Príbeh o Abrahámovi a Izákovi je jedným z najznámejších a najdiskutovanejších príbehov v Biblii. Rozpráva o tom, ako Boh skúšal Abraháma a žiadal od neho, aby obetoval svojho syna Izáka. Táto udalosť je skúškou viery a poslušnosti, ktorú Abrahám preukázal Bohu.
Rembrandt - Obetovanie Izáka
Božia Skúška Abraháma
Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: "Abrahám!" On odpovedal: "Tu som." A on hovoril: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny »Morja«! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem."
Hneď úvodné slová textu nás upozorňujú, aby sme nečítali príbeh izolovane, ale aby sme si ho dali do širšieho kontextu Abrahámovho života. Boh sa mu niekoľko ráz zjaví priamo, alebo sa s ním rozpráva, napr. vtedy keď ho vyzýva opustiť jeho krajinu, keď s ním uzatvára zmluvy, keď mu oznamuje zámer zničiť Sodomu a Gomoru, alebo keď mu prikazuje obetovať Izáka.
Čitateľovi je hneď na začiatku oznámené to, čo si Abrahám uvedomí až na konci príbehu - že ide o skúšku jeho vernosti; že Boh v skutočnosti nechce smrť Izáka, ale iba Abrahámov dôkaz, že v každej situácii dá prednosť Božím plánom pred svojimi; Božej vôli pred svojou, aby sa tak mohli uskutočniť veľké veci, ktoré Boh sľúbil Abrahámovi. Keďže Abrahám nemá toto poznanie, berie doslovne Boží príkaz obetovať svojho syna.
Túto obetu nemá uskutočniť hneď, ale má ísť na miesto vzdialené tri dni cesty. Je to dosť dlhý čas na to, aby si Abrahám dôkladne zvážil, čo mu Boh prikazuje a či skutočne chce urobiť to, čo mu bolo prikázané. Pre Abraháma to boli zrejme tri najťažšie dni jeho života. V mysli mu iste vírilo množstvo otázok:
- Prečo Boh zasiahol svojou mocou, aby neplodná Sára počala a porodila syna, a teraz žiada, aby ho Abrahám pripravil o život?
- Prečo mu Boh prikázal poslať preč Izmaela a sľúbil mu, že jeho dedičom bude Izák, keď teraz žiada, aby sa vzdal aj jeho?
- Ako teraz Boh splní prísľub veľkého potomstva, ktorý dal Abrahámovi?
Pre človeka riadiaceho sa iba svojim rozumom a poznatkami z tohto sveta, je nemožné nájsť odpovede na takéto a podobné otázky. Ale Abrahám je iný. Od toho času, keď poslúchol Boží príkaz, aby opustil Haran a išiel do krajiny, ktorú mu ukáže, Boh s ním hovoril veľa ráz a dal mu zakúsiť svoju ochranu a moc svojho požehnania. Preto Abrahám vie rozlíšiť Boží hlas od ostatných hlasov, ktoré počuť vo svete. Nepochybuje, že hlas vyzývajúci ho obetovať Izáka, je Božím hlasom. Preto sa rozhodol uskutočniť čo Boh od neho žiadal.
Ale je tu ešte jedna veľká prekážka, ktorá môže Abrahámovi zabrániť vyplnenie Božieho príkazu. Tou prekážkou je Abrahámov vzťah - jeho láska - k synovi Izákovi. Túto lásku zdôrazňuje Boh, keď žiada Abraháma, aby obetoval Izáka. Keď hovorí o Izákovi, stupňuje opis Abrahámovho vzťahu k nemu nasledovne: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ…“ Akoby Boh vyzýval Abraháma, aby si dobre uvedomil, akú veľkú obetu od neho žiada.
Cesta na Morja
Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu Abrahám povedal svojim sluhom: „Vy ostaňte tu s oslom; ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám.“ Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu.
Ale ako sa môžu obaja vrátiť, ak Abrahám splní, čo mu Boh prikázal? Napriek tomu, že Abrahám nepovedal ani slovo, keď mu Boh prikázal obetovať Izáka, jeho konanie svedčí o tom, že je rozhodnutý splniť Boží príkaz. Abrahámove slová o návrate spolu s Izákom preto nie sú logické. Ale logické nie je ani Božie konanie. Tu Abrahám zanecháva svoje rozumové schopnosti a všetko vkladá s dôverou do Božích rúk. Ale Boh mlčí a čaká, komu dá Abrahám prednosť: svojmu milovanému synovi alebo Bohu?
Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu odvetil: „Hľa, tu som, syn môj!“ A on mu povedal: „Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?“ Abrahám mu odvetil: „Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj.“ A išli obaja spolu ďalej.
Hebrejčina na tomto mieste totiž umožňuje dvojitý význam jeho slov. Napriek tejto odpovedi otca vlastnému synovi robí aj Izák nepochopiteľné. Pokračuje v ceste na vrchol. A ako sa celá táto udalosť skončí? Všetci to poznáme. Anjel v poslednej chvíli zastaví Abraháma a Boh sa naozaj postará o baránka, ktorého Abrahám nájde v kríkoch. Boh, ktorý sa postará. Boh, ktorý vidí. Boh sa postará, pretože vidí ďalej ako my, vidí, čo potrebujeme, čo budeme potrebovať. Boh vedel skôr ako Abrahám a Izák, že význam tej kľúčovej Abrahámovej vety nie je v tom, že baránkom bude syn Izák, ale baránok bude obyčajný baránok, o ktorého sa Boh postaral.
Zásah Anjela a Boží Prísľub
Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna.
Abrahám kladie Izáka na oltár a berie do ruky nôž, aby zabil svojho syna. Dokazuje, že Boh je u neho na prvom mieste. A teraz, v poslednej chvíli, zasahuje Pánov anjel a volá: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne.“
Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: „Na seba samého prisahám - to je Pánov výrok: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.“
Abrahám obstál v skúške. Kvôli Bohu bol ochotný obetovať to najvzácnejšie, čo mal v tomto svete: svojho milovaného syna a dediča. Dokázal, že je hodný byť nositeľom Božieho požehnania nielen pre seba a svojich blízkych, ale aj pre mnohých iných ľudí, ako mu to prisľúbil Boh: „Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme“ (Gn 12,2-3). Tento prísľub sa odteraz môže začať plniť a až do našich čias toto požehnanie spočíva na všetkých Abrahámových potomkoch podľa viery (por. Gal 3,7.29).
Abrahám sa vrátil k svojim sluhom a spolu šli do Bersaby. A Abrahám ostal bývať v Bersabe. Po týchto udalostiach Abrahámovi oznámili, že aj Melcha porodila jeho bratovi Nachorovi synov: prvorodeného Husa, jeho brata Buza a Kamuela, otca Aramejčanov, Kaseda, Azaua, Feldasa, Jedlafa a Batuela, ktorému sa narodila Rebeka. Týchto osem porodila Abrahámovmu bratovi Nachorovi Melcha. Aj jeho vedľajšia žena, menom Roma, porodila: Tabého, Gahama, Tahasa a Maácha.
Abrahámov veľký skutok viery je ako maják, ktorý osvecoval cestu Božích služobníkov vo všetkých nasledujúcich vekoch. Abrahám neuhýbal pred plnením Božej vôle. Mnohí nechápu vzťah viery a skutkov. Vravia: „Ver v Krista a nemusíš sa báť. O zachovávanie zákona sa nemusíš starať.“ Pravá viera sa však prejavuje poslušnosťou.
Svedectvo o Kristovi
Nový Zákon využíva tento príbeh na porozumenie obety jediného Božieho Syna. Text o obetovaní Izáka je dojímavým textom formujúcim schopnosť veriaceho človeka dúfať v Boha a dôverovať mu aj v najkrajnejších životných situáciách. Vzťah otca a syna je tu vykreslený v plnej dráme rodičovskej lásky. Preto požiadavka Boha od Abraháma je nad jeho ľudské sily. Text kap. 22 vykresľuje Abraháma v plnosti jeho ľudskej ušľachtilosti, ale aj oddanosti Bohu.
Podľa sv. Chryzológa Boh hľadá vieru, nie smrť, je smädný po modlitbe, nie po krvi, je utíšený vôľou, nie zabíjaním. Keby sme zostali iba na ľudskej rovine, Boh sa nám môže javiť ako tvrdý. Tento príbeh je však vrcholom stretnutia Abraháma s Bohom. Abrahám sa počas života so svojím prisľúbeným synom Izákom učí chápať, že Boží prísľub nezávisí iba od Izáka, ale že aj za Izákom je Boh. Tento príbeh prerušuje bezprostrednosť vzťahu otca k synovi, aby začal platiť aj tu jediný vzťah, ktorý uzavrel Boh s Abrahámom. Abrahám po tejto skúške opäť získa svojho syna, ale na inom podklade, Boh mu ho opäť nanovo daroval. Medzi ľuďmi niet opravdivého vzťahu, ak nejde cez Boha. Medzi otcom a synom bude po návrate z vrchu Morja navonok všetko ako predtým, a predsa je všetko nové, pretože Boha spoznali, v konečnom dôsledku, ako prostredníka medzi sebou. Príbeh o obetovaní Izáka stavia Boha do stredu veľmi úzkeho rodinného vzťahu, kde je Boh hodný úplnej lásky.
Boh nežiadal od Abraháma, aby obetu vykonal. Ale v jeden temný piatok sa Boh postará. Milovaný Otcov Syn bude dobrovoľne kráčať na ten vrch, nesúc drevo na chrbte.
Pane, chceli by sme Ti rozumieť, aby sme Ti mohli dôverovať. Nech naše nevyhnutné vyjdenie zo seba samých vždy prežívame ako skúsenosť návratu k Tebe. Vezmi, Pane, do Tvojich rúk naše slabosti, námahy, nepokoje a obavy a predovšetkým naše pokušenia uzatvoriť sa do seba samých, do toho, čo už poznáme, čo máme a čo sme. Urob nás poddajnými Tvojmu slovu a teda Tvoje vôli, formuj nás a pripodobni nás Tvojej nekonečnej láske, v ktorej sa ani Tvoj jednorodený Syn nepridŕžal len svojej rovnosti s Tebou, Otče, ale prijal naše ľudské jestvovanie, aby si nás Ty vyslobodil zo všetkých našich slabostí (porov. Flp 2,6-7). Cez neho nech stúpa vo svetle Ducha táto naša prosba k Tebe, ktorý si naším Pánom po všetky veky vekov.
Udalosť Popis
| Boží príkaz | Boh žiada od Abraháma obetovanie Izáka. |
| Abrahámova poslušnosť | Abrahám sa pripravuje na obetovanie svojho syna. |
| Boží zásah | Anjel zastavuje Abraháma a ukazuje na barana ako náhradu. |
| Potvrdenie prísľubu | Boh potvrdzuje svoje zasľúbenia Abrahámovi. |
Aj my hovoríme: Boh mi prisľúbil Izáka, a tak mi Boh musí dovoliť, aby som si Izáka ponechal, lebo ak mi nedovolí ponechať si Izáka, potom nie je dobrým Bohom. A tu vidíme, že z toho Izáka sa stal pre nás boh, vidíme, že sme Darcu zamenili za dar. Izák je stále dar, Darca zostáva darcom. Boh je ten, ktorý darúva zem, ktorý dáva synov a dcéry, ten, ktorý žehná, ktorý dáva dobré zdravie, úspech v práci, ale toto všetko nám nesmie zastrieť samotného Boha.