„Máme pred sebou majstrovské dielo Žaltára, hymnus nekonečnému Bohu, ktorý všetko vie, všetko môže. Je to hymnus s veľkou mocou a zvrchovanou krásou. Je spevom o stretnutí dvoch tajomstiev, toho nekonečného Božieho a toho ľudského, stvoreného a zázračného.“ (G.F.
Tento žalm je úžasom, nádherou: keď ho čítam, zažívam ten istý pocit, ako keď počúvam krásnu hudbu, cítim ako vstupuje do mojej duše a upokojuje ma. Je modlitbou, ale v hĺbke je aj zaľúbeným listom, dvojitým listom lásky: človeka k Bohu a Boha k človeku. Každé slovo, každé sloveso vyžarujú dobro, teplo, intimitu, vzťah.
Zastavím sa pri úvodných veršoch, ktoré sa mi stali obzvlášť drahými po vysvetlení od sestry klarisky pred mnohými rokmi. Pomohla mi ich pochopiť a stali sa mi nesmierne chutnými. Pozrime sa zatiaľ na prvé sloveso: skúmať, ak sa nad ním zamyslíme priamo v hebrejčine, je to sloveso, ktoré sa používa k tomu, aby označilo pohľad, ktorý má mama upretý na svojom dieťati, ktoré rastie. Premýšľam nad prvými krokmi mojich detí a cítim taký úžas, obdiv a vďačnosť, ktoré sa dajú cítiť pred tým neistým pohybom. Mama sa snaží o to, aby nestratila nič z úspechov vlastného dieťaťa a cíti pred nimi dojatie.
Potom je tu iné sloveso: poznať, keď sa naň pozeráme z hebrejčiny, je to sloveso, s ktorým sa dieťatko, aby poznalo, dotýka predmetu, berie do ruky, kladie do úst. Tak jedná Boh s nami, v jeho očiach sme noví a nevinní.
Potom sú tu tie štyri slovesá, ktorými je opísané poznanie, ktoré Boh má voči nám: pozná nás, keď vstávame a keď si sadáme, počas chôdze i odpočinku. Sú to slovesá zo Shema Izrael, činnosti, počas ktorých hovoríme, že on je náš Boh. Žalm potom pokračuje v opise intímneho poznania, ktoré má Boh voči mne: chápe moje myšlienky z ďaleka, číta ich, chápe, nie iba vidí. Cítiť sa hlboko pochopená je túžba, ktorú mám.
Často krát zažívam frustráciu z toho, že sa snažím vyjadriť, povedať, čo si myslím a čo zakusujem a všímam si, že ten druhý to úplne nepochopil. S Bohom to tak nie je. On rozumie mojim myšlienkam. Ty Bože vieš, čo ma sýti a prináša mi pokoj.
„Sú ti známe všetky moje cesty“, ale sloveso v hebrejčine je plnšie, „ty mi fandíš“, túžiš po mojom úspechu, máš voči mne dôveru, dávaš mi odvahu, je viac ako len mať známe všetky moje cesty. Nie je možné utiecť. Ty si všade, ak utečiem na koniec mora na krídlach zorničky, aj tam ma podopieraš, držíš ma pevne, neopúšťaš ma, si pri mne.
Ty si ten, ktorý si ma utkal, v hebrejčine je tam slovo rakam, ktoré bolo názvom pre slávny časopis výšiviek, ktoré som vždy kupovala svojej babke. Rakam totiž značí vyšívať a teraz v novej verzii Biblie sa hovorí, že „Pán ma vyšíval“. Kto vyšíva, vie akú pozornosť si to vyžaduje v detailoch, aké náročné je striedanie sa farebných nitiek, aby sme dosiahli výsledok. Moja dcéra vyšíva, jej výšivky sú rôznofarebné, presné, prekrásne. A tu sa hovorí, že Boh nás vyšíval a vyfarboval s trpezlivosťou, s precíznosťou: sme zázrakom.
A tento zázrak bol vyšívaný v hlbinách zeme, ktorá je materským lonom a je aj hrobom. Preto si ma vyšíval, aby sa ma priviedol k životu a budeš pokračovať v tom, že ma budeš vyšívať, pretože tento život je večný, za týmto životom.
Žalm 139, 13-18:„Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal. Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.“
Jednou z charakteristík dnešnej doby je bezcieľnosť, apatia, rezignovanosť. Aké ľahké je, vďaka všadeprítomným médiám a „duchu tejto doby“, za ktorým je dokonale zamaskovaný „boh tohto sveta“ diabol uveriť, že život nemá zmysel, že všetko je len náhoda, že sme hračkou osudu, že Boh je výmysel a zodpovedáme sa len sebe, že si môžeme žiť ako chceme a robiť čo chceme. Dalo by sa dlho pokračovať.
Vďaka internetu a nekonečným dátam sa stávame „digitálne dementní“, závislí a hlúpi. Sme leniví a strácame záujem žiť plnohodnotne a naozaj zápasiť o hodnoty, pretože sa necháme zabávať obrazovkou, na ktorú sme nalepení nekonečné hodiny počas dňa (TV, PC, mobil). Načo sa potom snažiť, zápasiť, bojovať o hodnoty, pracovať na sebe a učiť sa disciplíne a vytrvalosti... možno zveličujem, ale... pozrime sa okolo seba.
Poďme sa pozrieť na tento problém zo strany Písma, ponorme sa do dnešného nádherného žalmu. Čítali sme v ňom, že Boh nás pozná! „Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal. Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.“ Keď to vieme, môžeme si byť istí, že naše životy nie sú len nejakou zhodou okolností. Nie sú riadené ani osudom. Boh jednal zámerne a cielene, keď nás stvoril. Nemusíme o tom pochybovať.
Môžeme s presvedčením vyhlásiť, že sme utvorení úmyselne, pretože Stvoriteľ vesmíru nás sformoval, pozná nás a pozýva nás do vzťahu s Ním. Boh stvoril celú našu bytosť. Nie len viditeľné časti nášho tela, ale aj naše city, osobnosť a talenty. Pospájal to všetko starostlivo a zámerne ešte pred naším narodením a presne vedel, akým človekom sa staneme. Boh nás pozná dôkladne a do detailov. V Ňom nachádzame svoju identitu a náš život naberá zmysel.
Dávidov žalm nás povzbudzuje k vďačnosti za to, ako nás Boh stvoril. To, kým sme, kde sme a čo môžeme urobiť pre Božie kráľovstvo, nie je omyl ani náhoda. Každá z nás bola stvorená s láskou a konkrétnym zámerom. Čo môžeš tento týždeň urobiť pre to, aby sa v tom, ako jednáš s druhými prejavila tvoja pravá identita?
Modlitba: Nebeský Otče, je úžasné, že si ešte pred mojím narodením tak starostlivo a zámerne vytvoril každú časť môjho ja a že si tak starostlivo všetko spojil do celku. Nech sa v mojej práci, živote a láske odráža moja vďačnosť za všetko, čo si urobil.
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
- Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
- ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
- či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.
- Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
- Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
- Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
- Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?
- Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
- I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
- ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.
- Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“
- pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
- Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.
- Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.
- Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
- Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
- Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.
- Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.
- Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.
- Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba.
- Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?
- Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
- Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
- Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.
Michelangelo - Stvorenie Adama
Komentáre a krížové odkazy
- Verš 8: Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
- Jób 26:6 - Podsvetie je pred ním obnažené, zhubca nie je zahalený pred ním.
- Am 9:2 - Ak vniknú do podsvetia, moja ruka ich odtiaľ donesie, a ak vystúpia do neba, aj odtiaľ ich stiahnem.
- Heb 4:13 - A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.
- Verš 23: Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
- Jób 31:6 - nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!
- Ž 26:2 - Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.
- Verš 15: Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
- Jób 10:8 - Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť?
- Jób 10:10 - Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?
- Kaz 11:5 - Ako nevieš, ktorou cestou (potiahne) vietor, (ako nevieš), ako sa tvoria kosti v živote ženy ťarchavej, celkom tak nevieš, čo urobí Boh, ktorý všetko pôsobí.
Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.
Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.
Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.
Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.
Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.