Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule je katedrálnym chrámom Spišskej diecézy. Románsko-gotická sakrálna stavba bola postavená začiatkom 13. storočia ako románsky trojloďový chrám s transeptom a westwerkom na západe. Spišská Kapitula leží na svahu nad obcou Spišské Podhradie. Katedrála je už zďaleka viditeľná vďaka svojej polohe a vežiam. Opevnený areál je prístupný z cesty viacerými bránami.
Spišská Kapitula je starobilým cirkevným mestečkom, ktorého dejiny sa začali písať už na konci 12. storočia. Návštevníci tohto miesta sú niekedy zaskočení jeho názvom, ktorý vyplýva z tradícií hlbokého stredoveku. Pomenovanie Spišská Kapitula sa odvodzuje od názvu kapitula kanonikov. Išlo o zbor, konvent duchovných, ktorí žili sčasti ako rehoľníci, sčasti zastávali aj úlohy svetských kňazov. Na čele kolegiátnej kapituly kanonikov stál až do r. 1776 prepošt. Jurisdikcia spišského prepošta sa vzťahovala na obyvateľstvo historickej Spišskej župy, ktorej hranice sa tak kryli s cirkevným územím, nazývaným Spišské prepoštstvo.
Situácia sa zmenila v r. 1776, kedy cisárovná Mária Terézia a pápež Pius VI. k územiu Spišského prepoštstva pridali historické župy Liptov a Orava a zriadili Spišské biskupstvo. To si až podnes zachovalo svoje pôvodné hranice. Spišská Kapitula sa vtedy stala sídlom spišských biskupov a katedrálnej kapituly kanonikov. Od r. 1776 dodnes viedlo Spišskú Kapitulu i Spišskú diecézu postupne 14 biskupov. Súčasným spišským diecéznym biskupom je Mons. Štefan Sečka.
Vrchol stredovekého stavebného vývoja zažila Spišská Kapitula v 13. až 15. storočí. Kapitula bola vtedy spolu s blízkym Spišským hradom kráľovskou inštitúciou. Nasledujúce, 16. storočie, znamenalo stagnáciu katolicizmu na Spiši, ktorá nastala najmä v dôsledku šírenia reformácie. Spišská Kapitula sa vtedy síce s problémami, no predsa udržala ako jedna z mála katolíckych inštitúcií na Spiši. Obnova katolíckeho ducha v 17. storočí nastala v dôsledku príchodu jezuitov, ktorí sa v Spišskej Kapitule usídlili r. 1648 a založili v širokom okolí známe gymnázium.
Po sľubných začiatkoch 20. storočia prišli dve svetové vojny, ktoré sa však Spišskej Kapituly v podstate nedotkli. Horšia situácia nastala po r. 1948 a nástupe totalitného režimu. Postupná obnova jednotlivých inštitúcií i zanedbaných pamiatok začala až po r. 1989 a trvá dodnes. Spišská Kapitula je komplexom budov. Tvorí ju neskororománska Katedrála sv. Martina zo začiatku 13. storočia, goticky prestavaná koncom 15. storočia, bývalý prepoštský palác z konca 13. storočia, prestavaný v 18. storočí do dnešnej podoby biskupskej rezidencie, ďalej desať domov kanonikov zo 14. až 18. storočia, kaplánka zo 17. storočia, bývalý jezuitský kláštor rovnako zo 17. storočia, ktorý bol v r. 1815 prestavaný na Spišský kňazský seminár a funkcionalistická budova učiteľského ústavu, ktorá pre túto školu bola postavená v r. 1933.
Všetky uvedené budovy sú usporiadané do podoby ulice v smere západ - východ. Celý komplex stavieb bol v r. 1665 obohnaný jednotnými hradbami, do ktorých sa vstupuje troma hlavnými bránami, umiestnenými na východe a na západe. Vzhľadom na svoju ojedinelosť a unikátnosť bola Spišská Kapitula v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu a od roku 1993 je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Spišská Kapitula.
Srdce Spišskej Kapituly: Katedrála sv. Martina
Srdcom Spišskej Kapituly je chrám zasvätený sv. Martinovi biskupovi. Románsku stavbu začali budovať v polovici 13. storočia a je výsledkom významnej stavebnej činnosti v tejto lokalite. Z románskej časti kostola sa zachovalo trojlodie, pôvodne so strednou loďou dvojnásobne vyššou, s priľahlou emporou, z ktorej rohov vychádzajú dve veže. Vznikla tak charakteristická západná dvojvežová fasáda so vstupným bohato profilovaným portálom. Významnou stavebnou úpravou bola prístavba kaplnky Zápoľských v rokoch 1488 až 1493 k južnej lodi, s ktorou boli pribudovane aj i dve sakristie. V 19. storočí puristická regotizácia poznamenala i výzdobu interiéru. Katedrála nie je len skvostom architektonickým, ale aj jej interiérové vybavenie je unikátne.
Interiér Katedrály sv. Martina.
História výstavby a úprav Katedrály
Dnešný katedrálny chrám spišského biskupstva postavili niekedy v prvej tretine 13. storočia na mieste staršej stavby, neďaleko benediktínskeho kláštora z 11. storočia. Začali ju stavať ako reprezentatívny chrám spišského prepošstva v súvislosti s usadením sa Kolomana, syna kráľa Ondreja II. Pôvodný kostol sa od súčasného dosť odlišoval. Išlo o trojloďovú pseudobaziliku s dvojvežovým západným priečelím, priečnou loďou rovnakej výšky ako stredná loď a svätyňou zrejme v podobe polkruhovej apsidy. Západné dvojvežové priečelie bolo riešené ako tzv. vestverk - samostatný, od lode oddelený stavebný celok, spájajúci podvežie a časť medzi vežami do jedného priestoru, ktorý bol sprístupnený vlastným schodiskom. Išlo tu zrejme o reprezentatívnu sieň, vyššiu ako hlavná loď, ktorú vybudovali ako kaplnku pre potreby kráľovského rodu.
Ďalšiu ranu zasadili kostolu Tatári, ktorí ho v roku 1241 vypálili, pričom najťažšie bol poškodený vestverk. Obnovy sa stavba dočkala až v 70. rokoch 13. storočia, kedy peniaze na tento účel odkázal vo svojom testamente prepošt kapituly Mutmerius. Práce na katedrále prerušil v rokoch 1288 - 89 vpád Kumánov, ktorí ju vyplienili a tak bola obnova ukončená až začiatkom 90. rokov 13. storočia. V rámci nej bola dostavaná južná veža, ktorá však po skúsenostiach s Tatármi dostala na treťom poschodí dve štrbinové strieľne, veľké združené okná nájdeme už len na štvrtom podlaží (severná veža ich má aj na treťom). Oprava sa týkala aj vestverku, ktorý však nebol obnovený do pôvodnej podoby a zmenilo sa zrejme aj jeho využitie. Potreba zväčšiť kapacitu lode viedla v 14. storočí postupne k prístavbe dvoch kaplniek do priestoru medzi východnou stenou transeptu a severnou, resp. južnou stenou hlavnej lode.
Veľká neskorogotická prestavba sa uskutočnila v rokoch 1462 - 1478. Pôvodnú apsidu nahradilo pomerne vysoké polygonálne presbytérium. V rámci neskorogotickej prestavby bol súčasne celý vnútorný priestor zjednotený zbúraním východného múru priečnej lode, ako aj stien medzi hlavnou loďou a bočnými kaplnkami. Pôvodné románske klenby v hlavnej i bočných lodiach nahradila gotickými klenbami a v rokoch 1488 - 94 pristavali z južnej strany Kaplnku Zápoľských. V súvislosti s výstavbou tejto kaplnky bola taktiež rozšírená a nadstavaná južná gotická sakristia, pričom na prvom poschodí vznikol priestor pre knižnicu.
Významnejšie stavebné úpravy sa realizovali ešte v súvislosti s vytvorením Spišskej diecézy v roku 1776, keď okrem iného bola rozšírená západná organová empora na úkor románskej lode. V druhej polovici 19. storočia sa uskutočnili úpravy v novogotickom duchu. V 20. storočí sa uskutočnila obnova v roku 1937 i v sedemdesiatych rokoch. Katedrála predstavuje jeden z najhodnotnejších príkladov neskororománskej i gotickej architektúry na Slovensku. Výskum z rokov 2006 a 2007 zásadne zmenil náš pohľad na počiatky katedrály. Dovtedy prevládala predstava, že ju postavili až po tatárskom vpáde v rokoch 1245 - 1273 ako u nás pomerne rozšírený typ trojloďovej baziliky s trojapsidovým východným záverom. Potvrdil sa tak názor cirkevného historika Jozefa Špirka, ktorý o priečnej lodi a takisto aj vestverku písal už v 30. Na severnej strane stavby bol pri výskume nájdená časť múru staršej stavby, pravdepodobne spred 13. storočia. Pod základmi románskej časti katedrály sa našli hroby datované na prelom 12. a 13.
Z románskych prvkov sa zachovali združené okná na vežiach a štrbinové okno nad severným, tiež románskym, portálom, reprezentatívny západný portál medzi vežami, fasáda dvojvežového priečelia zdobená oblúčikovým vlysom a zuborezom. V interiéri katedrály sa nachádza známa kamenná plastika leva s knihou v predných labách - leo albus (biely lev). Pochádza z prvej polovice 13. storočia a pôvodne bol zrejme umiestnený pred niektorým z portálov (najskôr reprezentatívnym západným). Nájdeme ho aj na poštovej známke vydanej 2. V interiéri nad severným portálom sa zachovala vzácna freska. Ide o výjav korunovácie a požehnania kráľa Karola Róberta Pannou Máriou a malým Ježiškom, ktorý bol namaľovaný podľa letopočtu v nápise v roku 1317. Je jedna z prvých už gotických malieb na Slovensku, ktorej autorom bol pravdepodobne taliansky umelec z prostredia dvora Anjuovcov v Neapole.
Maľba mala silný politický podtón a symbolizovala presadenie kráľovskej moci na Spiši po víťaznej bitke s odbojnými veľmožmi pri Rozhanovciach v roku 1312. Časť fresky je zachytená aj na poštovej známke z 26. V katedrále sa nachádza osem oltárov, z toho viacero ešte pôvodne gotických. Lokalita Spišskej Kapituly bola centrom cirkevnej správy už od raného stredoveku. Západne od katedrály, na Pažiti, vznikol možno už koncom 10. storočia kláštor benediktínov. Ešte v 12. storočí postavili neďaleko miesta súčasnej katedrály Kostol Panny Márie (známy aj ako procesiová kaplnka) a Kaplnku (rotundu) sv. Andreja/Ondreja apoštola. Kostol Panny Márie zbúrali v roku 1781, Kaplnku sv. V druhej polovici 17. storočia bola v okolí Spišskej Kapituly vybudovaná zrejme najstaršia kalvária na našom území. Išlo o typ Calvario Jerusalem, kedy boli kaplnky rozmiestnené v krajine tak, aby pripomínali Jeruzalem v čase Ježiša Krista.
Freska Korunovácia Karola Róberta.
Katedrála je sídelným chrámom spišského biskupa. Je v relatívne dobrom stave. V posledných rokoch sa tu uskutočnil rozsiahly výskum.
Praktické informácie pre návštevníkov
Katedrála je prístupná počas omší i určených návštevných hodín - od pondelka do piatka od 9.00 do 15.00 h. Vstupné je 2 eurá, zľavnené 1 euro. Fotografovanie v interiéri je zakázané.
Spišský Jeruzalem
Pažica a súbor barokových kaplniek na nej tvoria priestor symbolického Jeruzalema, ktorý v 17.tom storočí premietli do spišskej krajiny. Pažica je obklopená malými kapličkami, tzv. Božími mukami, ktoré symbolizujú veže a hradby historického Jeruzalema. V minulosti tu vyvieralo až 14 opísaných prameňov, jeden z nich priamo v barokovej kaplnke sv. Kríža. Dnes vyviera voda už len v troch z nich, pričom jeden prameň patrí spolu s gejzírom v Herľanoch medzi dva gejzíry nachádzajúce sa na Slovensku.
Prírodný výtvor Sivá Brada je travertínová kopa, ktorá stále rastie.
Vstupné
- Dospelý: 2,50 €
- Dieťa, študent: 1,50 €
- Rodinná vstupenka (2 dospelí + 2 - 5 detí): 5 €
- Skupinová vstupenka (nad 15 osôb): dospelí - 1,50 €; deti a študenti - 1 €
Patrocínium: sv. Martin. Vznik: prvá tretina 13. storočia. Bohoslužby: v nedeľu o 7:00 hod.
Literatúra:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Janovská, M.: Výsledky architektonicko-historického výskumu Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule (so zameraním na stredovekú podobu). In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 22, str.
- Janovská, M. - Novotná, M.: Najnovšie výskumy v Spišskej Kapitule. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2008, č. 3, str.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
- Spaleková, E. - Székely, L.: Korunovanie Karola Róberta Madonou v Spišskej Kapitule. In: Pamiatky a múzeá č. 2/2006, str.
- Homza, M. - Gładkiewicz, R. (ed.): Terra Scepusiensis: Stav bádania o dejinách Spiša.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.