Životopis krajského biskupa z Nitry

Životopisy významných osobností sú dôležitou súčasťou našej histórie a kultúry. V nasledujúcom texte sa pozrieme na život jedného z krajských biskupov z Nitry, ktorého život bol plný výziev, ale aj hlbokej viery a odhodlania.

Mons. (titul: trpiteľ za vieru, titulárny klížsky opát).

Dátum a miesto vysvätenia: 21. júna 1942 v Nitre.

Životopis:

Teológiu študoval v Nitre, kde ho 21. júna 1942 vysvätili za kňaza. V r. 1942 pôsobil ako kaplán v Košeci, Trenčianskej Teplej (1942-1944), v rokoch 1944-1950 v Ilave.

Po neúspešnom úteku do Rakúska cez rozvodnenú Moravu ho v apríli 1951 zadržali pri malolevárskej fare spolu s ďalšími kňazmi a klerikmi (V. Mitošinka, Š. Koštiaľ, F. Minarových a i.). V rámci procesu „Titus Zeman a spol.“ ho dňa 22. februára 1952 Štátny súd v Bratislave odsúdil na dvanásť rokov väzenia za vlastizradu ako hlavný trest, so stratou občianskych práv na desať rokov.

V rámci amnestie 9. mája 1960 ho s mnohými ďalšími väzňami prepustili z leopoldovskej väznice. Do pastorácie sa dostal až v r. 1968 ako kaplán v Nemšovej, krátko zastupoval správcu farnosti v Soblahove, v Nitrianskych Sučanoch a v Nitrianskej Strede. Od 1. septembra 1968 bol ustanovený za kaplána v Bytči.

V r. 15. októbra 1969 bol náhle ustanovený za správcu farnosti v Žabokrekoch nad Nitrou. Krajský úrad v Bratislave vydal 18. augusta 1970 nový rozsudok, v zmysle ktorého bol predchádzajúci rozsudok zrušený a uložili mu trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov za opustenie územia republiky bez povolenia.

V r. 1971 ho preložili na odľahlú faru v Súľove-Hradnej, kde pôsobil desať rokov. V rokoch 1981-1994 bol farárom v Klátovej Novej Vsi v dnešnom okrese Partizánske. Tu mu bol v r. 1990 udelený titul pápežského kaplána. Až 27.2.1991 Mestský súd v Bratislave zastavil súdne konanie a úplne ho rehabilitoval. Dňa 21.6.1992 oslávil 50. výročie vysviacky.

Od r. 1994 žil na odpočinku v Novákoch, kde oslávil aj 60.výročie vysviacky. V roku 2004 bol nakrátko obyvateľom Charitného domova pre kňazov v Pezinku a Kňazského domova v Trnave, kde zostal až do roku 2006. Od 1. júla 2006 žil v Dome pokojnej staroby v Cíferi, kde aj zomrel. 15. septembra 2006 ho nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák menoval za titulárneho opáta Opátstva Blahoslavenej Panny Márie v Klíži pri Topoľčanoch.

Pri príležitosti storočnice sa v sobotu 22. septembra slávila svätá omša vo Farskom kostole Panny Márie, Kráľovnej anjelov v Žabokrekoch nad Nitrou, ktorú celebroval vdp. Václav Galo. Po svätej omši sa konala pietna spomienka pri hrobe na miestnom cintoríne. V nedeľu 23. septembra 2018 slúžil svätú omšu v Jablonovom v bytčianskom okrese tamojší rodák Mons. Michal Baláž. Po svätej omši bol Mons. Beňuškovi odhalený pamätník na miestnom cintoríne.

Pramene:

• Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 148
• Mitošinka, V.: Pamäti kňaza. Bratislava 1992
• Schematizmus nitrianskej diecézy 1996. LÚČ Bratislava pre BÚ Nitra, s. 118-119
• internetové zdroje, Trpiaci svedkovia viery, GORAZD N. F., Kňazský Seminár Sv. Gorazda, Nitra 2018, s.
• Schematizmus nitrianskej diecézy 2006. LÚČ Bratislava pre BÚ Nitra, s. 123.

Ďalšie informácie:

Ladislav Vrábel sa narodil 28. júla 1947 v Ladcoch. Už od útleho detstva sa túžil stať kňazom a napriek nepriazni vtedajšieho režimu sa mu tento sen splnil. Po maturite v roku 1965 v Ilave, nastúpil na štúdiá na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave a v roku 1970 bol vysvätený za kňaza. Jeho prvým kňazským pôsobiskom boli Bánovce nad Bebravou. V rokoch 1974 - 1977 bol správcom farnosti v Ivanke pri Nitre. Kvôli aktívnej práci s mládežou, výletom do hôr či tajným stretnutiam na fare bol pod drobnohľadom vtedajšej Štátnej bezpečnosti.

Viackrát sa mu dokonca snažili ponúknuť spoluprácu a keď ju radikálne odmietol, bol mu udelený trest v podobe zadržania 3-mesačnej štátnej mzdy. V rokoch 1977 - 1991 pôsobil ako správca farnosti v Nitre - Hornom meste. Počas svojej kňazskej služby tiež spolupracoval na šírení vtedy zakázanej náboženskej literatúry. Začiatkom roku 1990 pastoračne pôsobil ako dobrovoľník vo vojenských útvaroch, detských domovoch, starobincoch, nemocniciach a väzniciach. Osobitnú pozornosť venoval pastorácii mládeže, ľuďom v kríze a telesne postihnutým. V rokoch 1991 - 1994 pôsobil ako správca farnosti v Predmieri a v roku 1994 ho ustanovili za správcu farnosti v Žakovciach v Spišskej diecéze, kde sa spolu s kňazom Mariánom Kuffom staral o bývalých väzňov a bezdomovcov.

Od 1. júna 1995 bol Konferenciou biskupov Slovenska menovaný za koordinátora náboženských činností pri Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) v Bratislave. Od 1. januára 2004 bol menovaný za biskupského vikára Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR pre ZVJS. Ladislav Vrábel zomrel 10.

Štefan Ivanka sa narodil v Malých Uherciach 24. 12. 1922 v železničiarskej rodine. Neskôr sa rodina presťahovala zo služobných dôvodov do Oslian, potom do Výčapov - Opatoviec. Po ľudovej škole v Oslanoch dochádzal Štefan Ivanka do nitrianskeho gymnázia a po krátkom pôsobení na notárskom úrade v Jelšovciach nastúpil v roku 1942 do seminára v Nitre.

Obžaloba z 20. januára 1949 uvádza, že Štefan Ivanka 26. decembra na malej i veľkej omši v Hornej Súči kritizoval počas kázne zatvorenie Ústrednej katolíckej kancelárie, diskrimináciu katolíckej tlače v štáte, ako i to, že Súčania chodia „na kadejaké zhromaždenia“. Tieto činy sa v obžalobe hodnotia ako poburovanie proti republike, popudzovanie zášti voči jednotlivým skupinám obyvateľstva, zneužitie úradu duchovného a rozširovanie poplašnej správy. Už pri výsluchu 30. decembra 1948 Štefan Ivanka uviedol, že tieto slová skutočne povedal, ale vinným sa necíti, lebo ako katolícky kňaz má mať na zreteli veci cirkevné.

Výroky o zatvorení Ústrednej katolíckej kancelárie a o tom, že pre katolícku tlač je v štáte nedostatok papiera, neboli prednesené tónom, ktorým by poburoval občanov. Výrokom o zhromaždeniach nemyslel vraj schôdze politických strán, ale mal na mysli schôdze v krčmách, kde sa poburuje proti kňazom a náboženstvu. Krajský súd v Trenčíne mu aj skutočne priznal vinu vo všetkých štyroch bodoch obžaloby a odsúdil ho na jeden mesiac väzenia nepodmienečne. Keďže však od 27. 12. 1948 do 28. 1. 1949 už bol vo väzbe, po započítaní tohto času sa považoval trest za odpykaný. V odvolacom konaní sa prípad dostal 17. apríla 1950 na Krajský súd v Bratislave, ktorý zrušil trenčiansky rozsudok a uznal Štefana Ivanku vinného len za prečin poburovania, avšak vymeral mu dvojnásobný trest: dva mesiace odňatia slobody a pokutu 500 Kčs. I tento rozsudok však prokurátor napadol a proces sa 5. októbra 1950 ocitol pred Najvyšším súdom v Prahe. Ten nevzal do úvahy poľahčujúce okolnosti prípadu, lebo vraj Ivankovo priznanie sa k činu nebolo kajúcne a slušné správanie je základom jeho kňazského povolania, preto tiež ako poľahčujúca okolnosť slúžiť nemôže.

V obžalobe Okresnej prokuratúry v Trenčíne zo 14. februára 1949 sa píše, že 13. februára 1949 Štefan Ivanka na kázni v Hornej Súči vravel o tom, že Cirkev i kňazi sú vytláčaní z verejného života. Vyzýval ženy, aby nevstupovali do žiadnych spolkov, lebo sa majú venovať naplno výchove detí v rodine. Povzbudzoval tiež ľudí k modlitbe, pričom vraj ironicky dodal, aby sa modlili aj za to, aby členovi rodiny dopadlo dobre preverovanie. Pri výsluchu sa Štefan Ivanka bránil, že cieľom kázne nebolo odradiť ženy od vstupovania do spolkov, ale vyzdvihnúť význam rodiny a úlohu ženy v nej. V kázni citoval nemeckého biskupa Kettelera, ktorý vravel, že možno nie sú ďaleko časy, keď rodina bude musieť prevziať značnú časť úloh kňažstva, lebo Cirkev i kňazi budú vytláčaní z verejného života.

Pojednávanie v tomto prípade sa uskutočnilo 2. marca 1949 na Okresnom súde v Trenčíne. Štefanovi Ivankovi neuľahčilo vec ani to, že v deň kázne naozaj bola v Súči previerková komisia, ktorú potom Súčania napadli a zbili. Súd vyniesol trest 3 mesiace väzenia, do ktorého obvinenému započítali väzbu, v ktorej bol od 14. 2. 1949 do 2. 3. 1949. Aj tento prípad sa ocitol na odvolacom Krajskom súde v Bratislave. Ten 1. Oba tresty spolu teda činili 15 mesiacov väzenia a 15 000 Kčs pokuty. Prípad mal však aj svoje pokračovanie. Š. Ivanka žiadal o milosť, Povereníctvo spravodlivosti mu však dalo predbežne len odklad trestu.

Získaný čas využili štátne orgány pravdepodobne na spravodajské rozpracovanie mladého kaplána a dosiahli, že 15. mája 1952 podpísal Štátnej bezpečnosti spoluprácu. Podľa Schematizmu Nitrianskej diecézy 2010 bol Štefan Ivanka po prepustení z väzenia kaplánom v Krásne nad Kysucou a v Považskej Bystrici. Ako však povedal v osobnom rozhovore, na týchto miestach bol len papierovo, v skutočnosti pôsobil v Selci miesto tamojšieho chorého správcu farnosti Štefana Benka. V roku 1950 sa stal administrátorom v Prečine, o dva roky neskôr v Jarku, od roku 1953 pôsobil oficiálne ako administrátor v Kovarciach. V skutočnosti však pôsobil v rokoch 1953 - 1956 na Biskupskom úrade v Nitre ako tajomník a ceremonár biskupa. Vzhľadom na predchádzajúci záväzok k spolupráci si od neho ŠtB v tejto pozícii veľa sľubovala.

Štefan Ivanka však dokázal, že podpis bol jednorazovým zlyhaním v slabej chvíli, keďže z dokumentov ŠtB vyplýva, že spolupracovať odmietol a na biskupa ani na nikoho iného žiadne informácie tajnej službe neposkytol. Jeho zväzok teda ŠtB bola nútená zrušiť. Medzitým ŠtB stratila na neho dôležitú páku, lebo zvyšok trestu bol Š. Ivankovi 4. 5. 1953 amnestovaný. Sklamanie ŠtB zo Štefana Ivanku potvrdzujú aj výskumy Františka Vnuka, ktorý cituje správu vedúceho II. odboru SÚC: „Terajší tajomník biskupského úradu Štefan Ivanka na túto prácu nestačí a ani v nej nemá záľubu, a preto i k jeho spokojnosti bude v II. štvrťroku 1956 vymenený.“ Sám Štefan Ivanka v osobnom rozhovore konštatoval, že odišiel na vlastnú žiadosť, keďže nechcel podávať hlásenia ŠtB. V roku 1956 sa stal takto kaplánom v Trenčianskej Teplej, odkiaľ odišiel v roku 1959 do Horných Kočkoviec ako správca farnosti.

Na záver ešte doplňme, že Štefan Ivanka pôsobil ako administrátor aj v Považskom Podhradí, (1965 - 1967), v Kotešovej (1967 - 1974), v Čičmanoch (1974- 1981), v Dolnej Tížine (1981 - 1987) a napokon v Nitrianskych Sučanoch (1987 - 1995). Od roku 1996 žije na odpočinku v Nitre. V roku 1990 Okresný súd v Trenčíne vydal rozhodnutie o rehabilitácii Štefana Ivanku. V roku 2006 vymenoval nitriansky sídelný biskup Mons. Viliam Judák Štefana Ivanku za titulárneho kanonika. Zomrel 16. januára 2017 v 95. roku života a v 70. roku kňažstva.

Tabuľka významných udalostí v živote

Život krajského biskupa z Nitry je príkladom odvahy, viery a neochvejného odhodlania v službe Cirkvi a ľuďom. Jeho príbeh je svedectvom o sile ľudského ducha aj v tých najťažších časoch.

Viac zaujímavostí o živote kňazov a biskupov sa dozviete vo videu:

tags: #krajsky #biskup #nitra