Ježiš ako milosrdný Samaritán: Význam a posolstvo

Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi je jedným z najznámejších a najvýznamnejších príbehov v Novom zákone. Kristus výstižne znázornil podstatu pravého náboženstva, ktoré nespočíva v systémoch, vieroukách či obradoch, ale v skutkoch lásky, v konaní dobra blížnym a v pravej láskavosti. Tento príbeh, ktorý Ježiš vyrozprával na otázku, kto je náš blížny, nám dodnes pripomína, čo znamená skutočná láska a súcit.

Kontext podobenstva

Vo Svätom písme sa stretávame s mnohými otázkami, ktoré kládli ľudia Ježišovi. V Lukášovom evanjeliu sa jeden znalec zákona pýta Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ (Lk 10,25). Ježiš mu odpovedá otázkou: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ (Lk 10,26). Zákonník odpovedá správne, citujúc prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu. Ježiš mu povie: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ (Lk 10,28). Ale zákonník sa chce ospravedlniť a pýta sa: „A kto je môj blížny?“ (Lk 10,29).

Príbeh o milosrdnom Samaritánovi je situovaný na cestu medzi Jeruzalemom a Jerichom, ktorá vedie pustým krajom Judskej púšte. Jeruzalem leží 760 m nad hladinou Stredozemného mora, Jericho 250 m pod jeho hladinou. Preto cestujúci z Jeruzalema do Jericha prudko zostupoval.

Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi

Ježiš odpovedá podobenstvom:

Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘“ (Lk 10,30-35).

Po príbehu sa Ježiš pýta zákonníka: „Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ (Lk 10,36). Zákonník odpovedá: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ (Lk 10,37). Ježiš mu povie: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,37).

Kto bol ten človek?

Muž zostupoval z Jeruzalema do Jericha (v. Tieto dve mestá sú vzdialené od seba dvadsaťsedem kilometrov. Cesta sa prudko zvažuje (medzi obomi mestami je viac ako tisíc metrov rozdielu v nadmorskej výške ), prechádza Judejskou púšťou pozdĺž riečneho údolia Quelt, pokračuje uprostred zrázov, jaskýň a strmých stien až k stepi v okolí Jericha. Nevieme o ňom vlastne nič, nepoznáme jeho vek, ani jeho povolanie, ani rodinnú príslušnosť, ani náboženstvo, ktoré vyznával, nevieme, či bol biely alebo čierny, či bol zlý alebo dobrý, priateľ alebo nepriateľ. Je charakterizovaný tým najvšeobecnejším spôsobom: bol to človek. A toto stačí.

Kňaz a levita

Náhodou tou cestou išiel kňaz a levita (v. Zaujímavá situácia. Nemusíme ísť vyhľadávať priateľa v núdzi, sú situácie a udalosti, ktoré nám ho privedú zoči voči. Stojíme vlastne pred dvomi Židmi, váženými osobami, ktoré sa modlievali, ktoré mali jasné poznanie o Bohu a o náboženstve. Môžeme predpokladať, že ho viedol ten istý dôvod, pre ktorý už pred ním proroci tvrdo kritizovali kult, bohoslužby a slávnostné ceremónie v chráme, ktoré sa nepremenili na láskavé skutky v živote. Čo urobili kňaz a levita? Prišli na miesto a pozerajú a potom pokračujú v ceste po druhej strane cesty. Dvaja muži z chrámu, prichádzajú z chrámovej služby, ale sú necitliví, neprežívajú súcit. To znamená, že náboženstvo, ktorému sa venujú je pokrytecké a zatvrdilo ich srdce namiesto toho, aby ho obmäkčilo.

Samaritán

V podobenstve vystupuje Samaritán. Opis toho, čo urobil, keď si všimol zraneného človeka, je presný. Pán Ježiš nevynechal aj podrobnosti, lebo chcel postaviť jeho správanie ako protiváhu voči správaniu sa kňaza a levitu: „No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň.“ (v. Pred človekom, ktorý sa nachádza v núdzi, on sa neriadi natoľko rozumom, ale skôr srdcom: dáva do úzadia vlastné plány, povinnosti, náboženské predpisy, únavu, hlad, strach, koná bezprostredne, vloží sa do prípadu, aby ho vyriešil. Nie je spomenuté, že ho vedú motívy náboženské, vedie ho súcit, skutočnosť, že jeho srdce je naplnená súcitom.

Význam podobenstva

Slovo „blížny“ bolo v Ježišových časoch vnímané ako niekto, kto patrí rovnakej skupiny, či etnika. Keď pozorne čítame Sväté písmo zistíme, že Samaritáni boli Židmi opovrhovaní, považovaní za nečistých, za tých, ktorí nepatria medzi „blížnych“, ktorým niekto pomôže. Preto toto podobenstvo môže na nás pôsobiť šokujúco, pretože, ten kto poskytol pomoc bol „outsider“ - Samaritán, ktorý videl dôstojnosť druhého človeka. Nálepka „menejcennosti“ je v Ježišovom podobenstve úplne zničená. Samaritán v príbehu núti všetkých počúvajúcich rozpoznať jeho všímavosť prejaviť lásku.

Podobenstvo nám pomáha pochopiť, že láske nezáleží na tom, či zranený brat pochádza odtiaľto alebo odinakiaľ. Pretože je to „láska, ktorá trhá reťaze, čo nás izolujú a oddeľujú, a vytvára mosty; láska, ktorá nám umožňuje budovať veľkú rodinu, kde sa všetci môžeme cítiť ako doma. Láska, ktorá pozná súcit a dôstojnosť“ (FT 62).

Tieto slová pápeža Františka v encyklike Fratelli tutti (o bratstve a sociálnom priateľstve) nás vyzývajú nachádzať súcit s každým človekom, s ktorým prichádzam do styku. Byť ako milosrdný Samaritán neznamená pomáhať len vo veľkej veci a tak, aby si to veľa ľudí videlo, ale častokrát sú to práve skutky a DOBROčiny, ktoré sú malé a nenápadné. No, pre daného človeka, ktorému takto prejavíme svoju blízkosť je to kreatívna láska, ktorá pozná súcit a dôstojnosť.

Pápež František hovorí tieto slová: “Byť „skutočnými kresťanmi“ znamená nemať strach „zašpiniť si ruky či odev“ dotykom blížneho. Nebojme sa teda priblížiť k druhým v našom okolí a zašpiniť si ruky či odev. V rámci kampane Detský čin pomoci to môžeme urobiť pestrosťou DOBROčinov, kde spolu s našimi deťmi upriamime náš zrak na blížneho v našom okolí, v našej farnosti.

V Izraeli sa tradične delilo obyvateľstvo na tri skupiny - a to na kňazov, levitov a všetok ostatný ľud. Preto sa pri pokračovaní podobenstva očakávalo, že jeho treťou postavou bude bežný príslušník národa. Ježiš si poslúžil postavou Samaritána, čo bola v očiach pravoverného Žida zvlášť odporná kategória ľudí. Výraz Samaritán bol považovaný za jednu z najväčších urážok. Samaritán nemá namierené do chrámu a ani neprichádza z chrámu - mimochodom, má tam od Židov zakázaný prístup - no ako jediný sa zachová ľudsky.

Mnohí v postave Samaritána vidia Ježiša, ktorý sa skláňa k hriechom doráňanému človeku. Ale vo výklade podobenstva môžeme ísť aj ďalej a Ježiša smieme vidieť nielen v osobe Samaritána, ale aj v osobe ozbíjaného a raneného na kraji cesty. On sám je tým nahým, ale jeho nahota nás znova obliekla. On je tým raneným, ale jeho rany nás uzdravujú. On je tým polomŕtvym opusteným, ale jeho opustenosť v smrti nám priniesla život. Lebo On vzal na seba údel nás všetkých a vyniesol ho na kríž.

Praktické uplatnenie

Našim blížnym je ktokoľvek s kým sa stretávame, s kým môžeme zdieľať Božiu lásku. Našim povolaním je milovať nielen tých, ktorí sú nám podobní alebo s ktorými sa cítime príjemne, ale všetkých, ktorých nám Boh posiela do cesty.

Ježišovým záverom podobenstva je požiadavka: „Choď a rob aj ty podobne“ (Lk 10, 37). Poďme tak ako Samaritán v ústrety blížnym. Zapojte sa so svojou skupinkou detí do Detského činu pomoci.

Zamyslime sa nad slovami emeritného Svätého Otca Benedikta XVI.:

„Aktuálnosť podobenstva je zrejmá. Ak ho uplatníme na rozmery svetovej spoločnosti, uvidíme, ako sa nás týkajú aj osudy vzdialených živoriacich, ozbíjaných a vykorisťovaných národov [...]. Potom uvidíme, v akej veľkej miere sú ich príslušníci našimi „blížnymi“; že medzi nimi plienil a plieni aj náš životný štýl a naše dejiny, v ktorých sme vzájomne úzko prepletení. K tomu však predovšetkým patrí aj to, že sme ich zranili na duši. Namiesto toho, aby sme im dali Boha, ktorý sa nám v Kristovi stal blízkym Bohom, a aby sme tak prijali všetko cenné a veľké z ich vlastných tradícií a priviedli to k naplneniu, zaniesli sme k nim cynizmus sveta bez Boha, v ktorom ide len o moc a zisk. Zničili sme morálne kritériá, a tak sa stala samozrejmosťou korupcia a bezohľadná vôľa vládnuť.

Áno, máme poskytovať materiálnu pomoc a máme skúmať svoj vlastný spôsob života. Ale keď dávame len materiálne statky, dávame toho príliš málo. A nenachádzame aj okolo seba ozbíjaného a ubitého človeka? Obete drog, obchodu s ľuďmi, sexuálneho turizmu, vnútorne zničených ľudí, ktorí sú prázdni uprostred materiálneho bohatstva. To všetko sa nás týka a je pre nás výzvou, aby sme mali oko a srdce pre blížneho a aby sme mali aj odvahu k láske voči blížnym. Odvahe k dobrote sa musíme nanovo naučiť zo svojho vnútra. A to môžeme urobiť len vtedy, keď sa my sami vo vlastnom vnútri staneme „dobrými“, keď sme vo vlastnom vnútri „blížnymi“ a tak dokážeme vidieť aj to, aký typ služby sa v našom okolí, ale aj v širšom obzore nášho života od nás žiada, akej služby sme schopní a aká služba je nám teda zverená. (Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský, I., str.

Spolu so sv. Faustínou sa modlime:

Pane, celá sa chcem premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť tak živým obrazom teba; nech k mojim blížnym prúdi cez moje srdce a dušu tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Pomôž mi, Pane, aby boli moje oči milosrdné, aby som nikoho neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale hľadala to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné a ponáhľala sa im na pomoc. Pomôž mi, aby bol môj sluch milosrdný, aby som bol naklonená k potrebám svojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči ich bolestiam a stonaniu. Pomôž mi, Pane, aby bol môj jazyk milosrdný, aby som nikdy nehovorila zle o svojich blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia. Pomôž mi, aby boli moje ruky milosrdné a plné dobrých skutkov, aby som svojmu blížnemu robila iba dobre a sama preberala ťažšie, namáhavejšie práce. Pomôž mi, Pane, aby boli moje nohy milosrdné, aby som sa napriek vlastnej únave a vyčerpanosti vždy ponáhľala svojim blížnym na pomoc. Pomôž mi, Pane, aby bolo moje srdce milosrdné, aby som vedela spolucítiť s každým utrpením svojich blížnych. Svoje srdce nechcem pre nikým zatvárať, ani pred tými, ktorí zneužívajú moju dobrotu. O vlastných utrpeniach chcem mlčať a ponoriť sa do tvojho najsvätejšieho srdca. Kiežby som sa stala miestom odpočinku pre tvoje milosrdenstvo.

Pán hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.

Záverom, podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi je viac ako len príbeh. Je to výzva k činu, k láske a k súcitu. Je to pripomienka, že náš blížny je každý, kto potrebuje našu pomoc, bez ohľadu na jeho pôvod, rasu, či náboženstvo. Nech nás toto podobenstvo inšpiruje k tomu, aby sme boli milosrdní ako Samaritán a nasledovali príklad Ježiša Krista.

tags: #jezis #ako #milosrdny #samaritan