Slovensko je krajina bohatá na historické a kultúrne pamiatky, medzi ktorými majú významné miesto sakrálne stavby. Takmer každé mesto či obec na Slovensku má svoje dominanty, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve krajiny. Medzi tieto skvosty patrí aj Kostol svätého Mikuláša v Žiranoch.
V meste Želiezovce stojí gotický katolícky kostol sv. Jakuba apoštola z prvej polovice 14. storočia. Dominantou mesta Šurany je veľký dvojvežový kostol zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, sv. Štefanovi. Kostol sv. Michala Archanjela v Lančári sa svojím monumentálnym zjavom týči na návrší prírodnej rezervácie Chríb a je najvýraznejšou dominantou širokého okolia.
Mesto Trnava by bolo možné prirovnať k akejsi výstavnej sieni sakrálnych stavieb. Mesto Trnava je charakteristické očarujúcou a nezameniteľnou atmosférou, ktorú dotvárajú historické, sakrálne stavby. Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa. Jednou z nich je aj Dóm sv. Dóm sv. Katedrála sv.
Dóm svätého Mikuláša v Trnave
Medzi ďalšie významné slovenské sakrálne pamiatky patrí Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku, ktorý je tvorený skupinou opevnených sakrálnych stavieb. V 9. storočí mnísi -- benediktíni v údolí pod vrchom Zobor zriadili kláštor sv. Hypolita. Nitrianska kalvária je pekným miestom, ktoré ponúka nenáročnú a krátku vychádzku, prekrásne výhľady, ako aj pokoj a duchovno. Nádhernou a jedinečnou dominantou mestskej časti Nitra - Dražovce je bezpochyby Dražovský kostolík, nazývaný tiež Kostol svätého Michala Archanjela z 12. Kostolík -- rotunda sv. Juraja je národnou kultúrnou pamiatkou a nachádza sa na skalnom ostrohu asi 5km severne od Nitrianskej Blatnice. Románsky kostol v Kalinčiakove je považovaný za jeden z tých najkrajších na Slovensku. Starobylý kostolík pochádza z polovice 12. Farský kostol sv. Takmer každé mesto či obec na Slovensku má svoju vlastnú kalváriu. Výnimkou nie je ani Hliník nad Hronom. Kalvária je ukrytá v prekrásnom prostredí tunajších lesov.
Before Dublin: The Rise and Decline of Glendalough
Pri objavovaní historických pamiatok Slovenska je dôležité mať na pamäti, že nie všetky tvrdenia o historických udalostiach sú vždy podložené spoľahlivými dôkazmi. Napríklad, existujú rôzne teórie o polohe "starého Rasticovho mesta" z obdobia Veľkej Moravy. Napriek tomu sa českej a slovenskej verejnosti vnucuje ničím nepodložené tvrdenie, že týmto mestom bolo Staré Město pri Uherskom Hradišti. Česká televize v júli 2013 v spravodajskom vysielaní o vykopávkach v Starom Měste informovala divákov, že - „Staré Město bylo v 9. století, kdy se nazývalo Veligrad, sídlem velkomoravských panovníků Mojmíra, Rastislava a Svatopluka.“ A slovenská televízia takisto v júli 2013, vo filmovom seriáli o Cyrilovi a Metodovi - Apoštoli Slovanov, ukazuje divákom „akože starú“ mapu, kde je na mieste Uherského Hradišťa zakreslený „Veligrad“, hlavné mesto ríše.
Samozrejme, televízie sa riadia názorom odborných poradcov, v presvedčení, že títo poradcovia hovoria o niečom, čo majú spoľahlivo podložené archeologickými nálezmi a údajmi z historických záznamov. Lenže to je omyl. Historici, ktorí tvrdia českej a slovenskej verejnosti, že centrum Veľkej Moravy bolo Staré Město, buď nevedia alebo zamlčujú, že v čase, keď sa kráľ Ľudovít Nemec v roku 855 „rozhodol dočasne nechať nepriateľa, chráneného vraj veľmi pevným valom radšej na pokoji, než utrpieť v nebezpečnom boji veľké straty“, Staré Město ešte žiadne opevnenie nemalo. Prinajmenšom nie to, ktoré archeológovia vykopali.
Lebo archeológovia na základe vykopávok tvrdia, že - „… prostor Starého Města se dočkal opevnění až v samém závěru 9. století a nemohl být již úplně dokončen.“ Ale ani opevnenie, ktorého sa Staré Město v závere 9. storočia dočkalo, nespĺňa opis letopisca o - „… nevýslovnej a všetkým starodávnym nepodobnej Rasticovej pevnosti,…“ Lebo všetkým ostatným veľkomoravským pevnostiam je nepodobné jedine svojou úbohosťou. Archeológmi vykopané veľkomoravské hradiská (samozrejme tie dobre opevnené), sa navzájom dosť podobajú. Drevo-zemité hradby majú šírku 4,5 až 8 m, predná stena je chránená kamenou stenou z voľne kladených kameňov o hrúbke 1-2 m. Takéto hradby mali Mikulčice, Nitra, Pobedím, Majcichov, Pohansko, Devín, Bojná, ale aj Nejdek a Strachotín. V detailoch sa hradby líšia, väčšina má roštovú konštrukciu, čo znamená, že základom je rošt z dubových kmeňov kladených kolmo k obvodu hradby, niekedy sú kmene zapustené do kamenej steny, inokedy nie, na nich je vrstva hliny a na nej nový rošt z dubových kmeňov. Vzadu je drevená palisáda.
V každom prípade však šlo o hradby široké 4 - 8 m, na ktorých stáli obrancovia a po ktorých mohli okamžite pribehnúť na ohrozené miesto posily. Svätopluk, ktorý prišiel z Nitry, kde 5 m široké drevo-hlinité opevnenie s kamenou stenou stálo na skale, sa nemohol usadiť v meste chránenom len zásekmi a uspokojiť sa s takýmto opevnením kráľovského mesta.
Skôr ako sa veľká časť historikov upriamila na Staré Město, presviedčali nás, že centrom Veľkej Moravy boli Mikulčice. Niektorí to tvrdia dodnes. Lenže, pokiaľ ide o archeologické nálezy, Mikulčice nie sú na tom oveľa lepšie ako Staré Město. Mali síce mocné hradby, ale archeológovia o mikulčických Valoch na základe archeologických nálezov tvrdia - „Za současného stavu poznání … musíme posunout datování výstavby hradby až za polovinu 9. století, …“ Samozrejme, na rozdiel od Starého Města mali Mikulčice nejaké opevnenie už skôr, nebola to ale mohutná drevo-kamená hradba, ale len drevené palisády.