Čo je tou najdôležitejšou udalosťou v ľudskej histórii? Bezpochyby je to ukrižovanie a vzkriesenie Ježiša Krista. Nedokážeme rozprávať o Kristovej obeti príliš veľa ani o nej premýšľať príliš často.
„A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. Tak potom nachádzame sa tu aj ako falošní svedkovia Boží, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak totiž mŕtvi nie sú kriesení z mŕtvych.
Napokon prišla hodina Kristovej smrti (Ján 12:23). Ježišova cesta na Kalváriu začala rozhodnutím v Getsemane. Hoci Ježiš chvíľkovo odhalil Svoju moc Svojim nepriateľom v Getsemanskej záhrade (pozri Ján 18:5), rozhodol sa odložiť Svoje božské privilégiá a dobrovoľne ísť na Svoju smrť.
Po Svojom zatknutí bol Ježiš privedený k veľkňazovi, potom posunutý Pilátovi, potom poslaný Herodesovi a potom vrátený Pilátovi. Pre výnimočnosť obvinení, ktoré voči Nemu boli vznesené, sa pre aktuálnu vládu stal politickým problémom. Napriek tomu, že bol vo všetkých veciach, z ktorých Ho obviňovali, nevinný, zaviazali Mu oči, posmievali sa Mu a bili Ho. Prešiel krutým udieraním rímskeho biča.
Samotný akt ukrižovania bol neuveriteľne barbarský a mučivý. Ukrižovanie nebolo len prostým spôsobom popravy, ale tiež nástrojom neskutočnej bolesti, mučenia a ponižovania.
V Starej zmluve sa zviera stávalo obeťou zmierenia za hriechy ľudí, ale nedarilo sa mu dostať ku koreňu problému. Aj keď Ježiš bol Bohom, bol stále človekom s ľudskými emóciami. Určite mal schopnosť cítiť skutočnú fyzickú bolesť.
Je zaujímavé, že keď bolo Ježišovi ponúknuté „kyslé víno so žlčou“, aby ho vypil a otupil bolesť, On ho odmietol (Matúš 27:34). Ježiš sa rozhodol zakúsiť pre nás celú plnosť Svojej bolesti.
Bičovanie Krista od Caravaggia
Jordan Peterson: Kristus a utrpenie
Príprava na Ukrižovanie
Ale samozrejme, fyzické utrpenie Krista začalo v Getsemane. Z mnohých aspektov tohto počiatočného utrpenia, je jednou z najväčších zaujímavostí z pohľadu fyziológie pot krvi. Taktiež si treba všimnúť, že toto spomenul iba Lukáš, ktorý bol lekárom. Hovorí, „počas múk sa modlil ešte dlhšie. A jeho pot bol ako kvapky krvi, stekajúc dole na zem.“
Súčasní učenci použili všetky triky pri vysvetľovaní, aby zakryli tento význam pasáže, akoby sa to vôbec nestalo. No, títo pochybovači sa mohli ušetriť mnohej námahy, keby to boli konzultovali s literatúrou medicíny. Pod veľkým emocionálnym stresom, pod ktorým náš Pán trpel, môžu popraskať tenké kapiláry potných žliaz, a takto sa zmieša krv s potom.
Po zajatí uprostred noci bol Ježiš vzatý pred Sanhedrin a Kaifáša, veľkňaza. Tu sa začala prvá fyzická trauma. Vojak zasiahol Ježiša do tváre, aby ostal ticho, keď ho vypočúval Kaifáš. Skoro ráno, zbitý s pomliaždeninami, odvodnený a vyčerpaný z prebdenej noci, je Ježiš braný cez Pretórium pevnosti Antónia, na miesto vlády prokurátora Júdei, Pontského Piláta.
Určite ste už oboznámení s reakciou Piláta, pokúšajúc sa presunúť zodpovednosť k Herodesovi Antipasovi, tetrarchu Júdei. Potom, ako odpoveď na krik davu dal Pilát prepustiť Barabáša a odsúdil Ježiša zbičovať a ukrižovať.
Bičovanie
Tu je mnoho nesúhlasu medzi odborníkmi o neobvyklom bičovaní, ako úvod ukrižovania. Najviac rímskych pisateľov z tohto obdobia, nespája tieto dve procedúry dokopy. Príprava bičovania bola hotová, keď bol väzeň vyzlečený zo svojich šiat a jeho ruky boli zviazané nad hlavou.
Je veľmi pochybné, či Rimania mali akúkoľvek snahu nasledovať židovské právo, kde podľa dávneho práva bolo zakázané zadávať viac než štyridsať úderov. Rímsky legionár pristupuje s bičom vo svojej ruke. Toto je krátky bič, pozostávajúci z niekoľkých ťažkých, kožených jazykov s dvoma malými olovenými guľkami na každom konci.
Najprv iba jazyky režú kožu. Potom, ako údery pokračujú, dostávajú sa hlbšie do podkožného tkaniva, spôsobujúc prvé krvácanie z kožných kapilár a žíl, a nakoniec vytryskuje arteriálne krvácanie z ciev, čo sú pod svalmi. Malé olovené guľky najprv urobia veľké, hlboké rany, ktoré ostávajú otvorené po opakovaných úderoch.
Potom koža na chrbte visí na dlhých pásoch a celá časť je nerozoznateľná roztrhaná masa. Keď sa rozhodne Centúrio, že väzeň je blízko smrti, údery sa definitívne zastavia.
Rímski vojaci majú veľký posmech z toho, že provinčný žid tvrdí, že je kráľ. Hádžu rúcho cez jeho ramená dávajú mu palicu do ruky miesto žezla. Ešte potrebujú korunu, aby dokončili svoj výsmech. Ohybné prúty pokryté dlhými ostňami (obyčajne používané v zväzkoch ako palivové drevo) sú zapletené do tvaru koruny a toto je zatlačené na jeho temeno hlavy.
Po zosmiešňovaní a bití po tvári, berú vojaci palicu z jeho rúk a znovu ho bijú po hlave, pričom sa tŕne zarážajú hlbšie do skalpu. Nakoniec, keď už sú unavení zo sadistického športu je rúcho odtrhnuté od jeho chrbtu. V úcte k židovskému zvyku mu rimania vracajú jeho rúcho.
Napriek jeho snahe kráčať vzpriamene, váha ťažkého dreveného trámu s šokom spôsobeným stratou krvi je príliž mnoho. Potkýňa sa a padá. Drsné drevo trámu sa zadiera do jeho rozorvanej kože a ramenných svalov. Pokúša sa vstať, ale ľudské svalstvo bolo tlačené nad svoje schopnosti.
Centúrion, trvajúc na ukrižovaní, hľadá stúpenca, severo afrického prihliadajúceho, Šimona Cyrenenského, niesť kríž. Ježiš ho nasleduje, stále krvácajúc a potiac studený vlhký pot zo šoku, pokiaľ 600 metrov dlhá cesta z pevnosti Antónia na Golgotu nie je ukončená.
Ježišovi je ponúkané víno zmiešané s myrhou, ako mierne analgetikum. Odmieta piť. Šimon má rozkázané umiestniť patibulum na zem a Ježiš je rýchlo hodený späť svojimi plecami na drevo.
Ukrižovanie
Legionár nahmatáva jamku vpredu na zápästí. Zabíja ťažký, štvorcový tepaný železný klinec cez zápästie, hlboko do dreva. Rýchlo sa presúva na druhú stranu a zopakuje to isté, dávajúc pozor nepritiahnuť príliš ruky, ale nechať istú ohybnosť a pohyb.
Ľavá noha je zatlačená pod pravú nohu a s oboma natiahnutými nohami, špičkami smerom dole je zabitý klinec cez klenbu každej končatiny, nechajúc kolená mierne pohyblivé. Teraz je obeť skutočne ukrižovaná. Pri snahe sa zdvihnúť a zabrániť tomuto mučivému našponovaniu, necháva svoju plnú váhu na klinci na nohách.
Znovu prichádza prenikavá bolesť, keď klinec rozodiera nervy medzi kosťami priehlavku na nohách. V tomto bode, keď sa ruky unavia, zachvátia svaly obrovské vlny kŕčov, zvierajúc ich hlbokou, neustávajúcou, pulzovitou bolesťou. Pri týchto kŕčoch nastáva neschopnosť sa pozdvihnúť vyššie.
Vysiac na svojich rukách, sú prsné svaly paralyzované a medzireberné svaly sú nefunkčné. Do pľúc sa môže dostať vzduch, ale nemôže byť vydýchnutý. Ježiš bojuje o hoci aj jeden malý nádych, skúšajúc sa zodvihnúť.
Ježiš zažil hodiny nekončiacej bolesti, cykly zvierajúcich kŕčov, prerušované čiastočné dusenie, pálivú bolesť, keď je trhané tkanivo z jeho rozorvaného chrbta, ako sa pohybuje hore a dole po drsnom dreve. Potom začína ďalšia agónia - hrozná drvivá bolesť hlboko v hrudníku, ako sa pomaly napĺňa osrdcovník sérom a začína stláčať srdce.
Takmer je už koniec. Strata tkanivovej tekutiny dosiahla kritickú úroveň, stlačené srdce sa snaží pumpovať ťažkú, hustú, stagnujúcu krv do tkanív, zmučené pľúca sa freneticky snažia nabrať v malých hltoch vzduch. Zjavne dehydrované tkanivo posiela do mozgu záplavu stimulov.
Ježiš zalapá po dychu na piaty výkrik, „som smädný.“ Špongia namočená do lacného, kyslého vína, čo je hlavný nápoj Rímskych legionárov, je pozdvihnutá k jeho perám.
Teraz je telo Ježiša v extrémoch a môže cítiť chlad smrti ako presakuje jeho tkanivom. Toto precitnutie mu prináša Jeho šieste slová, vyrieknuté pravdepodobne o trochu silnejšie než šepkanie, „ Je dokonané.“ Jeho misia nápravy je ukončená.
Ešte raz s poslednou vlnou sily, znovu zaprie svoje rozorvané nohy o klinec, narovná ich, hlbšie sa nadýchne a vysloví jeho siedmy, posledný výkrik, „Otče!
V súlade s dodržaním Sabatu, židia požiadali odsúdeného zabiť a sňať z kríža. Zvyčajná metóda ukončenia ukrižovania bola polámanie kostí predkolení. Toto zabránilo obeti zdvihnúť sa, a takto sa nemohlo uvoľniť napätie hrudných svalov a dochádza k uduseniu.
Zjavne chcel mať legionár dvojnásobnú istotu smrti, tak pichol kopiju cez piaty medzirebrový priestor, nahor cez osrdcovník do srdca.
Turínske plátno ako dôkaz utrpenia
V poslednej dobe výskumy dávajú veľký predpoklad pravosti tomuto plátnu, v ktorom podľa tradície bolo zavinuté Ježišovo telo v hrobe. Aj keby to nebola pravda, že Ježiš bol v tom plátne zavinutý, nech nám to poslúži ako dôkaz utrpenia človeka, ktorý bol podľa odtlačkov bičovaný a ukrižovaný.
Turínske plátno
Význam Utrpenia Ježiša Krista
Nikdy znova už nezakúsi bolesť ani nebude v rukách Satana. Nikdy viac už nebude ani na okamih opustený Bohom. Čo bolo ukončené? Čo bolo zaplatené? Čo bolo vykonané? Čo bolo naplnené?
Bola ukončená Satanova moc nad ľudstvom. „Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky a dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž.
Tieto konečné slová (pozri Lukáš 23:46) značili obnovenie vzťahu medzi Otcom a Synom, ale uvádzali tiež nový vzťah, ktorý teraz môžeme mať s Otcom my. Opona v chráme, viditeľná pripomienka bariéry medzi Bohom a človekom, bola roztrhnutá na dve časti (Matúš 27:51).
Čo Ježiša držalo v pohybe, keď Ho Jeho učeníci opustili, keď davy kričali: „Ukrižuj Ho!“, keď podstúpil desivý osud niesť všetky hriechy sveta?
Fyzické utrpenie Krista bolo veľmi veľké, no Kristus prežíval omnoho väčšie duchovné utrpenie. Koniec koncov, Boh si vybral svojich služobníkov, ktorých obdaril stigmami na rukách, nohách a boku (sv. František z Assisi, sv. Edita Steinová, sv. páter Pio), alebo služobníkov, ktorí vo svojich víziách prežili utrpenie Krista (bl.
Až v nebi plnosťou pochopíme, čo Kristus chcel a aj vytrpel namiesto nás, aby sme my nemuseli toto všetko podstúpiť za svoje hriechy. Drahý Pán Ježiš, priznávam, že som hriešny človek a potrebujem tvoje odpustenie. Verím, že si zomrel na kríži za moje hriechy a vstal si z hrobu, aby si mi dal život. Viem, že si jediná cesta k Bohu a teraz chcem prestať s neposlušnosťou voči Tebe a začať žiť s Tebou. Prosím, prepáč mi, odpusti mi, zmeň môj život a ukáž mi, ako Ťa spoznávať.