Biblia sama podáva návod ako treba chápať slovo brat. Ježišovi bratia chceli profitovať z Ježišovej popularity. Nešlo im o šírenie Ježišovho posolstva. Neverili ani v Jeho posolstvo ani v Jeho Božstvo. Že to neboli bratia ale vzdialenejší príbuzní, to je každému dúfam jasné.
Ježiš ich odbil: „Ja robím veci po svojom a vyvolávam nenávisť. Donútiť Ho nemohli, tak išli bez Neho. A potom Ježiš urobil opak toho, čo hovoril. Vybral sa do Jeruzalema. Tajne ale predsa.
Všeobecne sa to berie tak, že klamať je hriech. Je klamať hriechom? Ale ak klamem, aby som zabránil hriechu, tak nehreším. Ak nevydám vrahovi jeho obeť, oklamem ho a zatajím jeho obeť pred vraždou, zabránil som hriechu. Nezabránil som hriechu hriechom. Ani som nezabránil väčšiemu hriechu menším hriechom. Zabránil som hriechu.
Klamať - v zmysle Desatora - znamená prekrútiť fakty s úmyslom získať pre seba prospech. Použiť nepravdu na sebecký záujem. Alebo klamstvom niekomu ublížiť. Dá sa v tom pitvať a hľadať zádrapky. Človek má povinnosť pestovať svoje svedomie.
Ak človek pestuje svedomie v súlade s prirodzeným zákonom, v súlade s hlavnými morálnymi prúdmi zdravej spoločnosti, tak sa síce môže v niektorých veciach či úsudkoch pomýliť, ale pokiaľ nie je zámerom sebecký zisk ale láska k blížnemu a milosrdenstvo, tak vtedy svedomie určite Boha zastaví. Práve preto je potrebné formovať aj spoločnosť. Nie každý morálny prúd v spoločnosti je zdravý len preto, že ho podporujú médiá. To sa týka všetkých morálne sporných otázok, vymenovaných aj nevymenovaných v mojich starších blogoch. Človek má povinnosť nechať sa formovať svojim svedomím a pravdou.
Sviatok stánkov
Kristus ako pravý Žid tieto sviatky oslavoval, ale nie vždy oficiálne. Sviatok stánkov - spomienka Židov na noci pod stanmi počas pochodu z Egypta do zasľúbenej zeme. Nie vždy na hlavnom mieste teda v Jeruzaleme.
Sviatok stánkov oslavoval napríklad aj na Hore premenenia, kde mu traja Synovia hromu (Peter, Jakub a Ján) chceli postaviť stan. Aj takto ukazoval svojim učeníkom, že sviatky treba sláviť, ale podstatný nie je oficiálne vyjadrený postoj, ale vnútorná oslava v Duchu (duchu) a pravde. Oficiálna oslava nie je zlá.
Pokiaľ mi sviatok nič nehovorí a napriek tomu sa na ňom zúčastňujem, je to ako keď sa chodilo povinne za komunizmu na oslavu 1.mája alebo októbrovej revolúcie. Boli tam masy, vyzeralo to ako veľká oslava a jednota, ale stačilo malé uvoľnenie oprát diktatúry a ľudia sa na celú oslavu vykašľali. Dnes už málokoho osloví výročie skončenia prvej či druhej svetovej vojny.
Boli to strašné vojny. Ale dnešných ľudí víťazstvo nejakej aliancie nad Hitlerom vôbec nezaujíma. Ľudia chcú oslavovať niečo, čo má význam pre ich každodenný osobný život, pre získanie či utuženie pocitu šťastia alebo spolupatričnosti. Pre Židov je sviatok stánkov dodnes významný. Lebo im pripomína ich národnú výnimočnosť. Veľká Noc je pre mnoho ľudí čudným sviatkom.
Ježiš sa teda vedome vyhýbal formálnym oslavám, uprednostňoval vnútorný zážitok a hlboký význam sviatkov. Sviatok stánkov bol posledným zhromaždením v roku. Hospodin chcel, aby ľud v tomto sviatočnom čase uvažoval o jeho dobrote a milosrdenstve.
Slávnosť trvala sedem dní; obyvatelia Palestíny a mnohí aj z iných krajín odišli zo svojich domovov a prišli do Jeruzalema, aby sa mohli slávnosti zúčastniť. Ľudia prichádzali zďaleka i zblízka a na znamenie radosti neprišli s prázdnymi rukami. Starí i mladí, bohatí i chudobní, všetci priniesli nejaký dar ako prejav vďaky tomu, ktorý svojou dobrotou žehnal rok a sýtil ich hojnosťou.
Z okolitých lesov sa prinieslo všetko, čo lahodilo oku a vyjadrovalo všeobecnú radosť, takže mesto malo vzhľad prekrásneho hája. Táto slávnosť bola nielen poďakovaním za úrodu, ale aj pripomienkou, ako sa Boh staral o Izraela na púšti. Na pamiatku svojho púšťového pobytu v stanoch Izraelci v tieto dni bývali v stánkoch prikrytých zelenými vetvami. Postavili si ich na uliciach, na chrámovom nádvorí alebo na strechách domov. Na kopcoch i v údoliach okolo Jeruzalema bolo tiež mnoho takto ovetvených príbytkov, ktoré akoby s ľudom žili. Veriaci slávili tieto dni posvätným spevom a ďakovnými modlitbami.
Krátko pred týmto sviatkom bol Deň zmierenia, keď ľud po vyznaní svojich hriechov vypočul oznam, že je zmierený s Bohom. To bola príprava na radosť z týchto sviatkov. Ľudia prichádzali zďaleka i zblízka a na znamenie radosti neprišli s prázdnymi rukami. Starí i mladí, bohatí i chudobní, všetci priniesli nejaký dar ako prejav vďaky tomu, ktorý svojou dobrotou žehnal rok a sýtil ich hojnosťou.
Celá zem bola pod jeho dohľadom a prijímala jeho požehnanie; dňom i nocou nad ňou bdel, slnkom a dažďom sa staral o úrodu. Z palestínskych údolí a rovín sa zberalo obilie. Vzácny olej sa lisoval z olív a odkladal v nádobách. Palmy priniesli svoje plody a z červenastých strapcov hrozna sa vytláčala šťava.
Najdojímavejším a najradostnejším obradom slávnosti bol však ten, ktorý pripomínal udalosť z pobytu na púšti. Hneď na úsvite zaznieval z kňazských strieborných trúb dlhý, prenikavý tón. Odpovedali naň zvuky iných trúb a radostný jasot ľudu zo stánkov niesol sa po kopcoch i dolinách a vítal (448) tento slávnostný deň.
Počas slávnosti, keď rozruch okolo jeho osoby bol najväčší, prišiel na nádvorie chrámu, kde bol veľký zástup. Pretože ho ľudia dosiaľ na slávnosti nevideli, domnievali sa, že sa obáva moci kňazov a starších. Jeho prítomnosť ich prekvapila. Všetci zmĺkli. Divili sa, ako dôstojne a odvážne sa správa medzi úhlavnými nepriateľmi, ktorí túžili po jeho smrti.
Môj čas ešte nenadišiel
Keď sa synovia Jozefa z Nazareta pripravovali na Slávnosť stánkov, videli, že Ježiš ničím nenaznačil, že by ta chcel ísť. Pozorne ho sledovali. Po uzdravení chorého v Bethezde nebol ani pri jednej z národných slávností. Snažil sa vyhnúť sporom s jeruzalemskými predstaviteľmi, a preto sa venoval práci v Galilei.
Vo svojom učení zdôrazňoval požehnanie, ktoré plynie z poslušnosti Božiemu zákonu, a predsa sám akoby bol k ustanoveným bohoslužbám ľahostajný.Ježišovi bratia vychádzali zo sebeckých pohnútok, ktoré tak často ovládajú srdce ľudí túžiacich po okázalej sláve. Tento duch prevládal vo svete.
Boli urazení, lebo Kristus namiesto snahy získať pozemský trón sa predstavil ako Chlieb života. Boli veľmi sklamaní, keď ho toľkí z jeho učeníkov opustili. Aj oni sami sa odvrátili od neho, aby nemuseli niesť kríž, keby uznali to, čo jeho skutky zjavujú: že je Boží Posol.
„Ježiš im povedal: Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu. Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé. Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil. Toto povedal a ostal v Galilei“ (Ján 7,6-9).
Ježiš však odmietol ich výčitky, nepokladal ich za svojich nesebeckých a skromných učeníkov, ale za ľudí svetsky zmýšľajúcich. Povedal: „Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé.“ Svet neodporuje tým, čo majú jeho ducha; miluje ich ako svojich vlastných.
Prišiel, aby svet mohol žiť; prišiel uskutočniť veľký plán vykúpenia. Nemal byť domýšľavý, nemal sa nerozvážne vrhať do nebezpečenstva a nemal vyvolávať krízu. Každá udalosť v jeho diele mala určitú hodinu. Musel trpezlivo čakať. Vedel, že musí rátať s nenávisťou sveta; uvedomoval si, že jeho dielo sa skončí smrťou, no predčasne sa jej vystavovať nebolo podľa Otcovej vôle.
Správa o Kristových zázrakoch sa rozšírila z Jeruzalema všade ta, kde boli Židia, a hoci ho už celé mesiace nebolo vidieť pri sviatočných príležitostiach, ľudia sa neprestali o neho zaujímať. Zo všetkých končín sveta prišli mnohí na Slávnosť stánkov v nádeji, že ho uvidia. Na začiatku slávnosti sa mnohí naň spytovali.
Mnohí ho obhajovali ako Posla od Boha, kým iní ho označovali za zvodcu ľudu. Ježiš medzitým nepozorovane prišiel do Jeruzalema. Vyhliadol si málo navštevovanú ulicu, aby sa vyhol chodcom, ktorí prichádzali do mesta zo všetkých strán. Keby sa bol pridal k niektorej z karaván putujúcich na túto slávnosť, bol by pri vstupe do mesta upútal na seba všeobecnú pozornosť a nadšenie ľudu by bolo podnietilo vládcov proti nemu.
Keďže sa stal stredom pozornosti tohto veľkého davu, oslovil zhromaždených, ako predtým nikto iný. Jeho slová svedčili o tom, (452) že zákon a izraelské ustanovenia, obetnú službu i odkaz prorokov pozná oveľa lepšie, než bývalo u kňazov a rabínov zvykom. Búral priehrady formalizmu a tradície. Zdalo sa, akoby mu budúce udalosti prebiehali pred očami. O pozemských i nebeských veciach, o záležitostiach ľudských i Božích hovoril s úplnou istotou ako ten, kto videl toho Neviditeľného. Reč bola celkom jasná a presvedčivá, a ľud aj tu ako (313) v Kafarnaume žasol nad jeho učením, „lebo v jeho slove bola moc“ (Luk 4,32).
Niekoľkými príkladmi varoval svojich poslucháčov pred nešťastím, ktoré stihne všetkých, čo zavrhnú požehnanie, ktoré im priniesol. Podal im všetky dôkazy o tom, že prichádza od Boha, a všemožne sa snažil priviesť ich k pokániu. Nebol by ho zavrhol ani usmrtil vlastný národ, keby ho bol mohol zachrániť pred spáchaním tohto činu.
Prítomní žasli nad jeho znalosťou zákona a prorokov a medzi sebou sa pýtali: „Ako tento človek pozná Písmo, keď sa neučil?“ (Ján 7,15). Za učiteľa náboženstva nepokladali totiž nikoho, kto neštudoval v rabínskych školách.
Ježiš medzitým nepozorovane prišiel do Jeruzalema. Jeho najväčší nepriatelia sa cítili bezmocní a nemohli mu uškodiť. Na čas pozabudli na iné záujmy. Denne učil ľudí až do onoho posledného „veľkého dňa sviatkov“ (Ján 7,37).
Výzva pre smädných
Ráno tohto dňa boli už ľudia z dlhých slávností unavení. Ježiš náhle prehovoril hlasom, ktorý znel celým chrámovým nádvorím: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije, hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody“ (Ján 7,37.38 Takú výzvu ľudia veľmi potrebovali.
Ježiš poznal potreby duše. Sláva, bohatstvo a česť nemôžu uspokojiť srdce. Ježiš poznal potreby duše. Mnohí z tých, čo Ježiša počuli, oplakávali sklamané nádeje, mnohí utajovali skrytý bôľ, mnohí sa snažili utíšiť svoju neukojenú túžbu po veciach sveta a po ľudskej chvále, ale keď všetko získali, zistili, že svojou námahou dospeli len k deravej studni, z ktorej sa smäd nedal utíšiť.
Súčasťou Ježišovej misie bolo aj milosrdenstvo, láska, odpúšťanie a obetovanie sa. On veľmi dobre vie, že na svete bude stále nejaké zlo a hriech. On prišiel ukázať, čo s tým zlom treba robiť, aby ho bolo na svete aspoň o čosi menej.
| Téma | Popis |
|---|---|
| Sviatok stánkov | Židovská spomienka na putovanie z Egypta a Božiu ochranu. |
| Ježišove slová | "Môj čas ešte nenadišiel" - odkaz na Jeho poslanie a načasovanie. |
| Milosrdenstvo a Láska | Kľúčové prvky v Kristovom posolstve a spôsobe, akým máme konať. |
Stánok počas Sviatku stánkov v Jeruzaleme
Ježišove slová "Môj čas ešte nenadišiel" sú kľúčové pre pochopenie Jeho poslania a načasovania. Tieto slová nám pripomínajú, že aj v našich životoch je dôležité trpezlivo čakať a konať v správny čas, s láskou a milosrdenstvom.