Kto je Boh a čo znamená žiť s Ním?

Boh stvoril všetko, nebesia aj zem. On je reálnejší a väčší než všetko, čokoľvek, čo môžeme vidieť, počuť, chytiť alebo cítiť.

Niektorí ľudia si myslia, že je iba výplod ľudskej fantázie, lebo Ho vraj nikto nikdy nevidel a Jeho existencia sa nedá nijako vedecky dokázať. Biblia je kniha svedkov, ktorí zažili Boha, a takisto aj dnes, v dvadsiatom prvom storočí, existuje viac než milión ľudských príbehov o tom, ako Boh zasiahol do života človeka.

Celý vesmír, zem, ľudia, aj zvieratá, to, ako sú úžasne stvorené, hovorí, že je tu Stvoriteľ, a to všetko nemohlo vzniknúť náhodou. On je reálny, a tak isto je Verný, a keď niečo zasľúbi, tak to stále naplní.

Jednou z vecí, po ktorej Boh veľmi túži, je byť s nami, aby sme mali s Ním blízky vzťah. Reálny Boh nie je vymyslený! Vymyslený boh nefunguje! Niektorí ľudia si myslia, že Boh je príroda. On nie je príroda.

Boh je všemohúci a spravodlivý, ale aj milosrdný a jemný. Boh je dobrý! On nie je zlý, On je len dobrý! A stále zmýšľa o nás ľuďoch len dobré veci a chce nám dať len to najlepšie. Prečo? Pretože nás nekompromisne miluje! Dôkaz toho je, že Svätý Boh bol ochotný prísť z lásky tu na zem a zaplatiť potupnou smrťou za naše hriechy! Prečo nás tak miluje? Lebo On nás stvoril!

Život s Bohom nie je o tom, čo musíš a nesmieš a o chladných príkazoch a zákazoch, ale o tom Ho spoznať a dovoliť Mu, aby naplnil a premenil tvoj život skrze Ducha Svätého. Pravý život s Bohom určite nie je nudným, ale je plný Božieho dobrodružstva, pokoja, lásky a všetkého, čo človek potrebuje. On je pravou náplňou a zmyslom našej existencie.

Kto je kresťan?

Niektorí ľudia sú od narodenia vedení k Bohu, aby v neho verili, ale každý jeden človek sa musí v istom bode svojho života rozhodnúť, či odovzdá svoj život Bohu, alebo nie. Či sa rozhodne, aby bol v jeho/jej živote Pánom Ježiš alebo hriech. Samotná viera bez skutkov je mŕtva, tak aj kresťanstvo bez skutkov je mŕtve kresťanstvo. Biblia hovorí, že taká viera nikoho nezachráni. Skutky sú prirodzeným produktom toho, že sme prijali Krista za svojho Pána.

Pravý kresťan nie je niekto, kto praktizuje nejaké povrchné náboženské úkony, či už krst, alebo pravidelne navštevuje bohoslužbu, ale ten, ktorý svojím srdcom (vnútrom, duchom) miluje Boha a chce mu slúžiť a naplniť jeho vôľu. Ježiš povedal: „Keď vy zostanete v mojom slove, v pravde ste mojimi učeníkmi.“ (Ján 8,32) Praví učeníci zachovávajú Jeho slová, nie len náboženskú kultúru. Byť ešte kresťanom neznamená byť dokonalým, ale byť v procese premieňania sa viac na Kristov dokonalý charakter. Charakteristickým znakom kresťanov by mala byť láska a obetavosť za druhého.

Často sa hovorí, že kresťanstvo nie je náboženstvo, ale osobný vzťah s Bohom. Principiálne kresťanstvo nie je také isté, ako iné náboženstvá, len iná “zbožná” forma. Pravé biblické kresťanstvo určite nie je takéto. Kresťanstvo je o osobnom vzťahu s Kristom. Tak, ako Adam (prvý človek), Abrahám, Mojžiš, Dávid, Daniel alebo Ježiš mali osobný kontakt a komunikáciu s Bohom cez Ducha Svätého, rovnako môžme aj my mať takýto osobný, priamy (skrze Krista) vzťah s Bohom, cez Ducha Svätého.

Preto aj Ježiš zasľúbil Radcu, Tešiteľa, že hoci On odíde, ale nám pošle Ducha Svätého. Pomocou Neho môžme mať taký reálny a kvalitný osobný vzťah s Bohom, ako tí veľkí proroci. Veľa ľudí dnes verí klamstvu, že všetko je relatívne a jedna všeobecná pravda neexistuje. Každý môže mať svoju vlastnú pravdu, vlastné náboženstvo, vlastný názor…

Ježiš na otázku o pravde dáva odpoveď: „Tvoje (Božie) slovo je pravda“ (Jn 17:17). Ak chce niekto spoznať pravdu, potrebuje začať čítať Bibliu. BIBLIA je Božie Slovo a Božie slovo je pravda. Verím tomu, že odpovede na každú životnú situáciu, alebo otázky ohľadom Boha potrebujeme hľadať v prvom rade v Biblii.

Ježiš povedal: „Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie“ (Jn 8:46). Lebo to je to, čo charakterizuje každé Božie dieťa, že sa snaží žiť, aj žije, podľa Božieho slova. Teda pravda je v Biblii.

Dodatok: Jediný, kto má na svete patent na Pravdu je sám Boh. Je to dokonca aj jedno z Jeho mien. Keďže On sám je nad časom, prebýva vo večnosti a je nad všetkým, aj nad celým vesmírom, dokáže zo svojej večnej perspektívy povedať, čo je PRAVDA / KONEČNÁ REALITA. My všetci ľudia čiastočne poznávame. Poznanie pravdy každého človeka, kým je na zemi, je obmedzené.

Ježiš sám a Jeho slovo sú tou večnou perspektívou, vďaka ktorej uvidíme, že to nie je “štvorec” alebo “kruh”, ale “valec”.

Nezabudni, to je len začiatok života s Bohom.

• Rozprávaj sa s Bohom každý deň, hovor mu, čo máš na srdci.
• Zožeň si Bibliu, či už papierovú verziu alebo aplikáciu. Je to kniha, cez ktorú k tebe Pán Boh chce hovoriť.
• Skontaktuj sa vo svojom okolí s ďalšími kresťanmi, ktorí tiež milujú Pána Ježiša a žijú podľa Biblie.

Čo je hriech?

Hriech v svojej konečnej podstate predstavuje vybočenie z Božej cesty. Je to skutok proti Bohu, ktorý nás od Neho oddeľuje a robí nás pred Ním vinnými. Známe sú hriechy ako neposlušnosť voči Bohu, manželská nevera, smilstvo (sex mimo manželstva), pornografia, krádež, klamstvo, podvod, okultizmus, nenávisť, neodpustenie, alkoholizmus, neúcta k rodičom, rúhavé a ponižujúce slová…

Boh bezpodmienečne miluje všetkých ľudí, ale hriech mu je odporný. Miluje hriešnika, ale nenávidí hriech. Miluje osobu, ale nenávidí zlý skutok. Biblia hovorí o hriechu, že všetci sme zhrešili, a pokuta alebo odplata za hriech je smrť a večné odsúdenie. Všetci sme nespravodliví pred Bohom a vinní. Je jedno, či si malý alebo veľký hriešnik, si jednoducho hriešny. Najhorší z hriechov je neprijatie alebo odmietnutie Boha skrze Ježiša Krista. V konečnom dôsledku tak, ako ničí náš vzťah s Bohom, tak aj iných ľudí a nás samých.

Ježiš povedal: “A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ Problém nie je až tak samotný problém hriechu, ako ľudské srdce, ktoré je vo vzbure a pýche a odmieta sa zmeniť a radšej si vybralo hriech - tmu, miesto spravodlivosti - svetla.

Diabol, Satan alebo Otec lži sú mená pre jednu a tú istú zlú duchovnú bytosť, ktorá sa snaží zničiť všetko dobré, čo Boh stvoril, a skaziť to. On ho už porazil, a to tým, že Ježiš zomrel na kríži a prelial svoju krv. Tak tam nebol porazený Ježiš, ale Diabol. Lebo tam stratil moc a pravo (právo a moc na nás má kvôli hriechu a tým, že Ježiš zomrel za nás, tak nám môžu byť odpustené hriechy). Odvtedy Boh zastavuje krok za krokom jeho pôsobenie až do úplného zastavenia a zničenia v pekle.

Peklo nebolo stvorene pre ľudí, ale pre diabla. Ak tam nejaký človek ide, tak preto, že sa rozhodol ísť tam a nie preto, že by to Boh chcel. Lucifer bol pôvodne dobrý, ale potom sa postavil proti Bohu a Boh ho zvrhol z Neba. Diabol znamená Ohovárač, Žalobca, ten, ktorý ohovára a štve ľudí proti sebe navzájom, ale tak isto aj proti Bohu. Satan znamená protivník Boží alebo protivník Božieho ľudu, ktorý sa snaží zničiť Božie dielo, či už ľudí, alebo celé stvorenie, ale hlavne sa snaží oklamať a zastaviť každého kresťana v nasledovaní Krista.

Evanjelium hovorí o tom, že Ježiš porazil Diabla a zobral mu právo na nás ľudí, ktoré mal kvôli hriechu. Kresťania majú nad ním autoritu. Biblia píše, že náš boj nie je proti ľudom ako takým, ale proti mociam toho zlého. Ďalšie meno je Otec lži. On je ten, ktorý sa snaží prekrúcať Božie cesty a pravdu o Bohu.

Verš z Biblie: Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral, ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere, vediac, že vaše bratstvo inde po svete znáša tie isté utrpenia.(1.

Čo je evanjelium?

Evanjelium sa skladá z dvoch gréckych slov eu - dobrý, radostný a angelion - správa. Evanjelium znamená v preklade DOBRÁ SPRÁVA. Ohlasuje, že pokuta za naše hriechy bola zaplatená, Ježiš zvíťazil na kríži a dokázal to tým, že vstal z mŕtvych! Nemusíme už byť odsúdení za naše hriechy! Putá, ktoré nás zväzovali, môžu byť roztrhnuté. Už viacej nemusíme žiť v strachu a vinní pred Bohom za naše hriechy. Cenou za hriech je smrť, teda odsúdenie do pekla!

BOH NÁS TAK VEĽMI MILOVAL, ŽE DAL SVOJHO JEDNORODENÉHO SYNA (JEŽIŠA), ABY NEZAHYNUL NIK, KTO V NEHO VERÍ, ALE MAL VEČNÝ ŽIVOT.(Ján 3,16)

Boh z lásky k nám poslal svojho Syna, pretože nás miloval. On zaplatil do poslednej kvapky svojej krvi na kríži za nás, aby sme my nemuseli byť odsúdení, ale ospravedlnení. To je super správa! Náš nezaplatiteľný dlh bol zaplatený samým Bohom. To všetko preto, aby sme nemuseli isť do pekla, ale do neba k Bohu! Evanjelium neznamená “uver, lebo inak pôjdeš do pekla,” ale obráť sa a uver, lebo tam smeruješ! Obeť Ježiša Krista nebola obyčajná obeť. On jediný bez hriechu, dokonalý, nikto iný nemohol zaplatiť túto cenu za nás, lebo my všetci sme zhrešili.

Hoci aj on bol pokúšaný, On jediný nezhrešil a zomrel, aby nás očistil od každého hriechu, neprávosti a prestúpenia. Pretože On sám bol bez hriechu, mohol poraziť smrť a diabla a deklaroval tak, že bol vzkriesený z mŕtvych a že ho ani hrob, ani kameň, ani chrámoví vojaci nedokázali zastaviť.

Verš z Biblie: Za svedkov volám dnes proti vám nebesia i zem, že som ti predložil život i smrť, požehnanie i kliatbu.

Život s Bohom nie je o tom, čo musíš a nesmieš a o chladných príkazoch a zákazoch, ale o tom Ho spoznať a dovoliť Mu, aby naplnil a premenil tvoj život skrze Ducha Svätého. Príkazy určite môžu byť dobré, asi tak ako zábradlie na balkóne. Jeho úloha nie je nás obmedzovať, ale chrániť od pádu z výšky.

Ak niekto tvrdí, že život s Bohom je nudný, tak v živote neodovzdal svoj celý život Bohu. On dokáže dať určite oveľa viac než hriech alebo diabol, ktorého zvrhol z Neba pre vzburu. Boh sám nás stvoril a najlepšie nám rozumie. Pre Neho a Ním sme boli stvorení.

Žiaľ, odkedy človek hreší, stratil vzťah s Ním a ostalo v človeku len prázdno po Bohu. To je aj dôvodom, prečo vznikli rôzne náboženstvá a sekty, lebo ľudia sa ten priestor snažili niečím zaplniť. Tak hľadajú náhradu, ale vďaka Ježišovi Kristovi ten vzťah môže byť obnovený a naše vnútro môže byť naplnené Ním samým.

Verš z Biblie: Ježiš odpovedal a riekol mu: Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.(Ev. Jána 14:23)

Dobrí a zlí ľudia

Dobrí ľudia o sebe zmýšľajú, že sú dobrí. Zlí ľudia vedia, že dobrými nie sú. Dobrí ľudia si myslia, že nikdy závažne nepochybia. Neprekračujú Božie prikázania. Ak aj náhodou niečo nespochybniteľne zlé urobia a nedá sa inak ako nazvať to zlým činom, majú na to vysvetlenie.

Tzv. dobrí ľudia ak zlyhajú, nemyslia si, že to je ich vinou, ale môžu za to iní a najmä okolnosti. Jeden povie, že sa narodil ako príliš bohatý, druhý povie, že sa narodil príliš chudobný. Tí, ktorí sú bohatší, častokrát podstupujú aj rôzne terapie s psychoanalytikmi a zisťujú, čo z minulosti má na nich negatívny vplyv a vplýva na ich správanie. Hľadajú príčiny zla v podvedomí, ktoré má na nich vplyv. Komplexy z detstva, zdedené chyby od otca, matky a podobne. Svoje zlo nevysvetľujú chybnou morálkou, ale rôznymi komplexami spôsobených okolitými vplyvmi.

Zlí ľudia naopak vedia, že sú zlí. Väčšinou sú dostatočne chudobní, aby nemali peniaze na hodiny psychoanalýzy, takže im ani nikto nevysvetlil, že nejaké podvedomie funguje a nepoznajú ho. Ľudské správanie definujú vo svetle zákonov a Božích prikázaní. Zlo definujú ako porušenie buď zákona alebo Božích prikázaní.

Spoločnosť používa voči dobrým a zlým ľuďom rôzny slovník a označenie. Ak zápasí dobrý človek s alkoholom, povieme, že je alkoholik. Ak zápasí zlý človek s alkohol, nazveme ho ožranom. Alkoholici v podstate nerobia nič zlé, pretože u nich to považujeme za chorobu. Ak títo tzv. dobrí ľudia aj niečo zlé urobia, povedia: aký som bol len hlúpy, že som to urobil. Naopak zlí ľudia povedia, že sú jednoducho skazení a hriešnici.

Ako teda spoločnosť vie, či niekto je dobrý? Je to vždy ten človek, ktorý je v súlade s prevažovanou morálkou danej doby. Zlí ľudia pre spoločnosť sú tí, ktorí neakceptujú morálku spoločnosti. Dobrí ľudia zvyknú robiť to, čo robí väčšina spoločnosti. Zlí ľudia majú tendenciu flagrantne porušovať normy a zákony danej spoločnosti. Preto zlými ľuďmi boli aj kňazi počas komunizmu.

Takto sa stretneme s prípadmi, kedy na adresu ľudí, ktorých spoločnosť považuje za dobrých a pritom žijú v rozpore s každým Božím prikázaním druhí ľudia povedia, „ale on je inak taký dobrý.“ Na adresu tzv. zlých naopak počuť, „škoda reči.“

Základný zákon spoločnosti je, že nenávidí príliš dobrých a príliš zlých ľudí. Z tohoto dôvodu sa na Kalvárií náš Pán nachádzal v strede medzi dvomi zlodejmi. Dvaja zlodeji boli príliš zlí vo svetle spoločensky zadefinovanej morálky. Náš Pán bol naopak príliš dobrý. Ak to skrátime, rozdiel medzi dobrými a zlými je ten, že na prečiny dobrých spoločnosť ešte neprišla.

Ako príklad si uveďme príbeh o cudzoložnej žene. Skupina mužov, ktorí sa považovali za dobrých, priniesla pred Ježiša ženu zahalenú od hanby v šatke, ktorá podľa noriem spoločnosti, bola jednoznačne zlá. To, že bola zlá, žalobcovia vedeli a nepriniesli ženu pred Ježiša, aby on rozhodol, ale aby pripravili Ježišovi pascu. V čom spočívala? V židovskom národe stále platil Mojžišov zákon, o ktorom sa hovorilo, že bol od Boha a Ježiš o sebe hovoril, že je Boží Syn. Mojžišov a teda Boží zákon prikázal túto ženu zabiť. Ak ženu nezabije, prejaví bohorúhačstvo. Na druhej strane židia boli pod nadvládou Rimanov a žiaden žid nemohol rozhodnúť o smrti iného, čo bola výlučná právomoc Rimanov.

Ježiš bol teda v neriešiteľnej situácii. Ak dá ženu podľa Mojžišovho zákona ukameňovať, postaví sa proti cisárovi a nebude môcť o sebe hovoriť, že je milosrdný. Ak ženu nedá ukameňovať, vyhlási Mojžišov zákon za neplatný a postaví sa proti Bohu.

Z Písma vieme, že Ježiš niečo písal do zeme. Je to jedinýkrát, čo nám Písmo hovorí, že Ježiš písal. Čo písal? Nevieme a môžeme len hádať. Ja Vám poviem, čo si myslím, že Ježiš písal. Písal na zem zoznam hriechov tých, ktorých spoločnosť považovala za dobrých a ktorí sa za dobrých považovali a priniesli pred Ježiša cudzoložnú ženu. Kým žena hriech vyznala, oľutovala a dostala odpustenie, tzv. dobrí muži odišli bez odpustenia.

Prítomní ľudia museli byť prekvapení, prečo muži kameňom do ženy nehodili, ale v tichosti odišli. Rovnako budeme prekvapení, ak sa nám podarí do neba dostať, koľko tu na zemi dobrých ľudi v nebi nebude a naopak, koľko tých, čo spoločnosť považuje za zlých tam nájdeme.

Cirkev

Slovo „cirkev“ má v dnešnej dobe veľmi zlú povesť s prekrúteným významom. Cirkev je v prvom rade spoločenstvom veriacich ľudí, ktorí veria v Ježiša Krista ako svojho Pána. V tom spoločenstve sú si všetci rovnocenní, veria Božiemu Slovu - Biblii a podľa toho riadia svoje životy.

Členstvo v žiadnej cirkvi nie je „vstupenkou“ do neba. Jediný, kto dáva „vstupenky“ do neba, je Boh a On ich dáva zadarmo. Isté náboženské skupiny ľudí sa snažia privlastniť si, že len ony samé sú vstupenku do neba. To nie je pravda. Nie cirkev je cesta do Neba ale iba Ježiš.

Účel cirkvi nie je viesť ľudí k sebe samej, ale k Bohu. Cirkev, ako spoločenstvo kresťanov, sprevádza veriacich tu na zemi až dokiaľ nepríde Ježiš druhýkrát. Podľa Božieho Slova je cirkev nevyhnutná pre zdravý duchovný rast a naplnenie Božej vôle (Efežanom 4). Často je pripodobnená k „telu“, v ktorom má každý jeden orgán nejakú úlohu, aby si navzájom slúžili a pomáhali v láske.

Prirodzene každý orgán, ktorý nie je spojený so zbytkom svojho tela, sa časom zdeformuje a odumrie. Možno to vidieť aj v praxi. Veríme tomu, že pre každého kresťana je dôležité mať nejaké spoločenstvo, aby sa duchovne zdravo vyvíjal. V podstate pred Bohom je iba jedna (univerzálna) cirkev - ľudia, ktorí patria Ježišovi. Je prirodzené, že vznikajú lokálne zbory, lebo nie je možné, aby sa každú nedeľu schádzali kresťania z celého sveta na jednom mieste. Boh rešpektuje zbory, pokiaľ sú pod jeho vládou (Zj 1,20).

My ľudia máme rôzne denominácie (rozdelenia cirkvi) ako Baptisti, Evanjelici, Metodisti, Letniční, Cirkev bratská, Katolíci … kde sú tak isto Božie deti.

tags: #jezis #bol #alkoholik