Viera a modlitba zohrávajú dôležitú úlohu v živote mnohých ľudí, a to už od útleho veku. Modlitby detí za misie a požehnania sú silným prejavom ich duchovného života. Tento článok ponúka texty modlitieb, ktoré môžu deti používať pred a po jedle, ako aj rodičovské požehnania, ktoré majú veľkú silu. Tiež sa zamyslíme nad hodnotou života a nad tým, ako ho vníma súčasná spoločnosť.
Spievané modlitby pred a po jedle
Jedlo je Boží dar a darom pre nás sú aj zmysly, ktorými ho prijímame - chuť, čuch i zrak. Chutné a voňavé jedlo, pekne naservírované v rodine alebo v spoločnosti priateľov, patrí k radostiam nášho života.
Pápežské misijné diela na Slovensku vám ponúkajú 16 spievaných modlitieb pred a po jedle. V príručke sú texty a nahrávky, podľa ktorých sa ich môžete naučiť, keď nasnímate QR kód. Na tejto stránke nájdete všetky spievané modlitby pred a po jedle spolu s nahrávkami.
Príklady modlitieb:
- Hladní, smädní
- Pred jedlom: |: Hladní, hladní, smädní, hladní, hladní, hladní, smädní, hladní, hladní, hladní, smädní sme. | 3x |: Vďaka Pane, že aj dneska môžeme s tebou jesť (raňajky; obedík; večeru) |
- Po jedle: |: Plní, plní, sýti, plní, plní, plní, sýti, plní, plní, plní, sýti sme. | 3x |: Vďaka Pane, že aj dneska mohli sme s tebou jesť (raňajky, obedík, večeru) |
- Ty nám dávaš dary
- Ty nám dávaš dary (tlesk, tlesk), my to dobre vieme (tlesk, tlesk), za všetko, čo máme (tlesk, tlesk), tebe ďakujeme! (vytlieskavame slabiky) je-me, je-me… všetko zjeme, ani slovko nepovieme.
- Adams Family
- Pred jedlom: 2x Parararam… (lusk-lusk) My prosíme ťa, Bože, požehnaj dary naše, zídení kolo stola, sme rodina tvoja. 2x Parararam… (lusk- lusk)
- Po jedle: 2x Parararam… (lusk-lusk) My ďakujeme, Bože, za tieto dary naše, zídení kolo stola, sme rodina tvoja. 2x Parararam… (lusk- lusk)
- Otče náš, všemohúci Pane
- Pred jedlom: Otče náš, všemohúci Pane, otvor nám svoje štedré dlane, |: zveme ťa ku našemu stolu, prisadni, budeme jesť spolu. |
- Po jedle: Vďaka ti, dobrý Bože, vďaka, štedro dáš, čo len duša žiada. |: Ďakujte s nami, všetky tvory, ďakujte, veď Pán Boh je dobrý |
Ďalšie modlitby:
- Požehnajže
- Za tento chlieb každodenný
- ÓÓÓ - daj nám, Pane
- Požehnajže, Pane Bože náš, Otče náš
- Hurá, hurá!
- Požehnajže, Pane náš
- Požehnaj dar
- Bum, bum
- Voláš ku stolu
- V mene Otca i Syna
- Keď sedím pri stole
Rodičovské požehnanie
Rodičovské požehnanie akýmikoľvek slovami má veľkú silu!
Príklad modlitby rodičovského požehnania:
Pane Ježišu, vystri svoju ruku nad moje deti a požehnaj ich. Prosím Ťa, zahrň ich svojím milosrdenstvom a láskou. Zmiluj sa nad nimi, a odpusť im všetky hriechy. Prikry ich svojou Krvou a chráň ich myseľ, srdce i vzťahy. Uzdrav svojou láskou všetky citové zranenia ich sŕdc. Osloboď ich od všetkých vplyvov Zlého. Ochraňuj ich na cestách.
Pane Ježišu, v Tvojom mene im žehnám pokoj duše, čistotu srdca a oslobodenie od zlých myšlienok, slov a skutkov. Žehnám im lásku, radosť, pokoj, životnú múdrosť, chuť do modlitby a k plneniu si povinností, srdce plné lásky k Tebe a k ľuďom. Chráň ich v živote pred úkladmi Zlého, pred závislosťami rôzneho druhu a nemravnosťou. Požehnaj ich šťastím duše a všetkým potrebným pre život. Žehnám ich v Tvojom mene, aby boli zdravé duchovne, duševne i telesne, aby prišli do neba s celou našou rodinou.
Pane Ježišu, ďakujem Ti, že si pri nich a že ich žehnáš. Požehnaj i mňa, aby som sa k nim správal/a s Tvojou trpezlivosťou, múdrosťou a láskou. Amen.
Pane Ježišu, Ty miluješ naše deti viac ako my. Veríme, že čokoľvek sa s nimi stane, Ty o tom vieš. Dôverujeme Ti, odovzdávame Ti ich, aby si Ty mohol konať v ich živote - nie podľa našej predstavy, ale podľa Tvojej múdrosti a lásky.
❤️ Modlitba Za RODINU
Úvaha o hodnote života
Život je dar od Boha. On je Darca existencie. Človek nedokáže život vyrobiť, len odovzdať. Boh poslal na svet už mnoho geniálnych ľudí, lenže my sme im nedovolili narodiť sa. Len v našej krajine sa uskutoční každý jeden deň okolo 45 potratov, 45 vrážd nenarodených detí, 45 krížových ciest.
Istá pani podľa viacerých príznakov prišla k záveru, že je tehotná. Komentovala svoj stav slovami, že má v sebe niečo, čo jej je na obtiaž. Naše mamky hovorievali: „Som v požehnanom stave.“ Dnes už takého pomenovanie málokto používa, pretože dieťa sa nepovažuje za požehnanie, za dar Boží, ale za ťažobu. Večer zasadla rodinná rada aj so známymi, aby sa poradili, čo robiť. Jeden člen rodiny navrhol, aby išli rovno za lekárom menom Pilát, ktorý má mnoho vplyvných známostí. Návrh bol jednomyseľne prijatý a hneď uskutočnený. Vydali sa do paláca za Pilátom. Akonáhle sa navzájom pozdravili, hneď spustili, čo ich k nemu priviedlo. Žalovali na nepriateľa, ktorý sa bez ich súhlasu - nečakane, neplánovane - ako votrelec uhniezdil pod srdcom tejto ženy. Vraj taká drzosť.
Pilát sa spýtal rodinnej rady a ženy, ktorá mala byť matkou dieťaťa: „Čo zlého vám urobilo to dieťa?“ Ale oni sa navzájom prekrikovali, takže Pilát ani dobre nerozumel, čo vlastne od neho chcú. V zúfalstve zatvoril oči, potom ich pootvoril, zahľadel sa na dieťa v matkinom lone cez obrazovku ultrazvukového prístroja a spýtal sa: „Nič nepovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale dieťa mlčalo, nepovedalo ani slovo. Len sa kŕčovito držalo svojimi drobnučkými ručičkami steny maternice a otváralo a zatváralo svoju pokrivenú pusinku, akoby chcelo zakričať: „Bojím sa, veľmi sa bojím!“ Lekár Pilát sa pozeral a pozeral na to drobulinké stvorenie, ktoré vyzeralo ako kôpka nešťastia a veľmi sa čudoval, že takého bezbranného človeka chcú odstrániť.
Pilát konečne odtrhol svoj zrak z obrazovky ultrazvukového prístroja, smutne sa pozrel na muža a ženu, ktorí mali byť rodičmi dieťaťa, aj na ostatné zhromaždenie okolo seba a zasyčal: „Čo vlastne odo mňa chcete?“ A oni s hnevom kričali: „Chceme, aby si nám zariadil, aby toto drzé dieťa bolo odstránené z lona ženy!“ Muž a žena si chceli len užívať.
Nenarodené dieťa nemo prosí svoju matku: „Nezabiješ ma mamička moja, nechcem ti byť na obtiaž. Nepomýšľaj na to zbaviť sa ma potratom. Veď pri tom strašnom krvavom zákroku ma necitlivá ruka roztrhá na malé kúsky! Nie, nedopusť, aby vyhasli tak skoro moje oči, aby som nemohol vidieť krásu tejto krajiny. Nedovoľ, aby mi odťali ruky, ktorými chcem pohladiť tvoju tvár. Nedaj mi roztrhať nôžky, ktorými chcem pricupitať k tebe. Neboj sa porodiť ma … Iste tí poteším srdce, keď ma nedáš zabiť. Tak veľmi ťa túžim vidieť, mamička moja! Tak túžim pocítiť tvoje milujúci pohladenie. Mamička, zachráň ma pred zničením. Chcem žiť tak, ako iné deti poslané Božou láskou na tento svet s presne určeným cieľom a poslaním.
Lekár Pilát pochopil, ale zaváhal, či má rodičom podať pomocnú ruku, tak ako Šimon pomohol Ježišovi. Potom pomaly, ale s istotou vyhlásil: „Pomôžem vám vychovať toto dieťa.“ Ale oni ešte viac začali vrieskať jeden cez druhého: „Nechceme dieťa, radšej si kúpime čistokrvného psíka!“ Ich zloba a sebectvo im skrivila tváre, takže sa ich Pilát začal báť. Všetci prítomní ako zmyslov zbavení vrieskali: „Radšej psa než dieťa!“ Pilát sa ich s hrôzou v očiach opýtal: „Čo mám teda urobiť s týmto vaším dieťaťom?“ A oni surovo kričali: „Preč s ním! Zabiť! Potrat!“ Pilát sa ich znovu opýtal: „Ale čo zlého vám toto dieťa urobilo, keď ste ho ešte ani nevideli ?! „Ale oni ešte viac kričali:“ Ukrižuj ho!
Som lekár menom Pilát. Mám 50 rokov. Celý svoj život som zabíjal deti. Presne a odborne. Mám na to školu. Sused z vedľajšieho bloku za ten čas napiekol tony chleba. Predavačka z mliekarne odpredala hektolitre mlieka. Učiteľka odchovala tisíce otcov, synov a dcér. Všetci títo ľudia podávali svojim blížnym pomocnú ruku, tak ako Veronika podala Ježišovi šatku. Ja som zabíjal deti. Dievčatám, ktoré boli ešte nevyzreté na lásku, ženám, ktoré šetrili na auto a nemohli si dovoliť ten prepych - mať deti. Piesok hodín sa vo mne presypával. Žil som zo smrti nenarodených. Zostáva vo mne len diera, čosi, ako keď skalpel zareže hlbšie. Mám len prázdne ruky na odchode. Za 25 rokov lekárskej praxe som sa úplne zautomatizoval. Možno 10, možno 20 tisíc bezmocných životov vyhaslo skôr, ako vyšlo z lona ženy.
Pilát sa prítomných ešte raz spýtal: „Chcete vidieť toto vaše dieťa?“ Ale oni len kričali: „Ukrižuj ho!“ Dieťa by ich stálo veľa peňazí, jeho smrť je lacnejšia. Tento druhý pád rodičov je hroznejší ako prvý a najhoršie na tom je, že oni ani nemajú záujem vstať. A Pilát, aby im urobil po vôli a neprišiel o svoje dobre platené miesto, súhlasil s ich kúpou psíka namiesto tohto dieťatka. Vytočil isté telefónne číslo, zavolal si známeho kata a zariadil, aby dieťa popravil.
Potichučky chodí náš národ okolo tejto Golgoty. Mnohí s jej existenciou síce nesúhlasia, ale radšej mlčia, aby sa iným, takzvaným moderným ľuďom nezdali smiešni pre svoju „nemodernosť a nevedeckosť“. Niekedy niektorí potrasú hlavami, ale boja sa iné napomenúť tak, ako Ježiš napomenul plačúce ženy. Radšej sa pridajú na stranu väčšiny. Vraj má žena právo rozhodnúť, či dieťa porodí alebo nie. Naozaj má žena právo rozhodovať o živote iného človeka? Keď v minulosti vo vojnách zabíjali chlapi svojich ozbrojených nepriateľov, považovalo sa to za hrôzu. Keď dnes zabíjajú ženy bezbranné a nevinné deti, považuje sa to za módu.
Keď odchádzal zástup s matkou od Piláta na Golgotu, dieťa už bolo polomŕtve, polofialové, pretože zlosť nahromadená v srdci matky a celej rodiny mu prostredníctvom nadmernej dávky adrenalínu znemožnil prívod dostatočného množstva kyslíka. Signál o nebezpečenstve smrti mu nahnal strach, ktorý jeho už dobre fungujúci mozog veľmi intenzívne vnímal.
Dieťa s matkou doviedli na Golgotu a začali ich pripravovať na zákrok. Vraj prerušenie tehotenstva. Prerušenie? Čoho? Vari to nie je koniec? Dieťaťu pripravili tŕňovú korunu, ženu zahalili sterilnou rúškou a uspali ju. O Ježišove šaty aspoň losovali. Dieťa ešte nemá šaty, ale o jeho koži rozhodli aj bez losovania.
Dieťa vycítilo, že sa blíži koniec, bránilo sa, utekalo od jednej strany maternice k druhej a naopak. Kričalo, lenže prístroj bol veľmi hlučný, takže ani vlastná matka by ho nemohla počuť, aj keby bola pri vedomí. V narkóze však nemohla cítiť ani rýchle pohyby dieťaťa, ktoré sebou strachom hádzalo ako splašené. Takéto popravy detí vykonávajú odborníci - špecialisti, študovaní ľudia, na slovo vzatí lekári, ktorí majú chrániť ľudské životy. Tak prisahali. Jedni to však robia pre peniaze, ďalší zo strachu, iní z úplnej ľahostajnosti. Ježiša pribili na kríž v celosti. Toto dieťa však po kúskoch.
Ježiš zomrel na kríži nevinný. Toto dieťa bolo tiež nevinné. A bolo odstránené dokonale, na úrovni doby - perfektne, odborne a sterilne. Ako moderne si vieme pomôcť aj v najchúlostivejšie situácii! Odborník zablahoželal takzvanému otcovi i celej rodine a oni zase odborníkovi k šťastnému výkonu. Ako boli všetci blažení! Mohli sa spokojne vrátiť domov z tej strašnej Golgoty. Spolu s týmto dieťaťom ukrižovali ten deň ďalších 40 nepohodlných, na smrť odsúdených, nenarodených detí. Postupne. Išlo to veľmi rýchlo, jeden kus za 12 minút. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Keď Ježiša zložili z kríža, vložili ho do náručia jeho matky Márie. Avšak náruč matky nenarodeného dieťaťa zostane navždy prázdna. Keď po zákroku matku, vlastne už len ženu, previezli do izby na pozorovanie, bolo 12 hodín. O tretej sa prebrala z narkózy. Jej prebúdzanie bolo sprevádzané čudnými výkriky: „Nerobte to, nerobte to!
Ježiša vložili s úctou do hrobu, toto dieťa do odpadkového koša. Keď žena, matka niekdajšieho dieťaťa, znovu zakričala: „Bože môj, Bože môj“, zdravotná sestra ju opäť osviežila vodou. Ale žene bezvládne klesla hlava na vankúš. Ešte chcela čosi povedať, ale nevládala. Potom jej telo zrazu ochablo a ona zaspala pred očami prítomných naveky. Keď začali s kriesením, zistili, že žena leží v obrovskej kaluži krvi. Tak, ako jej dieťa pri potrate. Odišla hľadať svoje dieťa.
Svätý Rochus a modlitby v čase pandémie
Svätý Rochus síce nepatrí ku klasickým 14 pomocníkom v núdzi, ale v mnohých oblastiach sa k nim počíta, pretože bol pred stáročiami jedným z najobľúbenejších ochrancov proti moru. Hoci úplné a bezpečné údaje o živote sv. Svätý Rochus (1295 - 1327). Kým sa koronavírus šíri po celom svete, my sa môžeme modliť k sv. a ochránil ich od smrti. Ochraňuj nás od tejto epidémie. aby sme žili podľa Božej vôle. Narodil sa okolo roku 1295 v Montpellier (južné Francúzsko). Potom, čo veľmi skoro stratil otca i matku, ktorí boli veľmi zbožní, rozdal všetko svoje bohatstvo medzi chudobné mestá a šiel svetom ako nemajetný pútnik. Prvá cesta zaviedla Rochusa do Ríma. Cestou prejavil mladý muž svoj dar zázračného uzdravovania: vyliečil znamením kríža mnohých chorých morom. Aj v Ríme týmto spôsobom zachránil od smrti veľa chorých.
O ďalších udalostiach jeho života hovorí legenda: Rochus zoslabnutý a blízky smrti, sa uložil v chatrči pred mestom, aby zomrel. Tu sa mu náhle zjavil anjel a dodával mu odvahy. Pes prinášal smrteľne chorému denne čerstvý chlieb. Rochus sa nakoniec uzdravil a mohol pokračovať vo svojej ceste domov. V jeho domovskom Montpellier ho však už nikto nepoznal; považovali ho za špióna a hodili ho do žalára. Pokorný, aký vždy bol, znášal Rochus všetko utrpenie, ktoré mu bolo spôsobené, a zamlčal svoj pravý pôvod. Po piatich rokoch ho vyslobodila z trýznivého väzenia smrť, 16. augusta 1327. Zomiera vo veku 32 rokov. Jeho pamiatku slávime 16. Úcta k sv. Rochusovi sa rozšírila hlavne v 15. storočí, keď sa jeho pozostatky dostali do Benátok.
Sv. Rochusa spoznáte na obrazoch podľa atribútov: fúzatý pútnik s klobúkom, pri sebe máva palicu, tašku, fľašu, krabicu, meč alebo psa.
V Rochusovom príbehu máme všeličo zaujímavé: Jeho meno pochádza z francúzskeho slova „roche“, čo znamená rock - skala. Jeho pravda a viera v Krista boli skutočne stabilné ako súčasť reality, z ktorej bol povolaný. Jeho rodičia boli rovnako zbožní ako bohatí. Bohužiaľ zomreli, keď mal dvadsať rokov. Veci v jeho živote sa dejú v štrnástom storočí, v Európe zúri mor a Rochus dosiahne Alpy práve vo chvíli, keď sa cez tieto oblasti valí vlna čiernej smrti. Jeho cesta je oneskorená, pretože namiesto púte sa stará o chorých. Riskuje riziko infekcie pri chorých aj pri pochovávaní zomrelých, ale nič sa mu nestane. A čo viac, uzdravujú sa ľudia cez jeho ruky. Ľudia ho volajú, prosia ho o modlitbu, pretože vidia, že sa mnoho jeho zverencov náhle zotavuje a uzdravuje. Nakoniec dorazí do Ríma, kde sa venuje aj chorým.
Keď príliv padá, vracia sa späť do Montpellier, ale na ceste v Piacenze sa znovu stretne s morom. Tentoraz nákaza padá aj na neho. Obyvatelia mesta nemajú také milosrdenstvo ako on pre ostatných. Vyhodia ho z mesta. Rochus si stavia v lese chatu, vedľa ktorej vytryskne krásny prameň, z ktorého čerpá vodu. Chýbalo mu iba jedlo, ale Boh našiel spôsob. Každý deň k nemu pribehol pes od jedného z miestnych známych. Nielenže mu vždy priniesol bochník chleba, ale olízal mu aj jeho rany. Rochus sa uzdravil z choroby pravdepodobne kvôli starostlivosti svojho štvornohého priateľa.
Pri prekročení hranice s Francúzskom bol zatknutý. Syna bývalého šéfa Montpellier v ňom nebol rozpoznaný, bol obvinený ako špión. Bol zavretý v žalári v jeho rodnom meste a bol mučený. Jediné, čo mal odhaliť na svoju záchranu bolo jeho meno, ale dokonca aj to si nechal pre seba, nechcel použiť meno liečiteľa, ktoré sa dostalo aj do Francúzska. V tomto väzení zomrel po piatich rokoch väzenia. Keď sa jeho telo pripravovalo na pohreb, na jeho hrudi bol červený kríž - rodné znamienko, pre ktoré bol známy (a ktoré, o niekoľko storočí neskôr, bude inšpirovať návrh habitu pre rehoľné spoločenstvo sv. Kamila de Lellis).
Ak ste niekedy videli sochu muža v pútnickom odeve, ktorý na svojej nohe odhaľuje škaredú ranu a je sprevádzaný psom, stojíte tvárou v tvár svätému Rochusovi. Stal sa patrónom tých, ktorí trpeli morom a jeho obraz sa nachádzal vo všetkých nemocniciach. Okrem toho je patrónom mládencov, falošne obvinených osôb, hrobárov, farmaceutov a … psov.
Morové stĺpy a kaplnky sv. Rochusa na Slovensku
Medzi časté stavebné pamiatky miest a obcí na Slovensku patria tzv. morové stĺpy. Ako ich pomenovanie naznačuje, podnetom na ich stavbu boli epidémie čierneho moru, ktoré Európu zachvacovali od 15. až do 18. storočia. Stavali sa väčšinou potom, ako dozneli epidémie ako vďaka za ich ukončenie.
- V Bratislave na pamiatku strašnej morovej epidémie z roku 1713 postavili na Rybnom námestí stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice. Samotný stĺp s Najsvätejšou Trojicou stojí na trojhrannom podstavci s reliéfmi Posledného pomazania, sv. Rozálie a Ukladania mŕtveho do hrobu od sochára Sartoryho z r. 1760. Na rohoch podstavca sú umiestnené sochy troch svätcov považovaných za ochrancov proti moru - sv. Rochusa, sv. Karola Boromejského a sv.
- Kaplnka sv. Rochusa v Novom Meste nad Váhom bola postavená na začiatku 18-teho storočia v barokovom štýle. Stála južne od mesta na tzv. Čachtickej ceste. Bola prícestnou kaplnkou a neďaleko sa nachádzalo miesto výberu mýta. V tomto období zúril nielen v tomto regióne mor. Vtedy sa ľudia utiekali ku kresťanským patrónom. Sv. Rochus spoločne so sv. Rozáliou boli patrónmi boja proti tejto chorobe. Sv. Rochus je pokladaný za ochrancu lekárov, lekárnikov, kamenárov, chorých na mor, choleru a iné nákazlivé ochorenia. Chorváti si ho po pokresťančení určili ako patróna svojej krajiny. Podobizne Sv.
- Kaplnka sv. Rochusa v Turí je malebne postavená na kopci nad obcou, schovaná uprostred mohutných líp. V roku 1720 bol duchovným správcom vtedajšej farnosti, do ktorej Turie patrilo, mladý 28 ročný horlivý farár Štefan Ambruš, muž neobyčajne vzdelaný. Pod jeho vedením obnovili miestni katolíci starobylú kaplnku “Za obrázkom” a zároveň postavili novú kaplnku sv. Rochusa na znak vďaky Pánu Bohu, že prestal v obci strašný mor. Napriek tomu, že sú uvádzané až tri rôzne roky, kedy mohla vzniknúť kaplnka sv. Rochusa ( 1710, 1720, dokonca rok 1873 ), najpravdepodobnejší je rok vzniku okolo 1720. Je veľmi pravdepodobne, že okolo roku 1720 postavili aj v Turí kaplnku sv.
Ďalšie modlitby
- Modlitba k svätej Rite
Ó, svätá patrónka núdznych, svätá Rita, ktorej prosby Boh takmer nikdy neodmietne. On ťa vďaka tvojmu vnútornému bohatstvu obdaroval mnohými milosťami a preto ťa nazývame Pomocníčkou v bezradnosti a v neriešiteľných situáciách. Svätá Rita, tak pokorná, čistá, ponižovaná, trpezlivá, ty si tak plná útrpnej lásky k ukrižovanému Ježišovi, ktorý ti dopraje všetko, čo od neho žiadaš, a kvôli ktorému sa všetci s istotou obraciame na teba. Skloň sa k našej prosbe a v mene tvojho ctiteľa a prosebníka ju predostri pred Boží majestát. Buď k nám štedrá tak, ako si aj vždy bola v toľkých nádherných prípadoch. Sľubujeme ti, že ak nám Boh udelí tú milosť, o ktorú tu prosíme, budeme ti preukazovať svoju priazeň, budeme ťa chváliť a navždy ti spievať piesne chvál. Spoliehajúc sa na tvoje zásluhy a mocný príhovor pred Ježišovým Najsvätejším Srdcom ťa prosíme, aby si nám vyprosila tieto milosti [tu povedzte, o čo prosíte].
- Modlitba za duchovné povolania
Pane Ježišu Kriste, ty si položil život za spásu ľudí a stal si sa Večným kňazom, prosíme ťa za tých, ktorí sa pripravujú na kňazstvo a rehoľný život. Udeľuj im aj naďalej svoju milosť, vzdiaľ od nich všetky pokušenia a posilňuj ich vo svätosti, aby ochotne a oddane poznávali teba a tak sa pripravovali na dôstojnú službu v tvojej Cirkvi. Ukáž im zmysel a hodnotu povolania, aby ťa sami čoraz viac milovali a zjednocovali sa s tebou. Zvláštnym spôsobom ti zverujeme seminaristov a rehoľníkov z našej diecézy. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.