Ježiš je mojím kráľom: Význam a posolstvo

V kontexte kresťanských kázní a Svätého písma má meno Ježiš hlboký a mnohostranný význam. Ježiš nie je len meno, ale aj poslanie a predzvesť spásy. Tento posvätný koncil, zhromaždený v Duchu Svätom, veľmi túži ohlasovaním evanjelia každému stvoreniu osvietiť ľudí Kristovým jasom, ktorý žiari na tvári Cirkvi.

Keďže však Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva, chce jasnejšie vysvetliť svojim veriacim i celému svetu svoju podstatu a svoje univerzálne poslanie.

Význam mena Ježiš

Spomenul som v mojej poslednej kázni, že sa človek takmer vydesí, keď vo Sv. Písme Starého zákona číta proroctvá o Vykupiteľovi; tak presne opisujú pred 500 - 600 rokmi narodenie, život, smrť a vzkriesenie Vykupiteľa. Čím viac sa blížil príchod Vykupiteľa, tým obšírnejšie predzvestoval Boh o ňom. Už mu i matku vyvolil v osobe Panny Márie.

Aby však o tom svedčiaci zlý svet nepokladal Matku Božiu za padlú pannu, keď onedlho prinesie na svet svojho svätého Syna, preto chcel, aby sa sv. Jozef zasnúbil s Preblahoslavenou Pannou. Lež vtedy ešte ani sám sv. Jozef o tom nič nevedel. Preto, keď spozoroval požehnaný stav Márie, chcel ju prepustiť. Avšak anjel Pána vo sne napomenul Jozefa: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí Syna a dáš mu meno Ježiš.“ (Mt 1,20-21)

Ako? Nuž i Boh by mal meno, ako ktorýkoľvek iný smrteľník? Nuž veď, keď sa Boh zjavil Mojžišovi v horiacom kre, takto mu hovoril: „Ja som, ktorý som.“ Teraz však rovno prikazuje Jozefovi: „Dáš mu meno Ježiš“. Áno, Vykupiteľovi bolo podľa Božieho rozkazu dané toto meno: Ježiš Kristus, aby už jeho meno poukazovalo na jeho budúce povolanie, aby koľkokoľvek ráz vyslovíme toto drahé a sväté meno, na um nám prišiel Betlehem, kde sa narodil, Nazaret, kde bol odchovaný, Judská púšť, kde sa 40 dní postil, Jeruzalem, kde kázaval, Getsemanská záhrada, kde sa krvou potil, hora Kalvária, kde bol ukrižovaný.

V akejkoľvek veľkej milosti bola Mária u Boha, predsa nedostala právo na to, aby dala svojmu sv. Synovi meno. Z lona večného Otca priniesol archanjel Gabriel toto meno na zem, keď pozdravil Máriu; hneď jej oznámil i meno narodiť sa majúceho Syna: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1,31). Od toho času sa toto meno stalo najväčším, najslávnejším, najsvätejším; na toto meno ohne sa koleno a hlava naša, povznesie sa sťa lietajúci vták naša duša, okusujeme med vyplývajúci z osmoro blahoslavenstiev v Evanjeliu, koľkokoľvek ráz náš jazyk vyslovuje oslavu tomuto najsladšiemu menu Ježiš.

Lebo čo znamená toto meno Ježiš? Na to nám odpovie Sv. Písmo: ona porodí Syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on oslobodí svoj ľud od ich hriechov. Meno Ježiš teda toľko znamená čo Osloboditeľ, Spasiteľ, Vykupiteľ. Preto úcta, láska, poklona patrí tomuto sv. menu, v ktorom s váhavým Petrom, s kajúcnou Magdalénou, s lotrom obrátencom každý človek nájde svoje spasenie.

Preto so sv. Pavlom hovorím i ja, „že na toto meno Ježiš nech sa zohne každé koleno v nebi, na zemi a pod zemou a každý jazyk nech vyznáva“, lebo toto meno je zázračné, víťazoslávne, večné, ktoré sa nikdy nepominie. Od toho času, ako archanjel Gabriel zostúpil z Neba a nazaretskej ľalii zaniesol odkaz Boží, uplynulo už dvetisíc rokov.

Ty si ten náš premilý Ježiš, ktorého nám Otec nebeský prisľúbil za Vykupiteľa. Ty si ten náš predrahý Ježiš, ktorý si zmyl naše hriechy. Ó, kiežby sme nikdy nesňali svoje oči zo tvojho sv. kríža, ó, kiežby sme na veky mohli bozkávať tvoje presväté Srdce, ktorým si nás tak veľmi miloval!

Ježiš Kristus: Prorok, Kňaz a Kráľ

Verím v Ježiša Krista, to vyznávame každý deň vo „Verím v Boha“, teda podľa toho vyznania viery náš Boh Vykupiteľ má dve mená: Ježiš, čo toľko znamená, ako Spasiteľ čiže Vykupiteľ; druhé Kristus, po židovsky Mesiáš, znamená toľko čo pomazaný, posvätený. Toto meno však preto obdržal, pretože v Starom zákone olejom pomazali prorokov, kňazov a kráľov, keď ich uvádzali do ich úradu. Ježišovi vskutku patrí toto meno Kristus, t. j. Pomazaný, lebo on je naším Prorokom, naším Veľkňazom a naším Kráľom.

Prorokom volali v Starom zákone takého muža, ktorý budúce veci predpovedal a ľud pravej viere učil. Ježiš naozaj bol prorokom, pretože predpovedal Judášovu zradu a Petrovo zapretie. Predpovedal svoje umučenie, smrť a vzkriesenie. Predpovedal, že sa Evanjelium rozšíri po celom svete, že jeho Cirkev ani brány pekelné nepremôžu.

Ježiš bol vskutku učiteľom. Pozrite len, sotva mal 12 rokov, ide do Jeruzalemského chrámu, posadí sa medzi starších z ľudu a zákonníkov a s takou múdrosťou vysvetľuje im z Písma, že sa nevedeli vyjsť z údivu. Pohliadnite na vrchol hory, tam sedí Ježiš, okolo neho na pobreží mladí a starí, celý zástup mužov a žien ho obkľučuje. On otvorí svoje božské ústa, vyhlási tajomstvo ôsmich blahoslavenstiev, vysvetlí im Božie zákony, vyrozpráva im prostriedky spasenia. Karhá pokrytcov, farizejov, zahanbí dohadujúcich sa učeníkov. Schytí korbáč a vyženie z chrámu peňazomencov a kupcov. Právom o ňom mohli povedať tí dvaja do Emauz idúci učeníci: „Bol prorokom, mocným v čine i reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom.“ (Lk 24,19)

Toho človeka, ktorý prináša obetu, voláme kňazom. Teraz už môžete rozumieť, prečo voláme Ježiša veľkňazom, kňazom nad kňazmi. Treba mi len poukázať na Golgotu. Na vrchu Golgota bol postavený oltár, totižto svätý kríž, na ktorom náš Spasiteľ Ježiš Kristus priniesol tú najsvätejšiu, najväčšiu obetu, totižto seba samého obetoval za nás všetkých hriešnych, tak že v prach zeme padnúc, všetci vďačným srdcom môžeme povedať s apoštolom: Ježiš je opravdivo veľkňazom, on je kňazom nad kňazmi, pretože nad nebesia velebnejšiu obetu priniesol na Kalvárii.

Napokon Ježiš je naším kráľom, jeho ríšou je Kráľovstvo nebeské a na zemi Cirkev svätá. Ktorý z pozemských vladárov má takúto ríšu? Ktorý pozemský kráľ má toľko poddaných, ako náš Ježiš? Ktorého každodenne 300 miliónov katolíkov zdraví: Pochválený buď Ježiš Kristus! - Až naveky. Amen.

Ježišu, božský náš prorok, hovor k nám, počúvame a do srdca si zaštepíme tvoje sväté učenie! Ježišu, veľkňaz nášho spasenia, príď, vstúp do nášho srdca a každodenne sa bude odtiaľ vznášať príjemne voňajúci dym cností k nebeským výšinám! Ježišu, mocný náš kráľu, vysloboď nás z otroctva našich hriechov, aby sme jedine tebe slúžili a tebe sa klaňali! Amen.

Boží Syn v ľudskej prirodzenosti, ktorú na seba vzal, svojou smrťou a svojím vzkriesením premohol smrť, vykúpil človeka a pretvoril ho na nové stvorenie (porov. Gal 6, 15; 2 Kor 5, 17). V tomto tele sa vlieva Kristov život do veriacich, ktorí sa prostredníctvom sviatostí tajomne, ale skutočne spájajú s umučeným a osláveným Kristom.

Úlohy Ježiša Krista

Úlohy Ježiša Krista v kontexte kresťanskej viery:

Krstom sa totiž stávame podobní Kristovi: „My všetci… boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1 Kor 12, 13). Týmto posvätným obradom sa naznačuje a uskutočňuje účasť na Kristovej smrti a na jeho vzkriesení: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť,“ ale „ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní“ (Rim 6, 4 - 5). Pri lámaní eucharistického chleba máme skutočne účasť na Pánovom tele a sme povznesení do spoločenstva s ním i medzi sebou. „Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe“ (1 Kor 10, 17). Tak sa my všetci stávame údmi tohto tela (porov.

Ale tak ako všetky údy ľudského tela, hoci ich je mnoho, tvoria len jedno telo, tak isto sú spojení aj veriaci v Krista (porov. 1 Kor 12, 12). Aj pri budovaní Kristovho tela jestvuje rozličnosť údov a služieb. Jeden je Duch, ktorý rozdeľuje rozmanité dary podľa svojho bohatstva a podľa potreby služieb na úžitok Cirkvi (porov. 1 Kor 12, 1 - 11). Medzi týmito darmi vyniká milosť apoštolov, ktorých autorite sám Duch podrobuje aj charizmatikov (porov. 1 Kor 14). Tento Duch svojou mocou a vnútorným spojením jednotlivých častí zjednocuje telo a vzbudzuje i roznecuje medzi veriacimi lásku. Preto keď trpí jeden úd, trpia spolu s ním aj všetky ostatné, a keď sa dostane cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy (porov.

Hlavou tohto tela je Kristus. On je obraz neviditeľného Boha a v ňom bolo všetko stvorené. On je pred všetkým a všetko v ňom má svoje jestvovanie. On je hlavou tela, ktorým je Cirkev. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, on má vo všetkom prvenstvo (porov. Kol 1, 15 - 18). Veľkosťou svojej moci vládne nad všetkým, čo je na nebi i čo je na zemi, a svojou všetko prevyšujúcou dokonalosťou a účinnosťou naplňuje celé telo bohatstvom svojej slávy (porov.

Všetky údy sa mu majú pripodobniť, kým nebude v nich stvárnený Kristus (porov. Gal 4, 19). Preto sme vovedení do tajomstiev jeho života, stávame sa mu podobnými, spolu s ním umierame a spolu s ním sme vzkriesení, kým nebudeme spolu s ním kraľovať (porov. Flp 3, 21; Tim 2, 11; Ef 2, 6; Kol 2, 12 atď.). Kým ako pozemskí pútnici kráčame v jeho šľapajach v súžení a prenasledovaní, máme ako telo účasť na utrpení hlavy, trpíme spolu s ním, aby sme boli spolu s ním aj oslávení (porov.

Z neho „celé telo, vyživované a pospájané väzivami a spojivami, rastie Božím vzrastom“ (Kol 2, 19). On sám vo svojom tele, to jest v Cirkvi, stále rozdeľuje dary služieb, ktorými si s jeho pomocou navzájom pomáhame k spáse, aby sme konali podľa pravdy a v láske všestranne vrastali do Krista, ktorý je našou hlavou (porov. Aby sme sa v ňom neprestajne obnovovali (porov. Kristus naozaj miluje Cirkev ako svoju nevestu a stal sa vzorom muža milujúceho svoju manželku ako svoje vlastné telo (porov. Ef 5, 25 - 28); Cirkev je zasa podriadená svojej hlave (tamže 23 - 24). „Keďže v ňom telesne prebýva všetka plnosť božstva“ (Kol 2, 9), Kristus napĺňa Cirkev, ktorá je jeho telom a jeho plnosťou, svojimi božskými darmi (porov. Ef 1, 22 - 23), aby aj ona smerovala a dospela k úplnej Božej plnosti (porov.

Jediný Prostredník, Kristus, ustanovil a ustavične udržuje svoju svätú Cirkev ako viditeľný organizmus viery, nádeje a lásky na tejto zemi a prostredníctvom nej rozširuje medzi všetkých svoju milosť a pravdu. Netreba však pokladať za dve rozličné skutočnosti spoločnosť vybavenú hierarchickými ustanovizňami a Kristovo tajomné telo; viditeľné spoločenstvo a duchovnú pospolitosť, Cirkev pozemskú a Cirkev oplývajúcu nebeskými darmi, lebo tvoria jedinú komplexnú skutočnosť, ktorá sa skladá z ľudského a božského prvku. Vzhľadom na nemalú podobnosť sa Cirkev prirovnáva k tajomstvu vteleného Slova. Ako totiž ľudská prirodzenosť, ktorú vzalo na seba v nerozlučnej jednote Božie Slovo, slúži za živý nástroj spásy, podobným spôsobom spoločenský orga...

S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ‚Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘ Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. Veľké zástupy idú za Ježišom, chcú byť jeho učeníkmi. Vedia však, čo to znamená, čo k tomu treba? Ježiš ide do Jeruzalema, kde ho čaká utrpenie, smrť a až potom oslava. Zástupy idú za Ježišom.

Kto chce byť Ježišovým nasledovníkom a učeníkom, musí dať Ježišovi prednosť pred všetkým ostatným, musí sa prípadne zrieknuť i rodiny a príbuzenstva. Ježiš používa dokonca ostré, neslýchané a vyzývavé slova: že vlastnú rodinu treba nenávidieť. Ježiš hlásal však lásku, nie nenávisť. Nenávidieť - v semitskom jazyku znamená odsunúť na druhé miesto. Otec, matka, žena, deti, bratia, sestry, aj vlastný život musia ustúpiť pred Ježišom na druhé miesto.

Tieto slová boli povedané na ceste do Jeruzalema, kam si šiel Ježiš po kríž. Kto chce ísť za ním, nasledovať ho, musí byť ochotný niesť kríž. Ježiš ide dopredu. Podľa starovekého práva odsúdený k ukrižovaniu si musel sám priečne brvno niesť na popravisko. Kristovo Slovo má obrazný význam. Smrť na kríži bola trestom dezertérov, otrokov, bola zneuctením. Kto sa rozhodne nasledovať Krista, musí byť ochotný ku všetkému, aj k najväčšej potupe. Sú zástupy k tomu zrelé a pripravené? Podobenstvo o stavaní veže… aj domu - čo je platné urobiť základy, možno aj múry a potom to pre nedostatok peňazí nechať tak? Polovičatosť v službe Božej sa nevypláca.

Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.

tags: #jezis #bud #mojim #kralom