Láska je darom pre človeka. Sexualita je tiež vzácny dar, ktorý človek dostal. Je nositeľom života a preto ju treba mať v úcte. Všetky formy, ktoré zneucťujú sexualitu človeka sú smilstvom. Slobodný človek je povolaní k čistote, má sa učiť sebaovládaniu. Naplnenie sexuálneho života prichádza v manželstve, kde môže priniesť jednotu tela i duše medzi manželmi.
Čistota znamená úspešnú integráciu sexuality do ľudskej osoby a tým vnútornú jednotu človeka v jeho telesnej a duchovnej skutočnosti. Čistá osoba si zachováva neporušenosť síl života a lásky, ktoré sú v nej uložené. Táto neporušenosť zabezpečuje jednotu osoby a stavia sa proti každému správaniu, ktoré by ju narušilo.
Po dobrej príprave (spytovanie svedomia) môžeme ísť na svätú spoveď. Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých).
Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (osobnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné.
Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“.
Svedomie - je Boží hlas v nás, ktorý nám hovorí, čo sme vykonali dobre a čo zle. Spytovanie svedomia by malo byť dôkladné, nikdy však nemôže byť vyčerpávajúce. Bez skutočnej ľútosti, teda iba na základe vyznania hriechov, nikto nemôže dostať rozhrešenie. Duchu Svätý, príď a pomôž mi, aby som spoznal svoje hriechy, aby som ich úprimne oľutoval a aby som sa naozaj polepšil.
Na hore Sinaj odovzal Boh Mojžišovi 10 Božích prikázaní, ktoré treba dodržiavať. Hovoria nám, ako máme žiť. Prestúpením prikázania človek pácha hriech. Desať Božích prikázaní nazývame aj Dekalóg (10 slov). Dekalóg vyriekol Boh pri svojom zjavení sa Mojžišovi. Boh nimi vyjadril svoju vôľu, teda to, ako sa má človek správať. Ježiš prikázania potvrdzuje.
Prikázania vyjadrujú povinnosti k Bohu, k sebe a druhým a sú nemeniteľné. Treba dôverovať úplne Bohu. Je to prikázanie viery, nádeje a lásky k Bohu. Proti tomuto prikázaniu sa previňuje aj ten, čo popiera nejakú pravdu, ktorej máme veriť. Človek má vzdávať Bohu patričnú úctu. Nebudeš sa klaňať iným bohom obsahuje v sebe aj to, ak človek uprednostňuje napríklad bohatstvo a iné veci pred Bohom. Prikázanie zahŕňa aj veštenie, mágiu, povery. Treba odmietnuť všetky formy veštenia. Človek si v nich podmaňuje skryté mocnosti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo. Milovať svojho blížneho znamená okrem lásky aj to, aby človek chcel pre druhého dobro, priali mu dobro.
Desať Božích prikázaní
1. Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.
2. Nevezmeš Božie meno nadarmo. Božie meno treba mať v úcte, rovnako meno Ježiša, Márie a svätých. Nemáme ich vyslovovať zbytočne, len vtedy, ak tým človek Boha velebí a oslavuje. Nemôže byť použité ako zahrešenie, rúhanie, urážať Boha. Toto prikázanie obsahuje aj prísahu. Veriaci nemá prisahať a volať si Boha za svedka. Patrí sem aj nedodržanie sľubu, ktorý dáme.
3. Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil. Toto prikázanie nám prikazuje sláviť nedeľu a prikázané sviatky účasťou na svätej omši a zároveň to má byť deň oddychu, kedy človek nemôže vykonávať ťažkú prácu. Nedeľa je dňom, ktorý môžeme venovať sebe, rodine, odpočinku, kultúre, spoločenskému životu. Prečo práve nedeľa? V nedeľu vstal Ježiš zmŕtvych. Boh keď stvoril svet, siedmy deň odpočíval.
4. Cti otca svojho i matku svoju. Boh chce, aby si človek vážil a ctil svojich rodičov, ktorým vďačí za život. Prikázanie prikazuje úctu k rodičom, starým rodičom, učiteľom, zamestnávateľom, podriadeným, predstaviteľom štátu atď.. Tiež prikazuje lásku k rodičom a poslušnosť , vďačnosť, nepohŕdať svojimi rodičmi a pomáhať im. Rodičia majú svoje deti s láskou vychovávať, postarať sa o ich potreby, vytvárať harmonickú rodinu. Sú zodpovední za kresťanskú výchovu svojich detí.
5. Nezabiješ. Piate prikázanie predstavuje každé ubližovanie sebe a iným na tele alebo na duši. Voči sebe človek porušuje prikázanie aj vtedy, ak zanedbáva svoje zdravie a nestará sa oň, ubližuje si fajčením, nadmerným požívaním alkoholu a drog a všetkým, čo ubližuje jeho telu a duši a tiež samovražda. Každý hnev, nadávanie iným, fyzické ubližovanie iným, nenávisť a samozrejme vražda patrí do tohto prikázania. Všetky únosy, terorizmus, týranie. Vražda nenarodených detí a eutanázia sú ťažké hriechy. Nenarodené dieťa nemá možnosť sa brániť. Hriechom proti piatemu prikázaniu je aj každé konanie, ktoré vyvolá v druhých spáchanie hriechu. Je to pokúšanie.
6. Nezosmilníš. Previnením je nezriadená pohlavná rozkoš, ktorá sa míňa s cieľom plodenia a spojenia jednoty. Hriechom je vyhľadávanie pohlavnej rozkoše pre ňu samu. Manželský sexuálny život má dva ciele: spojivý (upevňovanie manželstva, dobro manželov) a plodivý (plodenie potomstva). Samotným smilstvom nazývame spojenie muža a ženy pred uzatvorením manželstva. Prostitúcia, pornografia, znásilnenie sú porušením šiesteho prikázania. Proti plodnosti manželstva, ktorý je jedným z cieľov je antikoncepcia. Boh dal človeku prirodzené prostriedky na reguláciu tehotnosti. Žena má cyklus s plodnými a neplodnými dňami. Vážnym prestúpením prikázania je manželská nevera a rozvod.
7. Nepokradneš. Človek má právo na súkromné vlastníctvo. Ostatní to musia rešpektovať. Človek nemá právo siahnuť na cudziu vec, ktorá mu nepatrí. Nemôže si neoprávnene prisvojiť niečo, čo nie je jeho, teda ukrdnúť mu to. Patrí sem aj spravodlivá mzda zo strany zamestnávateľov, vyplácanie miezd. Tiež štát je zodpovedný za blaho občanov. Medzi národmi má panovať solidarita. Máme robiť dobročinné skutky a pomôcť iným, ak sú v núdzi.
8. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu. Pravda je to, čo máme hovoriť. Nemožno o druhých zle hovoriť, osočovať ich, odsudzovať, posudzovať, hovoriť klamstvá a poškodzovať ich dobré meno a česť. Ak človek oklame, má to napraviť. Nemožno krivo svedčiť.
9. Nepožiadaš manželku blížneho svojho. Kresťan sa má vyvarovať nezriadenosti a má si zachovať čisté srdce a myseľ, vedieť sa ovládať. Prikázanie zakazuje telesnú žiadostivosť.
10. Nepožiadaš majetok blížneho svojho ani ničoho, čo jeho je. Človek sa previňuje proti prikázaniu chamtivosťou a závisťou, keď druhým nepraje to, čo majú, závidí im to. Závisť patrí medzi sedem hlavných hriechov.
Previnením je nezriadená pohlavná rozkoš, ktorá sa míňa s cieľom plodenia a spojenia jednoty. Hriechom je vyhľadávanie pohlavnej rozkoše pre ňu samu. Manželský sexuálny život má dva ciele: spojivý (upevňovanie manželstva, dobro manželov) a plodivý (plodenie potomstva). Samotným smilstvom nazývame spojenie muža a ženy pred uzatvorením manželstva. Prostitúcia, pornografia, znásilnenie sú porušením šiesteho prikázania. Proti plodnosti manželstva, ktorý je jedným z cieľov je antikoncepcia. Boh dal človeku prirodzené prostriedky na reguláciu tehotnosti. Žena má cyklus s plodnými a neplodnými dňami.
Manželia tým, že sú povolaní dávať život, majú účasť na stvoriteľskej Božej moci a na Božom otcovstve: „Manželia vedia, že v úlohe odovzdávania a vychovávania ľudského života, čo treba pokladať za ich vlastné poslanie, sú spolupracovníkmi lásky Boha Stvoriteľa a akoby jeho tlmočníkmi.
Osobitný aspekt tejto zodpovednosti sa týka regulácie plodenia. Z oprávnených dôvodov manželia môžu chcieť oddeliť časovým odstupom plodenie svojich detí. Majú si však overiť, či ich túžba nevyplýva z egoizmu a či je v súlade s pravou veľkodušnosťou zodpovedného rodičovstva. Okrem toho majú upravovať svoje správanie podľa objektívnych kritérií morálnosti: „Keď sa má dať do súladu manželská láska so zodpovedným odovzdávaním života, morálnosť spôsobu konania nezávisí iba od úprimnosti úmyslu a zhodnotenia pohnútok, ale sa má určiť podľa objektívnych kritérií odvodených z prirodzenosti ľudskej osoby a jej úkonov, ktoré rešpektujú plný zmysel vzájomného darovania sa a ľudského plodenia v ovzduší pravej lásky.
Periodická zdržanlivosť a metódy regulácie plodenia založené na sebapozorovaní a využívaní neplodných období sú v súlade s objektívnymi kritériami morálnosti. Tieto metódy rešpektujú telo manželov, napomáhajú ich vzájomnú nežnosť a podporujú výchovu k pravej slobode. Naopak, vnútorne (svojou vnútornou povahou)je zlé každé „konanie, ktoré - keď sa manželský úkon predvída alebo vykonáva, alebo vedie k svojim prirodzeným následkom - by malo za cieľ zabrániť plodeniu alebo by sa chcelo použiť ako prostriedok na tento cieľ“. „Proti prirodzenej reči, ktorá vyjadruje vzájomné a úplné darovanie sa manželov, antikoncepcia stavia objektívne protikladnú reč, že totiž už nejde o úplné darovanie sa druhému.
Cudzoložstvo označuje manželskú neveru. Šieste a deviate prikázanie cudzoložstvo úplne zakazujú. Rozvod podľa Krista je manželstvo nerozlučiteľné.
Mojžiš preberá desať prikázaní.