Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. Farizeji a zákonníci však reptali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi." Vtedy im povedal toto podobenstvo:
"Ak niekto z vás má sto oviec a jednu z nich stratí, či nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia. Príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu. Alebo: Keď má nejaká žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, či nezažne lampu, nevymetie a neprehľadá dôkladne dom, kým ju nenájde? Keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: Radujte sa so mnou! Našla som stratenú drachmu. Hovorím vám: Taká radosť je aj medzi Božími anjelmi nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie."
Ježiš povedal tretí príbeh o niečom, čo bolo stratené. Tentokrát to bol syn, ktorý odišiel z domu, no jeho otec sa nikdy nevzdal nádeje, že sa vráti. Prečítaj si tento príbeh v Lukášovi 15:11-32.
Ježiš bol známy ako priateľ 'vyberačov daní a hriešnikov'. Miloval byť s ľuďmi, o ktorých si 'dobrí' ľudia mysleli, že nestoja za ich starosť. Prečo? Pretože ich miluje Boh a chce, aby boli súčasťou jeho kráľovstva.
Ježiš uzdravuje aj dnes
Tvrdíte, že Ježiš uzdravoval len pred dvetisíc rokmi keď chodil po tejto zemi? Tak si prečítajte tento príbeh. Jean Neil mala od detstva problémy s chrbticou, avšak jej stav sa zhoršil, keď nebezpečne spadla a poškodila si kostrč. To len urýchlilo zhoršovanie stavu jej chrbtice. Nasledovala séria operácií, ale stále trpela obrovskými bolesťami chrbtice. Po šestnástej operácii jej lekári povedali, že už nikdy nebude chodiť, lebo mala trvale dislokované kĺby z kĺbových jamiek avšak ona aj jej priatelia sa neprestávali modliť za jej uzdravenie.Jednu noc mala sen. Bola v rozľahlej miestnosti s dvanástimi ďalšími ľuďmi na vozíku. Počula ako nejaký muž s čudným nemeckým prízvukom káže a a potom videla ako prišiel k nejakej žene na vozíku a prikázal jej aby sa postavila. Ona sa pokúšala postaviť, ale s rozhorčeným výrazom v tvári sa posadila. Potom ten muž prišiel k Jean. Modlil sa za ňu a ona vstala z vozíku, rozbehla sa a bola úplne uzdravená.
Keď sa Jean zobudila, vedela, že to k nej hovorí Boh, že bude uzdravená.
O dva týždne neskôr sa konal zjazd mládeže v Národnom výstavnom stredisku v Birminghame. Jean Neil plánovala ísť tiež špeciálnou sanitkou, lebo počula, že kázať tam bude aj Reinhard Bonnke a počula o mnohých nadprirodzených uzdraveniach, ktoré sa diali na jeho kampaniach.
Bolo to v roku 1988 a v tej hale sa zhromaždilo takmer dvanásťtisíc ľudí. Reinhard Bonnke na ten večer spomína takto: „ Posadil som sa a čakal kým dostanem slovo. Díval som sa pritom na zástup a pýtal som sa. Pane, čo tu chceš dnes večer robiť? Môj pohľad padol na ženu na vozíčku po ľavej strane. Počul som ako mi Duch svätý hovorí: Tá žena na vozíku bude dnes večer uzdravená.“
Jean sa na Bonnkeho pozerala a uvedomila si, že jej pripomína muža z jej sna a keď začal kázať spoznala, že je to ten hlas zo sna, tá istá sála a mnohé iné detaily. Ku koncu kázania prišiel k Reinhardovi usporiadateľ a povedal, že o 15 minút budú musieť končiť, lebo halu majú prenajatú len do šiestej.
Bonnke si pomyslel: „Ach nie, ešte som sa nemodlil za chorých.“ Utekal k prvému vozíku a položil ruky na jednu ženu a povedal jej aby vstala z vozíka. Povstala, ale bola veľmi roztrasená, na tvári mala rozhorčený výraz, akoby nemal žiadne právo robiť s ňou niečo také a zase sa posadila.
„Ach nie“, pomyslel si Bonnke, „to nie je tá žena, ktorú mi Boh ukázal.“ Spomenul si, že tá žena bola viac naľavo, tak sa rozbehol tým smerom k Jean.
Pribehol k nej a povedal: „Prišiel som sa za vás modliť. Dnes budete uzdravená.“
Ona kričala: „Ja viem, ja to viem.“ Videla totiž, že sa jej sen naplňuje priamo pred očami. A naozaj pri modlitbe spadla na zem a cítila, akoby jej telo naťahovali na škripec, kĺby jej zapadli do kĺbových jamiek a noha, ktorá bola kratšia sa predĺžila. Potom sa postavila a začala behať okolo celej sály. Bol tam zmätok, krik a všetko natáčala kamera. Jej príbeh sa objavil v mnohých médiách vo Veľkej Británii a celé mestečko Rugby, z ktorého Jean pochádza to vie. Nikdy viac si na invalidný vozík nesadla, dokonca ani keď jej televízia ponúkala tisíc libier za to, že sa na vozíku odfotí, lebo o nej chceli natočiť dokument.
Jean chodí každé ráno behávať, chodí plávať, pomáha v nemocnici a jej príbeh sa v jej okolí stal senzáciou. Všetci ju totiž poznali ako ženu, ktorá mávala roky obrovské bolesti a problémy s chrbticou a vedeli, že po poslednej operácii bola trvalo pripútaná na invalidný vozík. Hoci sa mnohí odporcovia kresťanstva snažia spochybniť tento zázrak na základe nepodstatných rozdielov vo výpovediach svedkov, nikto z jej okolia to nespochybňuje.
Uzdravenie potvrdili aj lekári a okrem problémov s chrbticou odišli aj iné zdravotné problémy spôsobené dlhodobým užívaním liekov od bolesti. Jej lekár Colin West povedal: „Nezaberala na ňu žiadna liečba.
Jak jsem se naučil věřit (Keňa) | Jak překonat strach (Indonézie)
Ježišove slová a príbehy - prekrútené alebo pravdivé?
Vymysleli a prekrútili Ježišovi nasledovníci mnohé Ježišove slová a príbehy? „V tomto zhromaždení, bolo prediskutovaných a schválených mnoho záležitostí týkajúcich sa kresťanstva.“, vraví Teabing a pokračuje: „prisluhovanie sviatostí, a pravdaže Ježišova božskosť.“
„Nerozumiem. Jeho božskosť?“
„Moja drahá.“, hovorí Teabing, „do tohto času v histórii bol Ježiš považovaný svojimi nasledovníkmi za mŕtveho proroka… veľkého a silného muža, ale nič viac, iba za muža. Smrteľného človeka.“
„Nie za Syna Božieho?“
„To áno, ale Ježišovo pomenovanie „Boží Syn“ bolo oficiálne ustanovené až na Koncile v Nicei.“
„Počkaj, chceš povedať, že Ježišova božskosť je iba výsledok nejakého hlasovania? „Relatívne, blízko takému niečomu.“
Dan Brown nie je jediný, kto má takýto pohľad. Thomas Sheehan, profesor filozofie v Loyle a autor diela Prvý príchod: Ako sa stalo Kráľovstvo Božie kresťanstvom.
Tak prečo Nová zmluva rozpráva úplne iný príbeh? Je biblický Ježiš, ktorý o sebe tvrdí, že je Boh, naozaj iba zveličená a okrášlená obeť raných kresťanov, ktorí to možno nemysleli zle, ale v skutočnosti klamali? Zmenila naozaj cirkev a učeníci veci týkajúce sa Ježiša?
Toto je dobrá otázka. Väčšina kresťanov sa prikláňa k presvedčeniu, že sa tak nikdy nestalo. Ale je tento pohľad naozaj hodnoverný a prijateľný? Dáva nám zmysel? Čo by asi mohol premýšľajúci človek povedať ako odpoveď na tieto otázky?
- V prvom rade môžu kresťania ponúknuť dobré dôvody na to, aby sa Evanjelium prijalo ako historicky hodnoverné.
- Keď Matúš, Marek a Lukáš podávajú Ježišov portrét, sú ešte obklopení generáciou, ktorá zažila Jeho smrť. Matúš pochádzal dokonca z dvanástich Ježišových učeníkov.
- Potvrdzuje nám to príklad Skutkov apoštolov, ktoré boli pravdepodobne napísané ešte pre Pavlovou smrťou ( r.
- Židia, žijúci v prvom storočí v Palestíne, dbali dôkladne na to, aby bola presne zachovaná tradícia. Táto ich precíznosť sa odráža aj v tom, že Ježišove reči na vrchu sú rozoberané v Liste Jakuba a tradícia Poslednej večere je zmieňovaná v 1. liste Korintským v 11.
- V evanjeliách sa neodrážajú žiadne vymyslené reči alebo skutky. Ich jednoduchosť vylučuje vykonštruovanie vecí. Ženy sú napriek nízkemu spoločenskému postaveniu svedkami Ježišovho vzkriesenia.
- Je známe, že keď Matúš, Marek a Lukáš podávajú Ježišov portrét, sú ešte obklopení generáciou, ktorá zažila Jeho smrť.
- Jednoduchý a nie vznešený charakter evanjelií poukazuje viac na ich hodnovernosť ako na to, že boli upravené a vykonštruované.
V závere treba povedať, že to, že niekto píše s evanjeliovým alebo apologetickým zámerom ešte neznamená, že jeho slová sú nespoľahlivé. Spomeňme vášeň a túžbu, akú mali tí, ktorí prežili holokaust a nechceli dovoliť, aby boli akékoľvek fakty prekrútené.
Aj my môžeme ukázať miesta, kde sa evanjeliá ukazujú ako historicky a archeologicky hodnovernými.