V boji medzi dobrom a zlom, ktorý sa odohráva v náboženských textoch, zohrávajú Ježiš a Satan protichodné úlohy. Ich rozdiely sú markantné a prejavujú sa v ich skutkoch, povahe a princípoch vlády.
Satan: Protivník a žalobca
Korene moderného bádania o biblickom Satanovi siahajú do prelomu 80. a 90. rokov minulého storočia, keď relevantné zmienky v Starej zmluve analyzovali prelomové práce biblistky Peggy Dayovej a teológa Marvina Tateho. Dayová dospela k záveru, že v Starej zmluve používaný hebrejský výraz „satan“ znamená protivník alebo žalobca. A to nielen nadpozemský, ale aj ľudský - ako „satan“ (v slovenskom preklade „protivník“) sa napríklad označuje edómčan Hadan, sok kráľa Šalamúna (1 Kr 11,14). Starozákonné texty teda nespomínajú jediného a konkrétneho „Satana“, ale mnohých satanov. Marvin Tate dospel k rovnakému záveru - žiadna starozákonná pasáž priamo nesúvisí so Satanom, ako ho poznáme z oveľa neskoršej kresťanskej teológie.
Predtým než sa Lucifer vzoprel Bohu, prebýval v Božej prítomnosti a zastával najvyššie postavenie zo všetkých stvorených bytostí. Celému vesmíru predstavoval a vysvetľoval Božie zámery. Až do Ježišovej smrti majstrovsky skrýval svoje nekalé úmysly. Vzburu, ktorú zosnoval proti Bohu, zastieral tak dokonale, že ani anjeli verní Bohu neporozumeli jeho plánom a povahe.
Nebeská rada sa rozhodla poskytnúť satanovi určitú dobu, v ktorej by sa mohol prejaviť, aby sa celý vesmír dozvedel pravdu o jeho charaktere a spôsobe vládnutia. Tvrdil totiž, že spôsob jeho vlády bude lepší ako ten Stvoriteľov. Štyritisíc rokov sa Ježiš usiloval o dobro ľudí, zatiaľ čo satan sa ich snažil zotročiť a zničiť.
Od chvíle, kedy sa Ježiš narodil v Betleheme, sa ho satan snažil pripraviť o život. Usiloval sa narušiť Ježišov vývin v detstve, pošpiniť čistotu jeho charakteru v dospievaní, prekaziť mu službu ľuďom v dospelosti a odradiť ho od cesty kríža. Nič z toho sa mu však nepodarilo a Ježiša na hriech nezviedol.
Satan sa prejavil ako vrah Božieho Syna, čím odhalil svoj plán aj charakter. V očiach nebeských svetov sa pripravil o akúkoľvek náklonnosť, nebol však ešte zničený. Ľudia i anjeli musia vidieť rozdiel medzi povahou a princípmi vlády Ježiša a satana.
Na začiatku veľkého sporu satan vyhlásil, že Boží zákon nie je možné dodržiavať a spravodlivosť s milosrdenstvom nejdú dokopy - preto nemôže byť prestúpenie zákona nikdy odpustené. Ďalej tvrdil, že ak by Boh nepotrestal hriech, nebol by spravodlivým Bohom.
Keď sa ľudia vzopreli Božej vôli, satan okamžite zdôraznil, že tento čin potvrdzuje jeho výroky o nemožnosti zachovávať Boží zákon. Povedal, že ľudstvu musí byť navždy odoprená Božia priazeň, lebo aj on bol po svojej vzbure vyvrhnutý z neba.
V ľuďoch, ktorí veria v platnosť Desatora, sa satan snaží zneistiť ich postoj. Nahovára im, že niektoré ustanovenia Desatora už neplatia. Týmto podvodom sa ich snaží dostať pod svoju moc. Satanovým zámerom je ovládnuť svet takým spôsobom, že Boží zákon nahradí ľudskými predpismi.
Biblické proroctvá hovoria o významnej nábožensko-politickej mocnosti, ktorá bude vykonávať satanove príkazy. Postaví sa proti Bohu, zmení Boží zákon a bude prenasledovať verný Boží ľud. Zákonodarné zhromaždenia rôznych štátov prijmú nariadenia, ktoré budú Božiemu zákonu odporovať a poslušnosť k nim si presadia násilím.
Na konci dejín Boh obháji svoj zákon a vyslobodí svoj ľud. Satan a všetci, ktorí sa zapojili do vzbury proti Bohu, zahynú. Nepôjde o náhodnú udalosť. Tí, ktorí odmietli Božiu milosť, ponesú dôsledky svojho rozhodnutia. Boh prináša lásku a život. Každý, kto sa rozhodne pre svojvôľu a hriech, odvracia sa od Boha, a tým sa pripravuje o život.
Na začiatku veľkého sporu anjeli nerozumeli dôsledkom vzbury proti Bohu. Keby bol satan aj so svojimi padlými anjelmi zničený, zostali by v mysliach ostatných nebeských bytostí pochybnosti o Božej láske a dobrote. Na konci veľkého sporu to už tak nebude. Plán záchrany ľudí bude dokončený a všetky stvorené bytosti plne pochopia krásu Božej povahy. Všetci spoznajú, že zásady Božieho zákona sú dokonalé a nemenné. Všetkým budú jasné dôsledky vzbury a hriechu aj povaha satana. Pochopia, že vyhladenie hriechu je v súlade s Božou láskou.
Ježiš: Dokonalé zjavenie Božej lásky a spravodlivosti
Ježiš dokončil dielo, ktoré prišiel vykonať. Keď v poslednej chvíli svojho života zvolal „Je dokonané!“, bol boj medzi dobrom a zlom rozhodnutý. Satan bol porazený a stratil vládu nad svojím kráľovstvom.
Nebeské bytosti videli jeho obavy a útrapy. Prizerali sa na Ježišovo zradenie i odsúdenie. Počuli výsmech a nadávky davu a tiež, ako ho Peter zapiera. So zdesením hľadeli na ukrižovaného Ježiša, na krv stekajúcu z jeho čela, rúk a nôh. Nebeské bytosti tiež pozorovali, ako sa okolo kríža zhromaždili padlí anjeli a zasievali do myslí ľudí pochybnosti a neveru. Snažili sa presvedčiť dav o Ježišovej vine a podnecovali ho k posmechu a urážkam. Ježiša sa im však zlomiť nepodarilo, pred satanom ani v najmenšom necúvol. Nedopustil sa ani jediného hriechu a nad nepriateľom človeka zvíťazil. Na konci tohto nepredstaviteľne ťažkého zápasu sklonil hlavu a zomrel.
Ľudia sa ale nachádzali v inej situácii ako satan, pretože vtedajší Lucifer v nebi zhrešil vo svetle Božej slávy. Hoci poznal Božiu povahu i dobré a spravodlivé princípy jeho vlády, rozhodol sa konať podľa svojej sebeckej a nezávislej vôle. Aj napriek početným varovaniam a vysvetľovaniu dôsledkov takéhoto postoja bola jeho voľba konečná. Boh už pre jeho záchranu nemohol nič urobiť. Ale ľudia boli zvedení satanovou ľsťou a nepoznali rozsiahlosť a hĺbku Božej lásky. Ich myseľ zatemnili satanove polopravdy a lži.
V Ježišovi Kristovi sa ľuďom ukázala Božia milosť, ktorá však zároveň nevylučuje Božiu spravodlivosť. Zákon predstavuje vlastnosti Božej povahy. Boh svoj zákon nezmenil, pre záchranu človeka sa však v Ježišovi sám obetoval. Boží zákon vyžaduje čistý a spravodlivý život aj dokonalú povahu. Ľudstvo padlé do hriechu nemôže vyhovieť požiadavkám svätého Božieho zákona, preto Ježiš prišiel na svet ako človek, žil čistým životom a dal ľuďom príklad dokonalej povahy. Ponúka ju ako dar všetkým, ktorí ho prijmú za svojho Záchrancu a túžia po rovnako čistom živote, ako mal on. Božia milosť ľuďom odpúšťa hriechy a Ježiš premieňa ľudskú povahu na Boží obraz. Ľudia, ktorí dôverujú Ježišovi a žijú podľa jeho zásad, tak napĺňajú spravodlivosť, ktorú Boh požaduje.
Satan chcel oddeliť milosť od pravdy a spravodlivosti. Ježiš ale ukázal, že v Božom pláne je spravodlivosť neoddeliteľne spätá s milosťou a pravdou. Svojím životom a smrťou dokázal, že Božia spravodlivosť neruší Božiu milosť, hriech môže byť odpustený, zákon je spravodlivý a je možné žiť v súlade s ním.
Satan neváhal a vymyslel iný podvod. Začal vyhlasovať, že Ježišovou smrťou stratil Boží zákon platnosť. Keby však bolo možné zákon zmeniť alebo zrušiť, nemusel by Ježiš za hriechy ľudí zomrieť. Slovami vyslovenými k učeníkom a smrťou na kríži Ježiš potvrdil večnú platnosť Božieho zákona.
Porovnanie skutkov Ježiša a Satana
Ježišove skutky sú v kontraste so skutkami diabla. Biblia nás učí, že Ježiš je Boh zjavený v tele. Keď Ježiš uzdravoval ľudí, bolo to cez pomazanie Duchom Svätým. Toto sú skutky Boha! To znamená, že Otec urobil všetky skutky, ktoré urobil Ježiš. Ježišov popis Otca v 14. kapitole evanjelia Jána, Jeho vyhlásenie v 9. a 10. kapitole mi nedovoľuje pripustiť, že choroby a ťažkosti sú od Boha. Ježiš karhal choroby, lebo sú od satana.
Naopak, zabíjanie a ničenie sú skutky diabla. To je dosť jasné, však?
Tabuľka: Porovnanie skutkov Boha a Satana
| Skutky Boha (Ježiša) | Skutky Satana |
|---|---|
| Uzdravovanie | Zabíjanie |
| Život | Ničenie |
| Milosť | Zotročení |
Pokušenie a správny výklad Písma
V príbehu o pokušení Ježiša na púšti, Satan citoval žalm, ktorý sľubuje, že Boh poskytne anjelov na pomoc svojmu služobníkovi. Ježiš však tiež odpovedal biblickým veršom: „Napísané je však aj: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ (Mt 4:7; porov. V tomto príbehu Ježiš aj Satan citujú Bibliu. Rozdiel? Správny výklad. Žalm 91 hovorí, že Boh pošle anjelov uprostred chválenia Boha za jeho majestát a lásku. Žalmista tu nikde netvrdí, že Boží ľud by sa mal vrhnúť z vysokých budov, aby zistil, či to Boh myslí naozaj vážne.
Satan nám ukazuje, že citovanie fráz a viet vytrhnutých z kontextu, ktoré sa nám v danej chvíli hodia, môže byť nebezpečnou hrou. Ježiš nám v tej chvíli ukázal správny výklad. Keď počul Žalm 91, zamyslel sa nad Satanovým porozumením textu predtým, ako by ho považoval za správne. Žalm 91 by sám o sebe mohol naznačovať, že Boh pošle anjelov v akejkoľvek situácii. Keď ho dáme do kánonickej jednoty s Deuteronóniom 6, jeho význam a aplikácia sa vyjasnia.
Ježiš je ten, kto vo svojej dobe pripomínal čitateľom Biblie, že Biblia je jednotný príbeh, ktorého stredobodom je on (Jn 5, Lk 24). Dovoľme Ježišovi, aby bol naším božským učiteľom, aby nás Boh poučil a aby sme spolu s apoštolmi povedali: „Pane, ku komu by sme šli?