Lk 11, 1 - 4: "Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: "Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov." Povedal im: "Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia."
Ježiš nás učí modliť sa. „Otče, ktorý si na nebesiach“ - a teda kde je nebo? Je medzi nami, v našom srdci, nie v oblakoch. „Posväť sa tvoje meno“ - ono je sväté samo osebe, ale nech je sväté i v našom srdci a mysli. „Príď tvoje kráľovstvo“ - dovolíme Bohu byť naším Kráľom? Pane, čo chceš, aby sme urobili? „Chlieb náš každodenný daj nám každý deň“ - všetko je od Pána, a teda môžeme prosiť i ďakovať denne za pokrm. „A odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi“ - ak prosíme o odpustenie, Pán nás učí odpúšťať iným.
Príklad Ježišovej modlitby
Vtelením Božieho Slova dejiny modlitby poznávajú zásadný obrat. Ježiš je definitívny návrh lásky Otca a súčasne plná a neodvolateľná odpoveď človeka na božské očakávania. Robí to predovšetkým príkladom. Postupne v Kristovom živote niet významnej chvíle, ktorá by nebola sprevádzaná modlitbou. Od evanjelistu Marka sa dozvedáme, že keď začal Ježiš kázať v Galilei, „včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil” (1,35). Osobitne sa prejavila modlitba, v ktorej Ježiš počas Poslednej večere vylieva pred Otcom svoje city lásky, chvály, prosby a dôvernej odovzdanosti (porov. Jn 17). Sú to tie isté city, ktoré rozkvitli v getsemanskej záhrade (porov. Mt 26,39,42) a na kríži (porov.Počas svojho verejného života Ježiš ustavične odkazuje na silu modlitby. Evanjeliá nám to ukazujú, keď sa uťahuje na odľahlé miesta, aby sa modlil. V Ježišovom živote je teda jedno tajomstvo, ukryté pred ľudskými očami, ktoré predstavuje oporný bod všetkého. V týchto hodinách osamote, pred svitaním alebo v noci, sa Ježiš ponára do svojej dôvernosti s Otcom, totiž do lásky, po ktorej smädí každá duša. Modlitba je kormidlom, ktoré vedie Ježišov kurz.
Ako Ježiš učil modliť sa (náboženstvo to skrývalo)
Učenie o modlitbe
Ježiš nás učí modliť sa aj svojím slovom. Potom odporúča: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé” (Mt 26,41). A naliehavo hovorí: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!
Učeníkov, ktorí túžia po konkrétnom vedení, Ježiš učí vznešenú formulu modlitby Otče náš (Mt 6, 9-13; Lk 11,2-4), ktorá sa stane cez stáročia typickou modlitbou kresťanského spoločenstva. Už Tertulián ju kvalifikuje ako „breviarium totius evangelii”, „kompendium celého evanjelia” (De oratione, 1). Do nej vkladá Ježiš podstatu svojho posolstva. Kto vzýva vedome nášho Otca, „odvoláva sa” na evanjelium.
Pravidlá modlitby
* Pokora: Modli sa v pokore, uznávajúc svoju bezmocnosť a závislosť na Bohu.* Odvaha: Neboj sa byť odvážny a vytrvalý vo svojich prosbách.* Pravdivosť: Neklam Bohu, buď úprimný vo svojich slovách a postojoch.* Viera: Verte, že Boh vás počuje a odpovie na vaše modlitby podľa svojej vôle.* Odpustenie: Odpúšťaj tým, ktorí ti ublížili, tak ako aj ty prosíš o odpustenie.Chcem vám povedať jednu zásadnú vec, ktorá vyznie trochu zvláštne: Modlitba nemá pravidlá! Modlitba je predovšetkým rozhovor s Bohom, je to komunikácia s Najvyšším. A Najvyšší, keď počúva moju, alebo tvoju modlitbu, nemá v rukách ani stopky, ani pravidlá umeleckého prejavu, ani rečové zásady na posúdenie toho, či je naša slovenčina dobrá, alebo zlá. Modlitba v zásade nemá pravidlá, aké jej my pripisujeme. Pravidlá, o ktorých chcem hovoriť sú vlastne požiadavky na toho, kto sa modlí.
Vedz, že na Boha nemá vplyv to, ako sa modlíš, ale to, čo prežívaš, či máš vo svojom vnútri pravdu. Nesústreďuj sa na pravidlá, či stojíš a či kľačíš, či sedíš, kedy sa modlíš! Pochop, že také pravidlá sú len určitou pomôckou pre teba. Preto ani modlitbu Pánovu, v tej podobe, ako ju On učil, nám nedal na to, aby sme ju bezducho opakovali, ale na to, aby sme ju prežívali.
Dva kontrasty v modlitbe
V Lukášovom evanjeliu v 18. kapitole je podobenstvo o dvoch, ktorí sa išli modliť do chrámu. Jeden bol farizej, druhý colník. Obaja prišli do chrámu modliť sa. Slovo „takto“ nás upozorňuje na dve základné pravidlá. Jedno je modli sa pokore. Druhé pravidlo je, modliť sa odvážne. Pokora neznamená, že neprejavím to, čo Ježiš, náš Majster a Spasiteľ nazval drzosťou a nevychovanosťou.
Týmto nás Pán upozorňuje, že keď sa modlíme a naozaj si uvedomujeme svoju situáciu, tak vlastne nie sme schopní urobiť nič iné, ako byť drzí. K odvahe však patrí ešte jedna vec, prvé a základné pravidlo modlitby - neklam Bohu. Keď začnete brať vážne svoje slová a naozaj nechcete klamať, tak je pravdepodobné, že pri prvom slove, ktoré použijete, zastanete a poviete si: Ja sa neviem modliť! Celý zápas modlitby je mať správny modlitebný postoj, správnu pokoru, ktorú mi musí dať Boh pomocou Jeho Ducha, ale ja ju môžem pestovať tým, že myslím na správne veci. A ďalej mať odvahu, ktorá tiež vyplýva z toho, že poslúchnem to, čo mi Ježiš povedal a opriem sa o Neho.
Ak sa trápiš, že sa nevieš modliť, tak je to prvý krok k tomu, že sa môžeš modliť. Ak ale máš pocit, že sa vieš modliť, tak ťa varujem. Pravdepodobne sa nevieš modliť. Lebo to, že niečo neviem, znamená: Som závislý! A to je začiatok pokory. Je to vyznanie, že som závislý na Bohu, na diele Ducha Svätého, nie na ľuďoch. Nech nás Pán učí modliť sa.
Dôležitosť Ducha Svätého
S Jeho pomocou začínam chápať, že musím čakať, keď na mne bude Boh niečo robiť, aby som sa mohol správne modliť. Nesústreďuj sa na pravidlá, ale sa sústreď v prvom rade na svoje vnútro, na poslušnosť, vieru, pravdivosť, na pokoru a odvahu. Pamätaj na dvoch veľmi rozdielnych ľudí, čo sa išli modliť. Jeden mal všetky predpoklady k tomu, aby vedel, ako sa modliť a predsa ho v nebi nepočuli. A ten, ktorý nemal žiadnu nádej, ktorý sa toho behu ani nezúčastnil, ten dosiahol vypočutie. Prečo? Lebo sa pokoril a bol dostatočne drzý. A my vieme, že túto pokoru a túto drzosť môžeme prejaviť len na základe diela Pána Ježiša Krista.
Praktické kroky k prehĺbeniu modlitby
* Stráv niekoľko minút chválením Boha.* Pozri sa na svoj deň a požiadaj Pána, aby ti pomohol pripraviť sa naň.* Popros Boha, aby ti odpustil všetky tvoje hriechy a zlyhania.* Stráv niekoľko minút odpúšťaním každému, kto ti ublížil alebo o tebe zle hovoril.* Teš sa na nebo.| Charakteristika modlitby | Vlastnosti |
|---|---|
| Prvenstvo | Prvá túžba dňa, načúvanie a stretnutie s Bohom |
| Umenie | Praktizovať s vytrvalosťou, klopať |
| Samota | Utišuje vnútorné hlasy, chápe závislosť na Bohu |
Ježiš nás učí, že modlitba je kľúčom k hlbokému vzťahu s Bohom. Učme sa od neho a nadväzujme dôverný rozhovor s naším nebeským Otcom.