Čo sú fašiangy?
Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená - posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“. Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa na našom území už v 9. storočí používal termín mjasopust, ako označenie konca jedenia mäsa pred pôstom. V Česku sa mierne pozmenené označenie masopust používa dodnes.Obdobie fašiang trvá každoročne od Troch kráľov (6.januára) až do „Popolcovej stredy“, niekedy nazývanej aj „Škaredá streda“. Celková dĺžka tohto obdobia je každý rok iná, závisí od dátumu Veľkej noci a ten od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Fašiangy začínajú deň po Troch kráľoch (7.1.) a trvajú až do polnoci pred Popolcovou, alebo tzv. “škaredou“ stredou, ktorá je prvým dňom pôstneho obdobia, končiaceho Veľkým piatkom. Pôst zaviedla kresťanská cirkev koncom 4. storočia, ako prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Keďže sa do štyridsiatich dní pred Veľkou nocou nepočítajú nedele, pripadá tento deň na 47. pred Veľkonočnou nedeľou.
Oslavy fašiang vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka. Nasledoval 40 dňový pôst, ktorý cirkev zaviedla v 4.storočí, končí ho až Veľká noc.
Spomienka na fašiangové tradície
Fašiangové zvyky a tradície
Aké zvyky a tradície sprevádzajú tento fašiangový čas? Medzi najtypickejšie patrili:- Bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách, karnevaly.
- Mládež vykonávala zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze.
- Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky.
- Posledné tri dni končili nevšedným pohrebom - „pochovávaním basy“ ako symbol rozlúčky so zábavou.
Najmä posledné tri dni pred popolcovou stredou robili sa magické obradné úkony, napríklad: na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky.
Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Počas fašiangov sa konali zábavy, plesy, sprievody, zabíjačky, ľudia boli uvoľnenejší, obliekali sa do masiek, vypekali.
Fašiangové masky
Ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobrá. Typické boli obchôdzky v maskách, ktoré slúžili na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi. Fašiangové masky boli najmä zvieracie (turoň, koza, medveď, vlk) a vyzerali strašidelne, pretože ľudia verili, že takto vyplašia démonov a zlých duchov, ktorí ich už nebudú otravovať. Neskôr sa pridali aj masky zvýrazňujúce charakter a zlozvyky opačného pohlavia.
Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človek obtočený slameným povrieslom. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností.
| Maska | Symbolika |
|---|---|
| Medveď | Sila |
| Kôň | Život a vitalita |
| Koza a Tur | Plodnosť |
Fašiangové jedlá
Fašiangy boli obdobím bohatým na kalorické jedlá, aby sa pred pôstom ľudia dobre najedli. Hoci sa v minulosti stravovalo dosť striedmo, počas fašiangov bolo dovolené aj prejedanie. Na stole počas fašiangov nesmeli chýbať údeniny, klobásky, slanina ani jaternice. Zo sladkých pokrmov dominovali šišky, fánky, pampúšiky, chraple, grapne, fulanki a, samozrejme, všakovaké záviny, ktoré rozvoniavali v domovoch v rámci každého regiónu Slovenska.
Pochovávanie basy
Fašiangy dosahujú vrchol v poslednom týždni pred začiatkom veľkonočného pôstu. V utorok pred Popolcovou stredou sa robila spoločná veselica s tancovačkou v krčme, vystrojená z jedla zozbieraného po dedine. Zábava vrcholila v utorok posledným fašiangom, teda poslednou tanečnou zábavou. Končila sa presne o polnoci tradičným pochovávaním basy. Posledný fašiang väčšinou organizovali mladí z dediny, no ani starší si ho nenechávali ujsť. Adaptáciou stoličkového tanca bol metlový tanec.
Ako ten pohreb basy vyzerá? Na začiatku príde celý sprievod, v ktorom sú farár, organista, miništranti a hrobár. Spolu nesú basu na márach, ktorú majú pochovať. Okrem nich sú tu aj ženy, známe ako plačky, ktoré plačú nad basou. Muzikanti hrávajú najskôr ticho a potom hlasno. Počas udalosti zaznievajú veselé a vtipné modlitby a potom plačky spievajú.
Fašiangové pranostiky
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Turíce
Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde… spieva sa v známej ľudovej pesničke. Ale Turíce predsa prichádzajú až po nej. Áno, kresťania rôznych vierovyznaní slávia sedem týždňov po veľkej noci sviatok Zoslania Ducha Svätého, známy aj pod názvom Turíce. Ide o Slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého.
Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur. Tur je zviera a je symbolom hojnosti a plodnosti. Na lúky zas chodili vyhrabávať konáre a kamene, aby sa koscom lepšie kosilo. A aj keď máj je už bránou k letu, predsa tento mesiac býva ešte chladný a daždivý. Pre poľnohospodárov to však bolo požehnaním pre ich úrodu.
V cirkvách východného obradu (u gréckokatolíkov a pravoslávnych) je zas zaužívané pomenovanie Päťdesiatnica. Je zrejmé, že ide o päťdesiaty deň a takýto význam má aj grécke pentekosté. Na východnom Slovensku sa môžeme stretnúť aj s pôvabným názvom Rusadlá, odvodený je pravdepodobne od starorímskeho sviatku ruží Pascha rosarum.
Zvyky počas Turíc
Začiatkom leta je už v prírode všetko svieže zelené, tráva rozprestrela svoj hustý koberec a koruny stromov sú plné listov. Zeleňou sa na Ducha zdobia aj príbytky. Lipové alebo lieskové halúzky sa zastokávali do oblokov a vence z nich sa pribíjali na bránu alebo na rohy dreveníc. Zelené vetvičky alebo stromčeky dopĺňali aj výzdobu chrámov počas svätodušných sviatkov. Halúzky ľudia nosili aj na hroby a v kostoloch sa zvykli konať zádušné omše za tých, ktorí zomreli od vlaňajších Turíc.
Na jar bolo pekným a užitočným zvykom „otváranie studničiek“. Išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý.
tags: #fasiangy #turice #pre #deti #omalovanka