Kostol sv. Ondreja je významný sakrálny objekt Ružomberka. Dynamické rekonštrukcie prebiehali v 20. storočí.
Pôvodne tu stál menší kostol, určite už na prelome 13. a 14. storočia. Ten bol pôvodne zasvätený sv. Ladislava, ktorý vznikol pravdepodobne už v polovici 13. storočia. K zmene patróna došlo zrejme už roku 1506.
Či práve opevnený kostolík na kopci dal Ružomberku takéto pomenovanie, je už otázka pre historikov. Dalo by sa tiež uvažovať nad názvom Oppidum Rosenberg, ktoré sa často objavuje od 18. storočia, a zdá sa, že nahradilo staršie pomenovanie mesta Civitatis Rosenberg.
Už od čias kráľa Žigmunda Luxemburského sa Ružomberok pýšil titulom "slobodné kráľovské mesto". Jeho potenciálnemu rozvoju v stredoveku bránilo mnoho faktorov. Jednak nerešpektovanie jeho výsad, alebo nedostatok obchodu, či vôbec zložitý politický vývoj Uhorska od Tureckých vojen po prvú svetovú vojnu. To sa všetko sa odrážalo aj na urbanizme Ružomberka. Až do prelomu 19. a 20. storočia.
V roku 1800 sa po požiari opravila strecha. Zo sedemdesiatych rokov 19. storočia pochádza prestavba grófom Ilešházym. vrchol hlavnej veže.
Malá časť kostolnej hradby sa dochovala pri Tmavých schodoch. Opevnenie malo brániť pred vojskami husitov. Husiti prešli cez Ružomberok v roku 1434 na čele s ruským kniežaťom Fridrichom Ostrožským. reformácie a niekoľkonásobných obliehaní počas protihabsburských povstaní.
Roku 1800 sa po požiari opravila strecha. Zo sedemdesiatych rokov 19. storočia pochádza prestavba grófom Ilešházym. vrchol hlavnej veže.
V rokoch 1902 až 1903 namaľoval národný umelec Jozef Hanula z Liptovských Sliačov interiérové fresky. Jeho pôvodné fresky sa nedochovali. Ľudovíta Fullu nahradili okná poškodené po bombardovaní počas SNP. vznikli krátko po smrti Andreja Hlinku.
V neorománskom štýle ho prestaval Viktor Myszkovszky.
V roku 1944 bolo poškodené bombardovaním. komunizmu sa mauzóleum premenilo na pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Vstup sa necitlivo zamuroval a pamätník tvorilo len priečelie. Mauzóleum sa dočkalo rekonštrukcie v rokoch 1990 až 1991. V roku 2003 doň premiestnili prázdnu rakvu Andreja Hlinku. Zachovala sa v pôvodnom stave s prestreleným sklom. To bolo poškodené v roku 1968 príslušníkom Sovietskej armády v Dóme sv.
Jeho mauzóleum projektovali K. Švidroň a J. Glončák. Popri nich mal pôvodne vzniknúť aj pamätník obetiam 1. svetovej vojny. zmenila smrť Andreja Hlinku.
V 16. storočí tu pôsobil prvý reformačný kňaz Štefan Spettinger. reformovanej cirkvi bol kostol striedavo medzi rokmi 1611 a 1709. reformovanej cirkvi, ktorú malo pod patronátom Likavské panstvo.
V roku 1709 svojho domu. Evanjelický zbor potom kúpil dom pri školských schodoch. jeho murovanej časti býval učiteľ a vzadu v drevenici bola škola.
Išlo o školu gymnaziálneho typu. pozíciu rektora školy v Ružomberku. školy na kostolnom vŕšku.
priestoroch zriadili tiež faru. a v roku 1848 sa pristavilo jej druhé poschodie. učiť až v roku 1893. i škola.
Jedným z nich bola aj potreba spevniť svah pod ňou. dôvodov.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii Kostola sv. Ondreja
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 13.-14. storočie | Postavenie pôvodného menšieho kostola |
| 1506 | Zmena patróna na sv. Ondreja |
| 1611-1709 | Kostol striedavo v rukách reformovanej cirkvi |
| 1800 | Oprava strechy po požiari |
| 1902-1903 | Interiérové fresky od Jozefa Hanulu |
| 1944 | Poškodenie kostola bombardovaním |
| 1990-1991 | Rekonštrukcia mauzólea Andreja Hlinku |
| 2003 | Premiestnenie prázdnej rakvy Andreja Hlinku do mauzólea |
Fakty sú také, že stredovek v Dolnom Liptove reprezentujú nenápadné, ale hodnotné kostolíky ako Ludrová-Kút, Martinček, Liptovský Michal či Liptovské Sliače a iné. renesancie musí byť aj neúspešný banícky program. horúčky. a jeho ťažba nebola nikdy efektívna, napriek storočným snahám. i renesancia prekvitala v mestách na strednom Slovensku v ťažko prístupných horských údoliah ako napríklad Banská Štiavnica či Kremnica. Ružomberské "zlato" sa plavilo do centrálneho Uhorska po Váhu, ale to je už iná téma.