Slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme je relatívne nová. Bola zavedená v 20. storočí. Zaviedol ju pápež Pius XI. v roku 1925 encyklikou Quas primas.
Pôvodne sa slávila v poslednú októbrovú nedeľu pred sviatkom Všetkých svätých. Po Druhom vatikánskom koncile v roku 1969 bola slávnosť premiestnená na poslednú nedeľu liturgického roka, čo malo naznačovať, že Kristovo kráľovstvo je zavŕšením dejín.
Dnešný sviatok je jeden z najmladších. Zaviedol ho pápež Pius XI. v roku 1929. Bolo to zaiste dielom Božej prozreteľnosti, lebo naša doba je veľmi poznačená búraním hodnôt, ktoré boli istotou ľudí minulých storočí. Dnešný sviatok nám dáva orientáciu i istotu pre život v súčasnej chaotickej dobe.
Pius XI. zaviedol slávnosť Krista Kráľa ako odpoveď Cirkvi na rastúci sekularizmus, totalitarizmus a odmietanie Kristovej autority vo verejnom živote. V čase po 1. svetovej vojne sa rozpadali tradičné kresťanské monarchie. Vzmáhal sa nacionalizmus, komunizmus a fašizmus.
Ľudia a celé národy sa postupne odvracali od Boha a hľadali spásu v politických vodcoch či ideológiách. Pápež chcel týmto novým sviatkom celému svetu pripomenúť zásadnú pravdu, že jediným zvrchovaným Pánom nad dejinami, národmi i ľudským svedomím je práve Ježiš Kristus.
Istota je v pravde. Pravda nám bola zvestovaná v Božom zjavení. Ježiš sám hovorí: „Ja som sa preto narodil a preto som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde.
Biblický základ slávnosti Krista Kráľa je v Modlitbe Pána - „príď kráľovstvo Tvoje…“ Navyše, hlavným dôvodom Ježišovho ukrižovania bol titul „židovský kráľ‘. V štvrtom evanjeliu Ježiš priznáva, že je kráľ, ale jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, a že sa na to narodil a na to prišiel na svet, aby vydal svedectvo pravdy.
Jeho kráľovstvo je však radikálne odlišné od všetkých svetských monarchií a politických systémov. Keď Ježiš stál pred Pilátom, jasne vyhlásil, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Tým nedefinoval jeho umiestnenie, akoby patrilo len do neba, ale hovoril o pôvode a spôsobe svojej vlády.
Podľa cirkevnej náuky je jeho ríša kráľovstvom pravdy a života, kráľovstvom svätosti a milosti a napokon kráľovstvom spravodlivosti, lásky a pokoja. Je to vláda, ktorá prináša poriadok priamo do ľudského srdca.
Kristovo kráľovstvo nie je z tohto sveta a ani nemieni meniť vonkajšie okolnosti nášho života. Ale rieši základný problém sveta a to je hriešnosť človeka. Oslobodzuje nás od egoizmu, skrze prijatie Ježiša na trón nášho srdca. Boh nás aj v tomto svete chce vychovať, pre kráľovstvo svojho milovaného Syna. Božie Kráľovstvo sa objavuje tam, kde sa človek začína riadiť slovom Božím.
Ak je Božie Slovo riadiacim princípom nášho života, už teraz žijeme Božie Kráľovstvo a aj keď žijeme ešte na tomto svete, nežijeme pre tento svet, ktorý sa pomíňa, ale začali sme svoju večnú existenciu. Sme vykúpení a sú nám odpustené hriechy. Sme oslobodení, ale zo svojho väzenia musíme vystúpiť sami a v tomto tkvie problém našej pozemskej existencie.
Sv. Pavol, ktorý vďaka Kristovej milosti videl lepšie a ďalej ako my, nadšene oslavuje Boha: „Bratia, s radosťou ďakujeme Bohu Otcovi, že nás urobil schopnými mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci temnôt a preniesol do Kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie a odpustenie hriechov.“
„Ježiš je obraz neviditeľného Boha, v ňom bolo všetko stvorené, na nebi i na zemi, svet viditeľný i neviditeľný. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho, všetko má trvanie v ňom. On je hlava.
A keď budeme vytrvalo pokračovať, Božie kráľovstvo, ktoré je v nás, dosiahne svoj vrchol, keď sa splní to, čo hovorí Apoštol, že si Kristus podrobí všetkých nepriateľov a odovzdá „kráľovstvo Bohu a Otcovi, aby bol Boh všetko vo všetkom“.
V kresťanskej ikonografii je Kristus Kráľ zväčša vyobrazovaný so žezlom v ruke, zväčša v podobe kríža. Nielen kríž, ale už samotné slovo žezlo, vyjadruje službu. Grécky výraz skeptron pochádza totiž zo slovesa skeptesthai, čiže podopierať, pomáhať. Kristus Kráľ nevlastní žezlo pyšnej moci, ktorou druhých zráža a ponižuje, ale žezlo služby, ktorým druhých podopiera a dvíha.
Druhý význam termínu skeptron je palica pútnika alebo pastiera. Kristus Kráľ nesedí pohodlne na tróne, ale ako obetavý pastier predpovedaný prorokom Ezechielom hľadá svoje stratené ovce, zranené obväzuje, slabé posilňuje. Ježiš ako pútnik neustále kráča k tým, čo ho potrebujú.
Kým pozemskí králi nastupujú na trón v lesku a sláve, Kristus Kráľ bol najviac vyvýšený na dreve kríža. Jeho korunou nebolo zlato a drahokamy, ale tŕnie, a jeho žezlom sa stala obyčajná trstina. Práve v tomto momente zdanlivej bezmocnosti sa najjasnejšie ukázala jeho skutočná moc, moc obetavej lásky, ktorá sa dáva za svojich poddaných. On je Kráľom, ktorý neprišiel, aby sa mu slúžilo, ale aby on sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.
V liturgickom kalendári sa tento sviatok slávi symbolicky vždy v poslednú nedeľu cirkevného roka. Má to hlboký význam, pretože Ježiš Kristus je začiatok i koniec, Alfa i Omega. Všetok čas a celé ľudské dejiny smerujú k nemu. Slávnosť nám pripomína, že na konci čias, keď pominú všetky pozemské vlády a režimy, ostane stáť len jeden trón a na ňom Baránok, ktorý bol zabitý, ale žije naveky.
Uznať Krista za Kráľa preto nie je len vonkajší liturgický úkon, ale vnútorný postoj. Znamená to dovoliť mu vládnuť v našom rozume, aby sme verili jeho pravde, v našej vôli, aby sme sa stotožnili s jeho prikázaniami, a v našom srdci, aby sme ho milovali nadovšetko ostatné.
Na tému slávnosti Krista Kráľa pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa v jednej zo svojich kázní povedal: „Slávnosť Krista Kráľa zaviedol pápež Pius XI. ako reakciu na ateistické a totalitné politické režimy, ktoré popierali práva Boha a Cirkvi. Atmosférou, v ktorej sa táto slávnosť zrodila, bola napríklad situácia Mexickej revolúcie, keď mnohí kresťania išli na smrť a posledným dychom zakričali: “Nech žije Kristus Kráľ!”
Ale hoci je táto slávnosť mladá, jej obsah a jej ústredná idea takými nie sú. Sú veľmi staré a môžeme povedať, že sa zrodili s kresťanstvom. Výraz “Kristus kraľuje” má svoj ekvivalent vo vyznaní viery „Ježiš je Pán“, ktoré zaberá ústredné miesto v kázaní apoštolov. Pasáž nedeľného evanjelia nám rozpráva o smrti Krista, pretože práve v tom momente začína Kristus svoje kraľovanie nad svetom. Kríž je Kristov trón. Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ“. To, čo jeho nepriatelia zamýšľali ako oprávnenie jeho odsúdenia, bolo v očiach nebeského Otca vyhlásením jeho univerzálneho kraľovania.
Aby sme zistili, čo má tento sviatok do činenia s nami, musíme si iba pripomenúť veľmi jednoduché rozlišovanie. Existujú dva vesmíre, dva svety alebo kozmy - makrokozmos, ktorým je celý vesmír okolo nás, a mikrokozmos, alebo malý vesmír, ktorý je v každom jednotlivom človeku.
Samotná liturgia, v reforme, ktorá nasledovala za Druhým vatikánskym koncilom, cítila potrebu zdôrazniť ľudský a duchovný aspekt tejto slávnosti oproti, tak povediac, jej politickému aspektu. Modlitba slávnosti už neprosí, ako to bolo kedysi, „aby všetky rodiny národov, teraz oddelené ranou hriechu, boli privedené pod sladké jarmo (Kristovej) vlády“ ale aby „každá bytosť, oslobodená od otroctva hriechu, slúžila (Kristovi) a chválila ho naveky.“
Pouvažujme opäť nad nápisom umiestneným nad Kristom na kríži: „Toto je židovský kráľ.“ Diváci ho vyzývali, aby otvorene predviedol svoju kráľovskú moc a mnohí, dokonca aj medzi jeho priateľmi, očakávali spektakulárnu demonštráciu jeho kráľovskej moci.
Hoci Králi v dnešnej dobe existujú v rozprávkových knižkách a zapĺňajú stránky učebníc histórie a encyklopédii, slávnosť Krista Kráľa je stále aktuálnym pozvaním - korunovať Ho v našich srdciach, dovoliť mu zasadnúť na trón a odovzdať mu vládu nad našimi životmi…
Zároveň tento akt uvedomenia si Božieho prebývania v človeku, ktoré napĺňa naše duše svojou milosťou, nás pozýva naučiť sa žiť v jeho prítomnosti a vo všetkom plniť jeho vôľu.
Ak by sme mali vyzdvihnúť posolstvo dnešného sviatku, nachádzame ho v samotných evanjeliách, v ktorých je Kristus vykreslený, ako nádherný príklad Kráľa, ktorý nemyslí na seba. V kresťanskej ikonografii je Kristus Kráľ zväčša vyobrazovaný so žezlom v ruke. Jeho žezlo je ako palica pastiera. Kristus Kráľ nesedí pohodlne na tróne, ale ako obetavý pastier - predpovedaný prorokom Ezechielom - hľadá svoje stratené ovce, zranené obväzuje, slabé posilňuje.
Krstom sme sa stali súčasťou kráľovskej rodiny aj my. Stali sme sa kráľovskými deťmi, čím sme dostali nielen kráľovský titul, alebo bola nám aj zverená služba. Sám Ježiš hovorí: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. Vezmite moje jarmo. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké. Mt 11,29 Pozýva nás nasledovať ho. Apoštol Peter nás preto povzbudzuje kráčať v jeho šľapajach.
Kristus Pantokrator, ikona zo Sinaja
Keď sa dnešný deň pri spomienke na Krista kráľa zahľadíme na trón Ježiša Krista na kríži, uvidíme, že Ježiš sa vedome a dobrovoľne obetoval, aby zachránil ostatných. Dnešný deň je deň, kedy by sme sa mali pýtať seba samých, ako sme odpovedali na Kristovu výzvu formovať našu myseľ podľa Kristovej náuky a na základe jeho príkladu.
Ježišu tichý a pokorný srdcom, pretvor naše srdcia podľa srdca svojho. Bože, večná pravda, veríme v teba.Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.
Na nedeľu Krista Kráľa vám ponúkame zamyslenie Mons. V nedeľu Krista Kráľa sa mi žiada zdôrazniť, že kresťanmi nás nazývajú preto, že sme nasledovníkmi Ježiša Krista. Názov „kresťan“ je odvodené od slova Kristus, Ježiš Kristus (porov. Králik, str. 300). Jozef Ratzinger/Benedikt XVI. si dal námahu a v pokročilom veku napísal trojzväzkové dielo Ježiš Nazaretský ako výsledok svojho osobného bádania a presvedčenia, že správne pochopenie osoby Ježiša Krista je pre kresťana veľmi dôležité, ak nie najdôležitejšie. Na správnom pochopení Krista stojí „vnútorné priateľstvo (kresťana) s Kristom, od ktorého všetko závisí“ (Ježiš Nazaretský, I. zväzok, str. 6).
Sme svedkami rôzneho chápania Krista v kontexte doby: Kristus ako osloboditeľ od chudoby (L. Boff, str. 52), Kristus ako politický líder (Kresťania za socializmus), Kristus osloboditeľ žien (Feministická teológia, porov. in: Torrell, str. Jozef Ratzinger/Benedikt XVI. nabáda „uveriť evanjeliám“ (Ježiš Nazaretský, I. zv., str. 15). A Ježiš v evanjeliách pripomína, že je kráľom (porov. Jn 18,33), ale dodáva, že jeho „kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (Jn 18,36). Ježišovo kráľovstvo začína na tomto svete, ale zavŕšenie má vo večnosti, na druhom svete. Ježiš Kristus je pravý človek, ale i pravý Boží Syn. Pomáha vytvárať krajší svet, ale definitívne šťastie môžeme dosiahnuť až na druhom svete, v jeho nebeskom kráľovstve.
Pre kresťana tento svet nie je definitíva, len tranzit. Ako kresťania žijeme síce na tejto zemi, ale pre nebeské kráľovstvo. Kristus je kráľom neba, ale nie je to popretie, žeby nebol kráľom zeme, ale dôraz spočíva v tom, že je najmä kráľom neba. Človek chce prekročiť čas a priestor, jeho túžby sú nekonečné. Pozdvihuje oči k nebu, vystiera ruky a žiada pomoc. Cíti, že sám nedokáže prekonať ťažkosti a nebezpečenstvá, ktoré ho obklopujú. Svoju ruku potrebuje vložiť do väčšej a silnejšej ruky, do ruky, ktorá sa k nemu vystiera zhora. Tou rukou je Ježiš, narodený z Panny Márie v Betleheme. On je rukou, ktorú vystrel Boh k ľudstvu, aby ho vyviedol zo smrti a postavil na pevnú skalu svojej pravdy a lásky (porov. Ž 40,3).
Boží Syn Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek, je od počiatku v Cirkvi označovaný štyrmi titulmi:
- Ježiš - je meno, ktoré Márii aj pestúnovi Jozefovi oznámil anjel z neba. Toto meno bolo v jeho dobe bežne používané. Význam mena je, že Boh spasí. Toto meno je totožné s menom, ktoré nosil nástupca Mojžiša, ktoré prekladáme Jozue. Ježiš je nový Jozue, ktorý vovedie vyvolený ľud do zasľúbenej zeme.
- Kristus - v jazyku starého zákona znamená Mesiáš, teda Bohom pomazaný. Je pomazaný Duchom Svätým a jeho mesianskosť je trojaká. Aby bol najvyšším a jediným kňazom. Aby bol kráľom v najvyššom a večnom význame. A prorokom, ktorého slovo je posledné, neomylné a vždy pravdivé.
- Syn Boží - Ak sa rodičom narodí dieťa, tak je to syn alebo dcéra ľudská, ktoré sa postupne vyvíja a rastie. Ježiš je večným synom Boha a rovný vo všetkom so svojím Otcom v nebi. Je s ním jedno. Od večnosti Boží syn sa stal aj ľudským synom, aby z nás učinil Božie deti.
- Spasiteľ - Záchranca, ktorý prišiel oslobodiť ľudí od večnej smrti a voviesť do života večného. V židovskej tradícii titul spasiteľ nadväzuje na inštitút Goela, najbližšieho pokrvného príbuzného. Ak sa nejaký člen Božieho ľudu dostal do vážnych problémov, otroctva, väzenia, dlhov a podobne, tak úlohou Goela bolo organizovať pomoc a urobiť všetko, aby ho zachránil.
Boh hľadá, či je niekto rozumný a hľadá Boha. Či nájde niekoho, kto je ochotný prijať jeho plán obnovy neba a zeme. Nachádza Máriu, asi štrnásťročné dievča z vidieka, ktorej Boží posol kladie otázku, či súhlasí s tým, aby Boh z nej prijal ľudské telo. Dievča z Nazareta je zarazené takouto nezvyčajnou ponukou a Božieho posla sa pýta, ako sa to stane? Nebeský Posol jej hovorí, že mocou Ducha Svätého počne a za deväť mesiacov porodí syna a dá mu meno Ježiš. Mária vyjadrila svoj súhlas slovami:. „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (porov. Lk 1, 26-38). Ľudskými zmyslami sa nedá vysvetliť to, čo sa uskutočnilo v Nazarete deväť mesiacov pred Ježišovým narodením. Že večný Boh chce prijať ľudské telo zo ženy. Je to dielo Božej Všemohúcnosti, ako aj stvorenie neba a zeme. Božia všemohúcnosť je tajomná, je kráľovsky zdržanlivá pred ukazovaním a vystatovaním sa navonok.
Keď po deviatich mesiacoch tehotenstva Márii nadišiel čas pôrodu, práve sa konalo sčítanie ľudu. Preto Mária s Ježišovým pestúnom Jozefom museli ísť do Betlehema, asi 130 km vzdialeného od Nazareta. V mestečku Betlehem, v maštali na sene sa narodil pravý Boh a pravý človek Ježiš Kristus. Lebo pre nich nebolo miesto v útulku. Prišiel medzi vlastné stvorenia, ale neprijali ho.
Dnes je nedeľa Krista Kráľa. Pripomíname si a veríme tomu, že Ježiš je naším kráľom. Ale akým kráľom je Ježiš? Dnešné evanjelium odhaľuje mnoho kráľovských čŕt Ježiša. V Lukášovom evanjeliu Ježiša oslovujú viaceré postavy. Od zlých duchov cez ľudí v núdzi až po hriešnych ľudí. No všetky postavy pri oslovení Ježiša pridávajú zakaždým aj nejaký prívlastok, ktorým poukazujú na Ježišovu veľkosť: Syn Dávidov, Učiteľ, Boží Syn… Všetky postavy okrem jednej jedinej. Tou postavou je zločinec z dnešného evanjelia. Tento odsúdenec, ktorý zrejme počas svojho života vykonal dosť zlého, oslovuje Krista priamo jeho menom: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. No Ježišova odpoveď na jeho prosbu, na jeho jednoduché a úprimné oslovenie, je zarážajúca. Prisľúbi mu všetko, čo mu môže dať: Ešte dnes budeš so mnou v raji. Tento rozhovor nám prezrádza, že Ježiš je kráľom. Ale kráľom, ktorý je k nám kráľovsky štedrý, ktorý nemá kráľovské maniere. To skôr my máme kráľovské maniere, keď si vyžadujeme pozornosť od iných ľudí, alebo keď dávame iným pocítiť, že sme možno úspešnejší, lepší, múdrejší ako oni. Ježiš Kristus je naším kráľom. Kráľom, ktorý je k nám kráľovsky štedrý a ktorý si popritom nepotrpí na kráľovský protokol, nemá kráľovské maniere.
Ako isto vieme, slovo Kristus znamená „pomazaný“. Ide o grécky ekvivalent hebrejského slova „mesiáš“. V Starom zákone dostávali pomazanie iba králi, kňazi a proroci. Náplň ich poslania poukazuje na význam Kristovej osoby.
Súčasťou obradu krstu je pomazanie sprevádzané slovami: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Čo to presnejšie znamená?
Symbolika Krista Kráľa
Čo to však značí, mať účasť na Kristovom kráľovskom poslaní?„Veď ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zase báť,“ píše apoštol Pavol v jednom zo svojich listov. „Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate? Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z mŕtvych,“ vysvetľuje Pavol a dodáva: „Túto slobodu nám vydobyl Kristus.„Veď čo je také kráľovské, ako keď duch podriadený Bohu vládne nad svojím telom?“ pýta sa svätý pápež Lev Veľký.
Po druhé, „v teologickom zmysle“, píše biskup Robert Barron, „je kráľ niekto, kto riadi schopnosti a dary v rámci spoločenstva, aby ho nasmeroval k Bohu. Katolícky rodič teda smeruje svoje deti k naplneniu poslania, ktoré im dal Boh, vzdeláva ich, formuje ich správanie, usmerňuje ich túžby atď. Katolícky politik chápe morálny rozmer svojej práce, a podľa toho vydáva zákony a usmernenia.
„Ako človek rastie v schopnosti vykonávať kráľovské vodcovstvo?“ kladie si otázku biskup Barron a odpovedá: „Dá sa to urobiť prekonaním kultúrnych predsudkov, ktoré vnímajú náboženstvo ako čisto súkromnú záležitosť, niečo v zmysle koníčka. Takáto oslabená viera nemá nič spoločné s kresťanským poslaním. Ježiš v nej vystupuje ako kráľ, ktorý pri svojom druhom príchode zasadne na trón svojej slávy ako sudca živých i mŕtvych. Účasť na jeho vláde je tu vyjadrená takto: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.
Znovu sa pozrime, čo hovorí katechizmus: „Cirkev spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa najmä v chudobných a trpiacich. Boží ľud uskutočňuje svoju ,kráľovskú hodnosť‘ tak, že žije podľa povolania slúžiť s Kristom, ktorý ,neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých‘.
„Kristus Kráľ“ nie je to, čo si myslíte – tu je skutočný význam
Medzi riadkami týchto čítaní vieme zachytiť prvky, ktoré neskôr nájdeme v evanjeliovom dialógu medzi Pilátom a Ježišom, kde nám odhaľuje pravú podstatu svojho kráľovstva. Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, a preto prevracia naruby logiku svetskej moci, na ktorú sme zvyknutí. Nielen vnútorná podstata kráľovstva, ale aj osoba kráľa sa úplne vymyká ľudským predstavám, ktoré máme vytvorené o pozemskom kráľovi. Ježiš je Kráľ, ktorý ako dobrý pastier hľadá stratenú ovcu dovtedy, kým ju nenájde a neprivedie naspäť domov. Je Kráľ, ktorý namiesto majestátneho kráľovského koňa vysadne na jednoduchého osla. Je Kráľ, ktorý neváha zostúpiť do hlbín smrti, aby otvoril človeku brány večného života. Napokon je Kráľ, ktorý nikoho nenúti vstúpiť do jeho kráľovstva.
V praxi to znamená žiť v pravde a konať v láske, čiže pripodobniť svoj život čo najviac životu kráľa. Ježiš Kristus je Kráľ neba i zeme, jeho vláda je absolútna a večná.