Mesto Trnava, známe svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ukrýva mnohé architektonické skvosty. Medzi ne patrí aj Chrám Svätej Trojice, situovaný na Sladovníckej ulici 31. História tejto lokality je úzko spätá s vývojom samotnej ulice a jej okolia.
V tejto stati sa pozrieme na vývoj ulice v kontexte historických máp a urbanistického vývoja Trnavy.
Sladovnícka ulica, historicky známa pod rôznymi názvami, prešla rozsiahlym vývojom. Tu je stručný prehľad jej pomenovaní v priebehu storočí:
- 16. storočí: Platea Sancti Jacobi (Ulica sv. Jakuba - pokračovanie dnešnej Františkánskej ulice).
- 18. storočí: Podľa mapy z roku 1895 je zrejmé, že v tom čase bola ulica obojstranne lemovaná súvislou radovou zástavbou domov s krátkymi parcelami, ktorých rozmery pochádzajú prevažne ešte zo stredoveku.
Ulica bola užšia pri vyústení do Trojičného námestia. Zatiaľ čo severný front držal relatívne priamu východo - západnú líniu, južný front odskakoval mierne smerom južným od miesta ukončenia bočného krídla hostinca s divadlom. Týmto jednostranným rozšírením západnej časti ulice pochádzajúcim ešte zo stredoveku sa vytvoril širší voľný priestor pred presbytériom stredovekého kostola sv. Jakuba.
Pri križovatke s komunikačne nadradeným Trojičným námestím sa pozdĺž oboch front Divadelnej ulice rozprestierali dlhé bočné krídla domov orientovaných hlavnými krídlami do námestia. Obzvlášť evidentnou je táto situácia v rámci južného frontu, kde sa zachovalo dlhé bočné krídlo, pochádzajúce ešte zo stredoveku, tvoriace súčasť neskoršieho dispozično - priestorového usporiadania parcely kombinujúcej funkciu hostinca s divadlom.
Hlavná fasáda tohto objektu bola orientovaná do Trojičného námestia. Ďalší priebeh južnej strany ulice lemujú dve pozdĺžne, na celú šírku parcely situované krídla domov končiace nárožným 4-krídlovým domom na Divadelnej ul. č. 7, ktorý ukončuje na západe blok zástavby ohraničený na severe Divadelnou ulicou a na juhu Radlinského ulicou.
Dom má hlavné krídlo situované pozdĺž Divadelnej ulice bočné od Jakubského námestia a zadné od Radlinského ulice. Ostatné parcely južného frontu sa rozprestierali naprieč medzi Radlinského a Divadelnou ulicou. Parcely na severnej strane končili pri bočnej hranici parcely Jezuitského kláštora orientovaného hlavným krídlom do Štefánikovej ulice. Zástavba južného uličného frontu bola poschodová, severného prízemná.
Na mape zo zač. 20 . stor. zachytávajúcej ešte pôvodný urbanistický stav je južná strana ulice tvorená prevažne opevnením. Želiarska zástavba pozdĺž opevnenia, ktorá obostavala intaktne podstatnú časť severného a polovicu dĺžky východného úseku opevnenia sa v tomto prípade sústredila len do východného konca ulice, v rozsahu jej širšej časti, ktorá má tvar trojuholníka pretiahnutého v smere východ - západ.
Severný uličný front nemal taktiež súvislú zástavbu, boli sem orientované bočné krídla len 3 domov, situovaných na križovaní Ulice Dolné bašty s Halenárskou a Paulínskou ulicou. Zvyšok priestoru pozdĺž uličnej čiary tvorili ploty nezastavaných parciel týchto domov. Na západnom okraji severného frontu lemuje ulicu dodnes bočná stena špitálskeho Kostola sv. Heleny. Výnimku tvorili len dve stavby malých rozmerov umiestnené v strede bloku vymedzeného Paulínskou a Halenárskou ulicou.
V súčasnosti je dobový urbanistický stav ulice výrazne narušený. Vinu na tom nesie novodobá zástavba severného uličného frontu. Už nárožný objekt na východnom okraji severnej strany ulice, pochádzajúci z konca 20. stor., ktorý je situovaný na križovatke medzi ul. Dolné bašty a Halenárskou ulicou (tzv. Rožek) je hmotovo - priestorovo voči opevneniu ( a aj voči obytnej zástavbe okolitých ulíc ) naddimenzovaný.
Smerom západným naň nadväzujú svojou nečlenenou hmotou a veľkou výškou voči opevneniu nežiadúco konkurenčné radové viacpodlažné obytné domy z 50. a 60. rokov 20. stor. Smerom na západ pokračuje v ulici solitérna heterogénna výšková novodobá zástavba čelom orientovaná do Paulínskej ulice s hlavným dôrazom na výškovú budovu VÚB banky, ktorá je prestavbou hotela z obdobia socializmu.
Ako vznikali ,,stavby storočia" v Bratislave/ How Bratislava´s "buildings of the century" were build
Od nej až po západný okraj ulice vymedzený nárožím kostola sv. Pozdĺž južnej uličnej čiary sa zachovalo v pomerne celistvom stave pôvodné stredoveké opevnenie (aj keď žiaľ s veľkou medzerou v polohe vyústenia Paulínskej ulice). Opevnenie prešlo pamiatkovou obnovou v 80. rokoch 20. stor. Na západnom konci južného frontu sa uplatňuje na križovatke s Hlavnou ulicou masívny dvojkrídlový objekt pochádzajúci zo zač. 20. stor. (Okresný súd).
Zaujímavosťou je, že mestské zastupiteľstvo v Trnave pozemok pod parčíkom pôvodne určilo na výstavbu. V minulosti ho poslanci dvakrát predali, napokon sa vždy vrátil do majetku mesta. Zmena v myslení poslancov nastala až pred minuloročnými komunálnymi voľbami, kedy sa začalo hovoriť o nedostatku zelene v meste a o vybudovaní parku v absolútnom centre, len pár desiatok metrov od Trojičného námestia.
Ďalšie historické názvy ulíc v Trnave:
- 4. Po 1580: Platea in transitu ad ludeos (prechod). V 17. storočí: Zsidó utcza (Židovská ulica).
- 5. V 16. storočí: Brüdergasse, Pruder Gasse (Bratská, Mníšska ulica). Platea Fratrum superior (Horná bratská - mníšska ulica).
- 6. Halenárska ulica V roku 1454: pri kláštore klarisiek (dnes Západoslovenské múzeum) Platea dicta Maltzer Gasse (Sladovnícka ulica).
- 8.Hlavná ulica 1506: časť pri dolnej bráne - Platea inferior porta. V 16. storočí: Platea Magna (Veľká ulica), Platea Longa (Dlhá ulica), Platea inferior (Dolná ulica).
Tabuľka: Vývoj názvov ulice
| Obdobie | Názov |
|---|---|
| 16. storočie | Platea Sancti Jacobi |
| 1454 | Platea dicta Maltzer Gasse (Sladovnícka ulica) |
| 1506 | Platea inferior porta |
V súčasnosti je dobový urbanistický stav ulice výrazne narušený. Vinu na tom nesie novodobá zástavba severného uličného frontu.