Jezis je moj spolujazdec: Pochopenie a význam

Pojem "Jezis je moj spolujazdec" nemusí byť každému známy, avšak skrýva sa za ním hlboký význam, ktorý sa dotýka osobných prežívaní a viery mnohých kresťanov. Tento článok sa zameriava na preskúmanie tohto konceptu a jeho vplyvu na život jednotlivca.

Pre kresťanov je ľahké zažiť istú formu syndrómu podvodníka. Keď sa pozeráme na ostatných ľudí v kostole, môže sa nám zdať, že sem všetci patria. Majú kresťanský život zvládnutý. Vedia, čo robia. Ale pre nás samotných je to iný príbeh. Možno sme kresťanmi už roky, ale stále máme pocit, že sa to ešte poriadne neujalo. Chceme byť skutočnými kresťanmi, ale rozmýšľame, či nimi niekedy budeme.

Najintenzívnejšie to môžeme pociťovať pri svätosti. Vieme, že nám to je prikázané. Určite chceme žiť spôsobom, ktorý je hodný evanjelia. Chceme sa zmeniť, aby sme sa viac podobali Ježišovi. Napriek tomu nám to môže pripadať také cudzie. Dokonca aj slovo „svätý“ znie cudzorodo. Zdá sa, že naše štandardné nastavenia nás vedú opačným smerom. Je to ako snažiť sa hovoriť neznámym jazykom alebo si skúšať šaty, ktoré nám celkom nesedia. Kladieme si otázku, či má zmysel vytrvať. Prečo sa snažiť byť niekým, kým zjavne nie sme? A tak keď sme v blízkosti iných veriacich, ktorí, ako sa zdá, žijú kresťanský život približne úspešne, cítime sa ako čudáci.

Je to pochopiteľný pocit. Musíme si však uvedomiť dve veci: (1) oveľa viac ľudí sa cíti rovnako a (2) porovnávame to, čo sa deje vo vnútri nášho života, s tým, čo sa deje navonok v ich živote, čo je sotva férový boj. Je to rozdiel medzi sedením v prvej rade v kine a snahou počúvať zvonku s hlavou pritisnutou k stene. Naše vlastné srdcia máme na očiach 24 hodín denne vo vysokom rozlíšení. Nikoho iného.

Aj keď sa môže zdať prirodzené, že si myslíme, že sme podvodníci, v skutočnosti je to úplne nepravdivé. Biblia je, samozrejme, hlboko realistická, pokiaľ ide o neustálu prítomnosť hriešnych sklonov v našom živote. Ešte sme sa nezbavili svojej hriešnej prirodzenosti. Apoštol Ján nám ukazuje, že myslieť si opak je vážny omyl: „Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy. . . Nemôžeme poprieť realitu hriechu v našom živote. Tvrdiť, že sme nezhrešili alebo že hriech nie je v našej prirodzenosti v nijakej podobe, znamená klamať samých seba a zároveň nazývať Boha klamárom.

Základom zdravého kresťanstva je zmieriť sa s naším hriechom. Dokonca ani tí najzrelší a „najpokročilejší“ učeníci s hriechom neskončili. V tomto živote náš hriech nikdy nebude úplne minulosťou. To však nie je všetko, čo sa dá k tejto téme povedať.

Je ľahké predstaviť si kresťanský život ako scénu z klasického akčného filmu Dobyvatelia stratenej archy, kde sa Indiana Jonesovi podarí vyskočiť na bok nacistického nákladného auta, vliezť bočnými dverami, vyhodiť na cestu vystrašeného spolujazdca a potom zápasiť s vodičom v snahe získať kontrolu nad nákladným autom. Je to bežná scéna v akčných filmoch - hrdina a zloduch bojujú o kontrolu nad vozidlom/lietadlom/vesmírnou loďou v kľúčovom momente príbehu. A veľmi sa to podobá tomu, čo sa odohráva v našom vnútri ako kresťanov. Kristus prišiel k nám a teraz bojuje s našou hriešnou prirodzenosťou.

Ale úžasnou správou evanjelia je, že môj vzťah k hriechu sa teraz radikálne zmenil. Áno, hriech stále kope v mojom srdci, ale teraz mám k nemu iný vzťah. Dôvod? To, kým som, je zásadne iné: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.

Je pravda, že v našom vnútri prebieha boj - boj medzi tým, čo Pavol nazýva túžbami tela a túžbami Ducha (Ga 5:17). Tým sa dostávame k jadru niečoho, čo je ústredným bodom biblického učenia o tom, čo znamená byť kresťanom. Naše spojenie s Kristom neznamená len to, že sa s nami stotožňuje (hoci je to úžasné). Znamená to aj to, že sa s ním stotožňujeme my - spôsobom, ktorý „všetko mení“. Naše spojenie znamená, že sa s ním stotožňujeme v jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Zomreli sme s ním a máme v ňom nový život.

Jezis obratil moj zivot o 180 stupnov. Obratenie nebolo nejake uzasne uverenie naraz, ale postupny proces premeny bol zjavny...

Obrátenie a osobná skúsenosť

Osobná skúsenosť s obrátením môže byť hlbokým a transformujúcim zážitkom. Niektorí ľudia zažívajú okamžité a dramatické obrátenie, zatiaľ čo pre iných je to postupný proces. Bez ohľadu na spôsob, obrátenie často vedie k preorientovaniu na duchovné hodnoty a k hlbšiemu vzťahu s Bohom.

Svedectvo o obrátení

Nasledujúce svedectvo ilustruje, ako Boh môže zasiahnuť do života človeka a zmeniť ho:

Moji rodicia maju taku mrtvu vieru, maju sice krst, prve sv, prijmanie a birmovku a veria v Boha ale vieru neziju. Mamka isty cas vieru aj zila, to bolo po pade komunizmu, prihlasila mna a mojich surodencov na cirkevnu skolu, chodieval som na nabozenstvo a velmi som si ho oblubil. Brat a sestra boli pokrsteni hend po narodeni, len ja som este nebol, i ked som sice prvorodeny, ale mamka nevedela ci ma babka nepokrstila. No nakoniec aj mna pokrstili. Potom som so surodencami absolvoval prve sv. prijmanie, birmovku a potom to pre mna haslo. Haslo to tym, ze som nemal uprimnu spoved a tym sa Boh odo mna odklonil a stal som sa ateistom so svojim specialny moralnym kodexom. Nasiel som si kamaratov - partiu, s ktorou sme sa chodili blaznit na chaty do senku, tu sa mi vypestoval aj naklonnost pre alkohol... Mal som taky idealny zivot pri pohariku s kamaratmi, bola to moj unik z reality, z rodinnych problemov, od hadok s despotickym otcom...Moj svet boli kamarati z partie, na nich som lipol. Vsetci sme boli slobodni a minuly rok (reps. predminuly (2003) ) od oktobra sa zacalo vsetko menit, kazdy si zacal niekoho hladat a vdaka jednej priatelky mojho kamarata (ktori uz spolu nie su) som spoznal jedno dievca so zivou vierou, ktora je momentalne mojou priatelkou. Nasa partia sa zacala rozpadat, aj mojou pomocou. A minuly rok medzi zimou a jarou sa totalne rozpadla na 2 frakcie. Vsetko vdaka egoizmu a ziarlivosti. Tento rozpad som tazko niesol, kedze som na nich vsetkych lipol. Vtedy som zacal chodit s mojou terajsou priatelkou (zatial prvou a verim ze aj poslednou). A zacal som sa zaujimat v co veri, chodieval som s nou v nedelu na omsu, zacal som citat jedno dielo, kde jedna evanjelicka autorka prerozpravala a celkom dobre povysvetovavala pismo, dokonca som kvoli priatelke aj uplne prestal pit, i ked to take lahke nebolo. Hoci ma od vztahu s nou niektori odrazdzali, ja som vytrval a myslim ze v tomto som urobil jednoznacne dobru vec a nakoniec niekedy, uz si naozaj nepamatam kedy, ale urcite to bol piatok, a bolo to tesne pred lumenom 2004, ktory sa konal v sobotu, som sa obratil. Bolo to tym, ze som pochopil, ze moji kamarati nie su pre mna spasou od reality, zistil som, ze Boh mi jediny dokaze pomoct zo vsetkeho, lebo jediny ma miluje. Tak som ho zacal prosit aby mi ukazal svoju lasku a On mi ju ukazal, vtedy som znovu uveril, vtedy som zrazu pocitil tu obrovsku spinu, co sa nakopila asi za nejakych 8-10 rokov od poslednej spovede. Isiel som na spoved ku kapucinom v starom meste, bolo to v piatok a myslim, ze to bol posledny piatok v mesiaci, lebo vtedy boli aj taize modlitby. Spovedal som sa vyse hodiny u Ezechiela a podarilo sa mi zmyt tu vsetku spinu, co bola na mne polepena. Teda ked som skoncil so spovedou, skoncili aj taize modlitby, takze z nich som nic nemal . Vtedy som sa stal opat veriacim. Potom mi priatelka prezradila, ze sa za mna hodne modlila, straaasne vela desiatkov obetovala za mna...a myslim, ze nesli nazmar.Boh je tu vzdy a je tu vzdy pre nas, len sa staci mu plne otvorit.

Láska ako kľúč k premene

Filip Mazúr vo svojej knihe rozoberá svoj osobný príbeh premeny. Premenu z náboženského a tvrdého človeka, ktorý odsudzoval a nemal rád druhých ľudí. Láska je najdôležitejšia v kresťanstve ale aj pri evanjelizácii. Veď Boh kôli LÁSKE poslal svojho Syna na svet, aby za neho zomrel a spasil ho.

Nesprávne zámery srdca pri evanjelizácii

Niektoré časti cirkvi, tým, čo dnes vyučujú, zakoreňujú do ľudí nesprávne postoje. Prečo to hovorím? V tejto časti knihy sa pozrieme na nesprávne zámery srdca. Prvou chybou, ktorú vidím, že robí cirkev, je, že sa snaží ľudí konvertovať na kresťanstvo. Prvotným problémom v tejto veci je, že kresťanstvo nie je náboženstvo. Pokiaľ sa budete pozerať na kresťanstvo ako na náboženstvo, ľudia budú na vaše evanjelium reagovať odporom, pretože im budete chcieť zobrať ich vieru a nahradiť inou. Ale ľudia nemajú nahradiť nesprávnu vieru inou, lepšou, ale vzdať sa lží a prijať z lásky pravdu.

Ježiš jednoducho miloval a nič od toho nečakal. Táto láska bola tak mocná, že Ho nasledovalo tisíce ľudí. Ježiš sa nesnažil telesnou silou konvertovať ľudí z judaizmu na kresťanstvo. Na základe tohoto zjavenia sa každý mohol rozhodnúť, či chce vstúpiť do úžasného vzťahu s Bohom. Pre mňa je slovo konvertovať slovom, ktoré znázorňuje sebectvo. Prečo? Lebo sa snažíme konvertovať ľudí do cirkvi, ale máme ich viesť k Bohu. Dúfam, že každý z vás pochopí moje srdce a to, čo myslím. Ľudia už sú presýtený ľuďmi, ktorí sa ich snažia obrátiť. Ľudia potrebujú prežiť lásku Ježiša Krista a vašou úlohou nie je ich obrátiť, to je úlohou Ducha Svätého.

Druhou vecou, ktorú som spozoroval ako chybu je, že kážeme evanjelium nato, aby rástla cirkev a zväčšil sa náš zbor. Po tom, ako som spoznal Ježiša si ani neviete predstaviť, ako mi táto vec príde nechutná a nečistá. Pretože má nečisté zámery. Chceme naplniť budovu, ale nie kráľovstvo. Netvrdím, že množstvo je zlé, ale niečo vám poviem. Nejde o množstvo v cirkvi, ale o množstvo v kráľovstve. Samozrejme, je prirodzené, že zdravá cirkev rastie. Ale viete, čo je zaujímavé? Zdravá cirkev nekáže evanjelium, aby dostala ľudí do budovy a mala viac ľudí na zhromaždení a mohla finančne prežiť, ale káže preto, aby vyprázdnila peklo a naplnila nebo. Láska nehľadá svoj vlastný prospech, skutočná láska hľadá prospech kráľovstva. Ísť a urobiť evanjelizáciu len preto, aby sme boli veľká cirkev, je sebecké. Veľkou cirkvou sa stanete, ak budete chcieť urobiť kráľovstvo veľkým.

Treťou vecou je, že evanjelizácia nie je príležitostná alebo častejšie praktizovaná akcia cirkvi. Skutky apoštolov, 2. To, že z evanjelizácie sa stáva jedna možno aj tri akcie do týždňa, ktoré vykonáme, zjavuje skutočný postoj a zámery nášho srdca. Pretože zdieľanie evanjelia, evanjelizácia, nie je akcia, ktorú urobíme raz za nejaký čas. Ako som už hovoril, je to váš život a namiesto akcie je to reakcia. Reakcia na čo? Na Božiu lásku, ktorú ste prežili. Jednoducho, nejde nezdieľat tak mocné dielo lásky vo vašom živote. Keď má človek tento postoj v srdci, evanjelizácia nie je pre neho naplánovanou akciou. Keby toto cirkev pochopila, keby to pochopili aspoň dvadsiati kresťania zo sto, cirkev by rástla rapídnym spôsobom, pretože by porozumeli, že to je jednoducho ich život a zdieľali by evanjelium všade, medzi kolegami, v práci, medzi spolužiakmi.

Štvrtou vecou je zneužitie evanjelia na svoje obohacovanie a prospech. Môže sa to týkať obohatenia v oblasti financií, môže ísť o naše ego, kedy sa chceme stať kresťanskou „superstar“, môže ísť o pozíciu. Tieto veci zranili veľa ľudí. Zažil som evanjelizáciu, z ktorej aj ľudia vo svete boli pohoršení a vrhala zlý obraz na Boha. Celá tá akcia bola iba o tom, ako vyzbierať a vytiahnuť z ľudí čo najviac peňazí. Bol som tak rozhorčený, že som vstal a odišiel. Skutočné evanjelium na tejto akcii nezaznelo ani v desiatich minútach. Stále bolo iba počuť: „Ten zasial tisíc dolárov a zožal desaťtisíc.” Nič o láske a spáse. Urobilo to viac škody ako požehnania.

Piatym zlým zámerom srdca je vaše zlé motivovanie. Čím si motivovaný? Aj ja som padol do tejto pasce. A potom vznikajú semináre o tom, ako mať lepšie výsledky, ktoré majú kvalitné a pravdivé vyučovanie, ale naučia ľudí slúžiť nie z lásky, ale pre výsledky. Slúžite nie motivovaný láskou, ale vlastným výkonom. Nebolo by však svätejšie a spravodlivejšie pred Bohom kázať evanjelium preto, lebo chcete? Pretože láska vás vedie chcieť ho zdieľať s ľuďmi? Z lásky? Áno, dostali sme príkaz kázať evanjelium v Evanjeliu podľa Marka 16:15, ale uvedomte si, ak nasledujete Pána z lásky, Jeho príkaz kázať evanjelium bude pre vás veľmi ľahkým a budete doslova túžiť zdieľať tú užasnú, dobrú správu o milujúcom Spasiteľovi.

Zostať pri Ježišových nohách

Jediným riešením pre zbavenia sa našich závislostí je teda nie boj proti nim, ale boj za spoločenstvo s Ježišom. Iba Ježišovo povolanie má silu vymaniť človeka z jeho prirodzenej existencie a pripútanosti. O mýtnikovi Lévim čítame, že vstal. Iste už nespočetnekrát vstal a znovu si sadol. Tentokrát však vstal, aby si už viac nesadol na predchádzajúce miesto. U Léviho to bolo rozhodné a úplné obrátenie. Nezdvihol sa iba trochu zo svojho miesta, nie, vstal a nasledoval Ježiša.

Prijatie a Láska v manželstve

Kľúčom k šťastnému manželstvu: prijmite veci, ktoré sa vám nepáčia, vyzdvihnite tie, ktoré sa vám páčia a v tom všetkom vyjdite na pol cesty svojmu partnerovi.

Milovať niekoho preto, kým skutočne je - i jeho chyby - a prijímať ho pre neho samého je jediný spôsob, ako ho zmeniť. Problém je, že mnohí ľudia sú nejakým spôsobom zranení. Ich zlomené kúsky sú príčinou chýb. Keď niekoho milujete pre neho samého a vyzdvihujete jeho silné stránky, časom to začne hojiť tieto zlomené kúsky a on začne na oplátku viac milovať seba i vás.

Božie zasľúbenia v ťažkých chvíľach

Pokúšaš sa chváliť Boha aj v zlý deň? Keď prichádzaš so svojím zborom vzdávať chválu, hľaď na pripomenutia o konci. Pretože koncom si môžeme byť istí, nehnuteľní a neustále pretekajúci v Pánovom diele (1. Korinstkým 15:58).

Kríž ako symbol lásky a pokory

Keď sa ja pozriem na kríž, tak vidím pred sebou svedectvo najväčšej lásky ku mne. Nikto ma tak nemiloval a nemiluje, ako Kristus. Svoj život obetoval za mňa na kríži. Mám vo veľkej úcte kríž a bozkávam ho. Kríž mi pripomína aj jednu veľkú pravdu, za moje hriechy musel niekto takto hrozne trpieť. Uvedomujem si to a toto poznanie ma učí pokore a chráni ma pred vystatovaním.Tiež som jej hovoril, že mať kríž v aute alebo doma na stene nestačí. Tak ako nás Kristus miloval do krajnosti a obetoval sa za nás, aj my sme povinní milovať jeden druhého a prinášať túto jeho lásku do súčasného svete. Nie je to však vždy ľahké. Zvlášť vtedy, keď máme preukázať lásku našim nepriateľom. Svet však potrebuje naše svedectvo. A kedy nám svet uverí? Keď budeme autentickí kresťania a ochotní aj obetovať svoj život za vieru. Nestačia len prázdne slová, zdvihnuté ruky a spievanie chváľ o dušu. Viera bez skutkov je mŕtva.

Záver

Koncept "Jezis je moj spolujazdec" je o prijatí Ježiša Krista ako spoločníka na ceste životom. Znamená to nechať Ho viesť, dôverovať Mu a spoliehať sa na Jeho lásku a vedenie. Tento postoj vedie k premene života, hlbšiemu vzťahu s Bohom a k autentickému kresťanskému životu, ktorý je charakterizovaný láskou, pokorou a službou druhým.

Tabuľka: Zhrnutie kľúčových princípov

Obrázky

Jezis je moj spolujazdec

Kríž ako symbol lásky

Video

tags: #jezis #je #moj #spolujazdec