zapojených niekoľko stromov zo všetkých kútov Slovenska. Jedným z nich je aj lipa veľkolistá, ktorá už roky stojí a rastie pri kostolíku sv. Imricha v Štitároch, dediny vzdialenej približne 7 km od Nitry. Vzhľadom na vysoký vek, ktorého sa lipy dožívajú, nie je prekvapivé, že štitárskej lipe oficiálne priznávajú 350 rokov, kroniky a povesti však naznačujú oveľa vyšší vek.
„V 15. storočí, na mieste terajšieho kostolíka, dal vystavať gróf z Dolnej Malanty kaplnku, kde vysadil lipu z vďaky za záchranu života jeho dcér, ktorým sa splašili kone zapriahnuté do koča,“ informuje Nadácia Ekopolis, ktorá súťaž Strom roka organizuje. Ak vyhrá, nezíska iba hodnotný titul, ale aj odborný posudok a ošetrenie v hodnote 300 eur. Postúpi tiež do medzinárodného finále ankety Európsky strom roka.
Stromy, ktoré sa umiestnia na 2. a 3. mieste rovnako získajú 300 eur, ktoré môžu byť použité na ich ošetrenie alebo úpravu okolia. „Bolo zvykom, že sme hlasovanie každý rok slávnostne odštartovali na festivale Pohoda. Tento rok si však všetci musíme poradiť s novou situáciou a naše plány pozmeniť. Na hlasujúcich čakajú odmeny za zapojenie do hlasovania a fotosúťaže Tour de Strom, ktorá prebieha na Instagrame. V hre je napríklad odborná prednáška arboristov o ošetrovaní stromov.
„Nezabudli sme ani na školy, pre žiakov začne súťaž v septembri. Osemnásty ročník súťaže trvá do konca septembra, jej vyhodnotenie a ocenenie víťazov sa uskutoční na jeseň 2020. „Keďže anketa dosiahla svoju pomyselnú dospelosť, chystáme jej poriadnu oslavu,“ dodáva Ragalová.
Lipa veľkolistá
Kam na výlet v okolí Štitár
Ak sa rozhodnete navštíviť Štitáre a okolie, ponúka sa niekoľko zaujímavých miest na výlet. Medzi ne patria:
- Rozhľadňa na Hôrke pri Podhoranoch: Netradičná drevená rozhľadňa s výškou 8 m, ktorá poskytuje prekrásny panoramatický pohľad na pohorie Tribeč.
- Hradisko Zobor pri Nitre: Najstaršia a najrozsiahlejšia pamiatka v okolí Nitry, s náučným chodníkom, ktorý vás prenesie do dávnych čias.
- Svoradova jaskyňa pri Nitre: Menej známa jaskyňa, ktorá je voľne prístupná a spája sa s legendou o benediktínskom mníchovi Svoradovi.
- Divadlo Andreja Bagara v Nitre: Jedno z najväčších a najmodernejších divadiel na Slovensku, kde môžete sledovať úžasné umelecké výkony.
- Areál Zoborského kláštora pri Nitre: Areál najstaršieho známeho kláštora na Slovensku, s ruinami Kostola sv. Jozefa a interaktívnymi prvkami pre deti.
- Ranč Slovák Hafling v Podhoranoch: Rodinné hospodárstvo, ktoré sa venuje chovu koní plemena Hafling a ponúka výučbu jazdy na koni.
- Skanzen Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre: Stála expozícia hospodárskych stavieb z celého Slovenska z obdobia 19. až 20. storočia.
Hradisko Žibrica sa skladá z dvoch od seba nezávislých častí (sídlisko a hradisko), spojených iba pohodlnou a na jednom mieste umele vybudovanou komunikáciou.
Sídlisko leží na južnom svahu homoľovitého kopca Žibrice a hradisko sa rozkladá okolo najvyššej kóty tohoto kopca. Hradisko ako prvý preskúmal Š. Janšák koncom 20. storočia.
Život na Žibrici sa sústreďoval smerom JV z niekoľkých príčin: je to slnečná strana, mierne sa svažujúca do údolnej roviny Žitavy, a čo je hlavné, najbližší výdatný, prameň pitnej vody nachádza sa dnes na návsi obce Štitáre.
Vzhľadom na to, že ide po príkrom svahu, bolo potrebné umele ho upraviť, čo previedli obyvatelia hradísk odkopáním svahu na dĺžku 300 m, čím povstal násyp a paralelne s ním idúca priekopa, na dne ktorej vedie stará cesta, dodnes používaná.
Vrchol Žibrice je obohnatý len jediným valom. Výška tohoto obvodového valu smerom do hradiska, sa pohybuje od 0,5 až po 2 m, dosahujúc tento posledný rozmer len na troch, či štyroch miestach. Smerom na vonok splýva val s prirodzeným sklonom terénu, vytvárajúc jeho príkrejší stupeň , o výške 6-8 m.
Rozloha hradiska je cca 4,37 ha, no poskytuje len slabý útulok pri zrovnaní s inými hradiskami tohoto druhu.
Na Žibrici nachádza sa tiež na východnom svahu nálevkovitá jama M, ktorej analogie sú napr. na „Pohanskej". Jej hĺbka na strane proti svahu je 8 m, na strane po svahu 2 m, priemer 6 m.
Povrchové nálezy črepov boli v minulosti veľmi hojné; obidve hradiská boli nimi v pravom slova zmysle pokryté. Črepy väčšinou radíme do halštatskej doby.
Na základe archeologických nálezov z údolia Nitry je bezpečne dokázané, že ním viedla predhistorická cesta od juhu na sever, ktorú sme si zvykli paušálne označovať ako Jantárovú cestu.
V rokoch 2000 - 2002 sa na hradisku uskutočnili sondážne výskumy, ktoré potvrdili rozsiahle osídlenie lokality v neskorej dobe bronzovej, staršej dobe halštatskej, strednej a neskorej doby laténskej a v stredoveku. Našla sa tiež početná keramika s tuhovým povrchom, mazanica, uhlíky a zvieracie kosti.
Počas archeologického a geofyzikálneho prieskumu v roku 1999 sa z povrchových zberov získal najpočetnejší nálezový materiál na hradisku Štitáre-Žibrica. Okrem početných zlomkov keramiky lužickej kultúry sa na tejto lokalite našli aj tzv. včasnoskýtske bronzové hroty šípov z doby halštatskej.
Cieľom výskumov na hradisku Štitáre-Žibrica v rokoch 2002 a 2003 bolo zistiť celkové časové rozpätie osídlenia a taktiež získať poznatky o stratigrafii kultúrnych vrstiev.