Láska je to, prečo ste stvorení a k čomu ste povolaní. Láska je vzťah, láska je záujem o druhého človeka, láska je vyjdenie zo seba a darovanie sa druhému.
Láska ťa pohýna vpred, nedovoľuje ti zostať nečinným. Máš o druhého starosť a chceš mu dať to najlepšie, čo poznáš. Ja som dokonalá Láska a chcem, aby ste aj vy spoznali, že milovať znamená naplno žiť.
Prakticky to znamená asi toľko: ideš z roboty nakúpiť veci pre rodinu, hoci sa ti nechce. Zavoláš svojej starej mame, keď je chorá. Pomôžeš rodičom v domácnosti. Pomôžeš chudobnej rodine...
Láska v Rodine
Rodinu som chcel ako kolísku pokoja a bezpečia pre každého jedného z vás. Má odrážať niečo z našej lásky v Trojici. Má zmysel a vždy ho bude mať, hoci je na ňu v týchto časoch naozaj veľa útokov. Aj môj vzťah k vám je ako vzťah Otca k deťom. Môžete sa mnou inšpirovať.
To, že tak, ako som sa správal v k svojmu vyvolenému národu, sa správam ku každému z vás osobitne. Doslova vás ako otec učím chodiť, keď vás staviam na nohy a povzbudzujem vás, aby ste napriek pádom napredovali. To sú obdobia skúšok, ktoré prežívate.
Keď ale vidím, že už nevládzete, alebo že ste zo seba znechutení, beriem vás na ruky, aby ste si odpočinuli. To sú zas chvíle duchovnej útechy.
Chcem teda povedať, že takéto správanie ako ja by mal mať každý otec. S láskou sa venovať svojim deťom, povzbudzovať ich a chrániť. Ale JA SOM vzorom aj pre matky - tak, ako si vás s láskou viniem a milujem, ako vás živím, aj matky majú milovať, živiť a chrániť svoje deti, tráviť s nimi čas, inšpirovať ich a povzbudzovať. Dávať im dôveru a zároveň ich chrániť.
Je pre mňa veľkou bolesťou, keď v niektorých krajinách idú matky do práce krátko po pôrode a dieťa dajú do profesionálnej starostlivosti v podobe jasieľ alebo sa oň starajú len starí rodičia. Dieťa potrebuje už na začiatku svojho života prežiť bezpečie a lásku zo strany vlastných rodičov.
Potom, ako dieťa začína chodiť do školy, si stále viac získava nové vzťahy so svojimi kamarátmi. Tie neskôr prechádzajú do priateľských vzťahov.
Láska a Vzťahy
V prvom rade vás chcem ubezpečiť, že sa na vás s láskou pozerám. Byť zaľúbený nie je zlé, je to niečo, čo odráža našu vzájomnú lásku v Trojici: mňa Otca, Syna Ježiša i Ducha Svätého. Zaľúbeným radím, aby mali odvahu obetovať sa jeden pre druhého. Samotná zaľúbenosť, aj keď je krásna, je len prvým stupienkom lásky. Každý takýto pár pozývam k tomu, aby rástol vo vzájomnej úcte, rešpekte, láske a obete.
To je často obdobie jeho duchovného rastu a zdokonaľovania. Takto sa dvaja ľudia môžu vzájomne zdokonaľovať, spoločne rásť. Povzbudzujem vás, aby ste nezahadzovali vaše vzťahy kvôli drobným nedorozumeniam.
Ani nie tak, keď si v hádke vymieňate názory, ako keď ste zaslepení pýchou a sebectvom a vidíte len seba a svoje záujmy, ktoré narážajú na záujmy druhého. Ale trpezlivo si vás vychovávam a učím vás pravej láske. Ja to s vami nikdy nevzdám.
Áno, ste k tomu náchylní, lebo som to do vás vpísal: darovať sa milovanému bez výhrad aj takýmto spôsobom. A je to dobré. V mojom pláne to bolo niečo krásne a sväté, ale ľudský egoizmus to pošliapal a urobil zo svätosti manželského spolužitia prostriedok osobného uspokojenia. Spoločné spolužitie je posvätné a vytvára aj duchovné puto, preto som aj vo svojich prikázaniach zdôraznil hrôzu smilstva a cudzoložstva, ktoré ho narúšajú.
Toto spolužitie musí byť uchránené samotným párom a sviatosťou manželstva. Tá je pre oboch zárukou vernosti. Ak je teda mimo neho, viaže na seba milovaného aj duchovne, aj telesne, a pritom mu nedáva žiadnu záruku ani istotu vlastnej vernosti. Ak príde problém, môže druhého opustiť a zanechá ho zlomeného. Toto som ja nechcel.
Nie je to ľahké, preto som ti na začiatku povedal, že najprv musíš prijímať lásku odo mňa, aby si dokázal milovať tých, ktorí sú ti nepríjemní. Ja som vás nepovolal k svätosti preto, aby som v nebi každého z vás umiestnil na opustený ostrov s vašimi obľúbenými vecami. Povolal som vás do spoločenstva svätých, povolal som vás k spoločnému prežívaniu lásky. To, že ste rozdielni, je mojím zámerom. Takto sa môžete vzájomne obohacovať.
Nebojte sa byť trpezliví s druhými, aj keď nie sú vždy podľa vašich predstáv, a hlavne ich nesúďte. Od toho som tu ja. Nepoznáte ich minulosť a nikdy nebudete kompetentnými sudcami.
Som stále s vami a milujem vás. Hovor o tom aj ostatným.
Modlitba
Svätý Pavol nás učí, že v našej modlitbe sa musíme otvoriť prítomnosti Ducha Svätého, ktorý sa modlí v nás nevysloviteľnými vzdychmi, aby nás viedol k tomu, že by sme sa spojili s Bohom celým srdcom a celým naším jestvovaním. Kristov Duch sa stáva silou našej „slabej“ modlitby, svetlom našej „vyhasnutej“ modlitby, ohňom našej „chladnej“ modlitby tým, že nám daruje vždy znova pravú vnútornú slobodu tak, že nás učí, ako máme prežívať skúšky nášho pozemského života v istote, že nie sme sami, že sa máme otvárať potrebám ľudstva a stvorenia, „ktoré vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach“ (Rim 8,22).
Modlitba by mala zostať časom, keď sa stretávame s Bohom, avšak nie z nanútenej povinnosti, ale z lásky. Ňou totiž prehlbujeme vzájomný vzťah s naším Pánom.
Skutočnosť, že sa pravidelne nemodlím, sa stáva hriechom preto, lebo dávam prednosť veciam a ľuďom pred Bohom, a tým nerozvíjam, či dokonca ohrozujem svoj vzťah s ním.
Zhrnutie k niektorým otázkam spojených s modlitbou:
- Modlitba je rozhovor s Bohom.
- Modlitba je prostriedok na dosiahnutie cieľa, ktorým je vytvorenie si vzťahu s Bohom.
- Modlitba si vyžaduje svoj čas.
- Pravidelná modlitba nás učí spoznávať a milovať Pána.
Zasvätený Život
Aj v dnešnej dobe vidíme okolo seba ľudí, ktorí nevstúpili do manželstva, ale rozhodli sa celý život zasvätiť Bohu - kňazi, rehoľné sestry či rehoľní bratia, zasvätené panny žijúce vo svete alebo medzi múrmi kláštora... Čo to vlastne znamená? Prečo sa tak rozhodli?
Popri manželstve existuje aj forma zasväteného života, ktorá má tiež svoju veľkú hodnotu. Boh si niektorých ľudí povoláva, aby ho nasledovali v úplnom zasvätení sa mu, až po zrieknutie sa vlastnej rodiny.
Boh aj v dvadsiatom prvom storočí pozýva niektorých ľudí k tomu, aby sa mu darovali celí, pozýva ich do intímneho vzťahu s ním. Keď Ježiš povolával svojich učeníkov, povolával ich, „aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov“ (Mk 3,14). Z tohto poradia vyplýva, že predovšetkým ich povolal preto, aby boli s ním, a až potom, aby šli a kázali alebo vyháňali zlých duchov.
Napriek tomu si netreba myslieť, že keď niekoho Boh nepovoláva do zasväteného života, že by nemohol mať hlboký vzťah s Bohom alebo dokonca že by sa nemohol stať svätým. Boh ponúka svätosť každému životnému stavu.
Zasvätiť sa Bohu znamená vstúpiť do vzťahu - vzťahu, ktorý je možno trochu netradičný, ale napĺňajúci srdce človeka. Človek má životného partnera, ktorého síce nevidí, ale ktorého lásku cíti a vníma všade okolo seba a ktorý je vždy verný.