Tzv. teoforické mená sú veľmi fascinujúcou kategóriou mien. Ide o mená, ktoré v sebe „nesú“ meno Boha alebo božstva. Niektoré to prezrádzajú hneď, napríklad slovanské - Bohdan, Bohumil, Bohuslav, Božidara, Božena. Pri iných by sme na prvý pohľad nepovedali, že ide o mená, ktoré odkazujú na Boha.
Teoforický pôvod nachádzame vo všetkých kultúrach a náboženských tradíciách - od severskej až po staroegyptskú - no najviac a najvýraznejšie v hebrejskej a následne kresťanskej. Dnes mnohé z týchto mien vnímame ako bežné klasiky, ale kedysi mali silný náboženský význam. Dieťa dostalo meno, ktoré zároveň vyjadrovalo, že je „darom od Boha“ alebo „milované Bohom.“ Mená niesli vieru, modlitbu či prosbu o ochranu. Ich odkaz pretrval až do súčasnosti.
Príklady teoforických mien:
| Prvok (odkaz na Boha) | Príklad (slovenská verzia) | Pôvodný význam |
|---|---|---|
| -el (Elohim/El) | Emanuel | „Boh je s nami“ |
| -el (Elohim/El) | Daniel | „Boh je môj sudca“ |
| -el (Elohim/El) | Gabriel | „Boh je moja sila / Boží silák“ |
| -el (Elohim/El) | Rafael | „Boh uzdravuje“ |
| -el (Elohim/El) | Samuel | „Boh počul“ / „Jeho meno je Boh“ |
| -el (Elohim/El) | Michal | „Kto je ako Boh?“ |
| -el (Elohim/El) | Ezechiel | „Boh posilňuje“ |
| -el (Elohim/El) | Natanael / Nátaniel | „Dar od Boha“ |
| Jeho- / Jo- (Jehova/Jahve) | Ján (pôv. Jóchanán) | „Boh je milostivý“ |
| Jeho- / Jo- (Jehova/Jahve) | Jozef (pôv. |
V gréčtine si môžeme teoforické mená s kresťanskou tradíciou všimnúť vďaka skratke theos = Boh, a to v kontexte jediného Boha (nie odkazujúce na polyteistické náboženstvá).
Sv. Michal je jedným z hlavných anjelov. Význam mena: Kto je ako Boh?
Preklad jeho mena je vlastne bojový výkrik dobrých anjelov v boji na nebi proti Zlému a jeho anjelmi.
Meno sv. Michala v Biblii
Meno sv. Michala sa niekoľko krát spomína v Biblii. Prvýkrát je to v Knihe proroka Daniela v 10. kapitole, v 13. a 21. verši, keď sa Danielovi zjavil anjel a okrem iného mu povedal: „knieža Perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní a hľa Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc… A teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Len čo vytiahnem, už prichádza knieža grécke; a niet jediného, kto by mi proti nim pomáhal, okrem Michala, vášho kniežaťa.“
Druhýkrát sa spomína tiež v Knihe Danielovej, v 12. kapitole: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa.“ Sv. apoštol Júda ho tiež spomína v 9. verši svojho listu: „Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: ‘Nech ťa Pán potrestá.‘“
Je to narážka na starú židovskú tradíciu dialógu medzi archanjelom Michalom a satanom o Mojžišovo telo, ktorá sa nachádza v apokryfnom spise Nanebovzatie Mojžiša. Podľa nej archanjel Michal ukryl Mojžišov hrob. Satan ho odhalil a chcel zviesť židovský národ na hriech tým, že by sa Mojžišovi začali klaňať ako svojmu hrdinovi.
Podľa ďalšieho apokryfného spisu Zjavenie Mojžiša sv. Michal takisto strážil telo prvej ženy Evy. Po štvrtý a poslednýkrát sa meno sv. Michala spomína v Knihe Zjavenia apoštola Jána (Apokalypse) 12,7: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi.“
V Biblii existujú zmienky o pôsobení anjelov aj v iných situáciách: cherubín, strážiaci bránu do raja (Gn 3,24); anjel, cez ktorého dal Boh ľuďom Desatoro; anjel, ktorý sa postavil proti Balaámovi (Nm 22,22); anjel, ktorý bojoval proti Sennacheribovej armáde (2 Kr 19,35).
Na základe týchto pasáží zo Sv. Písma dala kresťanská tradícia sv. Michalovi špeciálne miesto medzi anjelmi.
Ochranná modlitba k svätému Michalovi, Archanjelovi, proti duchom Jezábel. Odvaha, dôvera, viera, uzdravenie
Jeho postavenie medzi anjelmi uvádzajú cirkevní učenci rôzne. Grécki otcovia (sv. Bazil a ostatní) hovoria, že Michal je najvyšší spomedzi všetkých anjelov, iní (sv. Bonaventúra), že je najvyšším spomedzi serafínov (prvého z deviatich anjelských chórov). Sv. Tomáš Akvinský vo svojej Summe uvádza, že je hlavným z posledného chóru, chóru anjelov. Rímska liturgia nasleduje gréckych otcov.
Úcta k sv. Michalovi
Úcta k sv. Michalovi je veľmi stará a rozšírená. Od raných kresťanských čias si ho uctievali kresťania ako svojho patróna. Traduje sa viacero udalostí, pri ktorých sa zjavil a pomohol k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránil pred nebezpečenstvom. Jeho sviatok sa slávi 29. septembra, v obnovenom cirkevnom kalendári (r. 1969) sa v ten istý deň slávi sviatok aj sv. Gabriela a Rafaela.
Modlitba k sv. Michalovi:
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.
Výber mena v minulosti a súčasnosti
Za posledné dve - tri generácie sme svedkami toho, ako tradičné mená ustupujú do úzadia a pre ich výber prestávajú platiť donedávna zaužívané kritéria. Výber mena rovnako ako ostatné oblasti každodenného života je ovplyvnený kultúrnymi zmenami, ktorými spoločnosť prechádza. V posledných dvoch - troch generáciách spôsobili procesy kultúrnej modernizácie a sekularizácie oslabenie rodinných a lokálnych väzieb a viedli i k zmenám v intenzite a formách religiozity, ktoré dovtedy zohrávali kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o mene. Už to nie je rodinná tradícia či snaha o voľbu takého patróna, ktorý bude najlepšie viesť dieťa na jeho pozemskej ceste, ktoré diktujú či aspoň našepkávajú rodičom meno pre ich dieťa. Dnes sú to v prvom rade estetické kritéria, vplyv prostredia (sociálneho i mediálneho) a snaha rodičov prostredníctvom mena zvýrazniť jedinečnosť a individualitu svojho dieťaťa, ktorými sa riadia pri listovaní v kalendári.
Aj napriek zmieneným trendom sú na Slovensku najčastejšie sa vyskytujúcimi krstnými menami stále Mária a Ján. U žien je poradie Mária, Anna, Zuzana, Katarína, Eva, Jana, Helena, Alžbeta, Marta a Monika, medzi mužmi Ján, Jozef, Peter, Štefan, Milan, Martin, Michal, Miroslav, Ladislav a František.
Kresťanské mená sa rozšírili v dvoch hlavných vlnách. Prvú tvorili mená, ktoré sa veľmi rýchlo etablovali a existovali v množstve zdomácnených podôb ako napríklad Benedikt (Beňo, Benko, Benša, Beneš, Beňata) alebo Mikuláš (Miko, Mikola, Mikuš, Mikud). Patrili tam biblické mená hebrejského pôvodu (Ján, Jakub, Michal, Šimon), grécke mená (Ondrej, Juraj, Gregor) a latinské mená (Pavol, Silvester).
tags: #krestansky #vyznam #mena #michal