Rímskokatolícky kostol v Štiavniku je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou a zaujímavou architektúrou. Jeho vývoj prešiel viacerými etapami, od gotických počiatkov až po barokové a klasicistické úpravy.
Kostol sv. Františka z Assisi v Štiavniku
História Kostola
Podľa doteraz najstaršej zmienky o starom farskom kostole v Štiavniku si nemožno utvoriť podrobný obraz o kostole, lebo v nej chýbajú nielen podrobnosti, ale i niektoré hlavné fakty. Neuvádza sa, kto a kedy ho dal postaviť, ba ani to či je postavený z kameňa alebo z dreva.
Klenbu mal len nad svätyňou a v lodi bola rovná povala. Toto môže poukazovať na to, že pôvodným kostolom bola svätyňa a v neskoršej dobe pristavili k nej loď nového, rozšíreného kostola. Tento predpoklad možno podporiť i tým, že v kostole boli tri oltáre "aniguae figura" t. j. starého štýlu, ktorý ponechali zo starého kostola. Ďalej i to, že hoci kostol už bol zasvätený sv. Františkovi Serafínskemu, na hlavnom oltári bola socha Panny Márie a na bočných oltároch sochy sv. Kataríny a sv. Mikuláša.
Veža kostola bola drevená a v nej jeden zvon. Kostol mal všetky potrebné veci na slúženie svätej omše. Jeden ornát venoval kostolu gróf Imrich Balassa. Krstiteľnica bola urobená z dreva. Bohoslužobné knihy boli potrhané a zničené.
Ďalšia zmienka o kostole tak ako predchádzajúca neuvádza, kto a kedy ho postavil. No uvádza, že kostol je murovaný a klenba je len nad svätyňou a sakristiou. Povala v lodi kostola je tabuľová, nedávno obnovená. V pamätnej knihe obce Štiavnik sa uvádza, že starý kostol stál na terajšom cintoríne. Bol murovaný a gotického slohu. Písomné záznamy sú o ňom datované od 14. storočia. Pozostatky prvého kostola tvorí päť kresaných kameňov nachádzajúcich sa na obecnom cintoríne.
Vo vizitácii z roku 1728, sa uvádza, že do kostola sa vchádzalo dvoma vchodmi, a to zo západnej a južnej strany. Vizitácia z uvedeného roku ďalej uvádza, že bol zhotovený nový bohostánok a hlavný oltár. Oltár bol zhotovený z podnetu pána farára a za prispenia finančnej čiastky osvietených a urodzených pánov Štefana Ugroviča, Mikuláša Suňoga, Gabriela Beňovského a tiež miestneho občana Jána Petráňa v roku 1728. Bočné oltáre boli dva, jeden na evanjeliovej strane, tvoril ho bývalý hlavný oltár a druhý na epištolovej strane.
V uvedenom roku je zaznamenané, že bola zhotovená aj nová drevená kazateľnica, umiestnená na evanjeliovej strane. Písomné podklady hovoria, že starý kostolík bol postavený na cintoríne južne od farskej budovy, uvádza to aj vizitácia z roku 1766, v ktorej sa píše, že stál medzi vchodom na cintorín a cintorínovým krížom.
Vizitácia už presne popisuje vnútornú štruktúru kostola a jeho vtedajší stav. Kostolík bol zasvätený ku cti sv. Františka Serafínskeho. Stavba zachovávala smer západ-východ. Bol celý murovaný, ale už v čase vizitácie múry boli schátralé a slabé, čo svedčilo o veľkej starobylosti: "Ex nimia vetustate". Strecha bola najpravdepodobnejšie pokrytá šindľom.
V strede strechy vyčnievala malá drevená vežička, v ktorej bol umiestnený jeden zvon o váhe jedného metrického centa. Tento zvon dala odliať Alžbeta Ugrovičová v roku 1711 za svoje peniaze. Druhá drevená vežička bola nad vchodom do kostola. Hrozila spadnutím. Z nej visel druhý zvon o váhe dva metrické centy z roku 1759.
Murovaná a klenutá sakristia priliehala k pravej strane svätyne od severu. Do kostolíka sa vchádzalo jednými dverami od priečelia. Vo vizitácii z roku 1766 je zaznamenaný podrobný opis interiéru kostola. Zariadenie kostola tvorili dva rady lavic po obidvoch stranách lode a spovedelnica. Štyri drevené chóry podopierali drevené na zeleno namal'ované stĺpy, ktoré venčili dookola priečelnú stenu a bočné steny. Tri z chórov slúžili veriacemu ľudu, štvrtý organistovi a spevákom a tu bol umiestnený aj organ.
Architektúra Kostola
Architektúra Kostola
História a stavebný vývoj. Barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1771. Opravený bol po roku 1945. Je to jednoloďová stavba s predstavanou vežou a rovným uzáverom presbytéria, zaklenutá pruskými klenbami. Po strane presbytéria sú prístvby s rovným stropom, južná kaplnka má valenú klenbu s podkasanými lunetami.
Fasáda je hladká, členená polkruhovo zakončenými oknami. Vstupný portál s ušnicovou šambránou má datovanie 1771. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia, na oblom parapete rečnišťa má rokajovú ornamentiku. Drevená krstiteľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia, na vrchnáku sú zdvojené volúty s rímsou a rokajmi, zakončené malým súsoším Krstu Krista. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 uvádza aj rokokovú lampu na večné svetlo z druhej polovice 18. storočia.
Pamiatková ochrana: Rekonštrukcia.Súčasný stav a využitie: Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.Prístup: Stojí v strede obce.
Kostol svätého Ondreja
Kostol svätého Ondreja sa nachádza v miestnej časti Ondrej. Ide o ranogotický kostol z polovice 13. storočia, ktorý bol v 18. storočí prestavaný. Charakter chrámu je sieňový s polkruhovým uzáverom, zaklenutý pruskou klenbou, v uzávere konchou. Fasády sú hladké a veža je prestavaná, krytá stanovou strechou.
História farnosti sa viaže na rozvoj spišských kopijníckych obcí v oblasti najbližšieho okolia Hôrky (Spišský hrad, Spišský Štvrtok). Rivalita vznikajúcich obydlí, spišských miest a nemeckých usadlíkov viedli k vzniku filiálneho kostola svätého Ondreja v Hôrke v polovici 13. storočia.
Spišskoštiavnický dekanát je jedným zo 14 dekanátov v Spišskej diecéze. Okrem farnosti Hôrka do neho patrí ďalších 9 farností, ktoré sa rozprestierajú na území 13 obcí okresu Poprad. Ide o farnosti Hozelec, Hôrka, Hranovnica, Jánovce, Kravany, Liptovská Teplička, Spišské Bystré, Spišský Štiavnik, Vikartovce a Vydrník. Niektoré farnosti majú popri hlavnej farnosti aj niekoľko filiálok.
tags: #rimskokatolicky #kostol #stiavnik