Gotický Kostol Svätého Juraja: História a Architektúra

Rímskokatolícke kostoly svätého Juraja sú významné pamiatky, ktoré sa vyznačujú bohatou históriou a jedinečnou architektúrou. Tieto kostoly, často situované v malebných lokalitách, svedčia o hlbokých koreňoch kresťanskej tradície a kultúrneho dedičstva. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich, pričom preskúmame ich architektonické prvky a historický význam.

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici

Rímskokatolícky Kostol Sv. Juraja v Podbrezovej-Lopeji

Rímskokatolícky gotický kostol sv. Juraja v mestskej časti obce Podbrezová-Lopeji s mohutnou štvorhrannou vežou-zvonicou je ohradený múrom zo 17. storočia. V roku 1752 prešiel prestavbou. Je postavený na vyvýšenine v doline Hrona, malebne zasadený do prekrásnej horskej krajiny, čo si všimol a umeleckou fotografiou aj vyjadril národný umelec Karol Plicka.

V zakladacej listine z roku 1358 je neskoršia osada Lopej uvedená pod menom Svätý Juraj. Pod týmto istým menom je Lopej s kostolom vyznačený aj na najstaršej, tzv. Lazarovej, mape Uhorska z roku 1528. Vznik osady Lopej s kostolom v stredoslovenskej banskej oblasti, osídlenie tohto miesta osadníkmi-prisťahovalcami a zasvätenie kostola sv. Jurajovi-patrónovi rytierov sa viaže k obdobiu panovania Anjouovcov-Karola Roberta a jeho syna Ľudovíta Veľkého na uhorskom tróne v rokoch 1308 až 1382. Anjouovci sa zaslúžili o stabilitu krajiny bez vojen, o rozvoj baníctva vzácnych kovov, mincovníctva a obchodu, zakladali nové mestá, rozširovali v Uhorsku európsku kultúru a rytierske ideály spolupráce, pomoci a boja proti zlu.

Z kresťanských rytierskych ideálov 14. storočia vychádza i námet obrazu hlavného oltára kostola-,,Svätý Juraj víťazí nad drakom“. Obraz v roku 1893 namaľoval známy slovenský technický bádateľ a vynálezca rádiotelegrafie Jozef Murgaš, rímsko-katolícky kňaz, ktorý bol tiež významným umelcom-maliarom.

Rytiersku tradíciu lopejského kostola si obec Podbrezová každoročne pripomína 24. apríla-v poslednú aprílovú nedeľu-na ľudovej ,,Jarnej slávnosti svätého Juraja“ s alegorickým rytierskym sprievodom, s bohatým kultúrnym programom a ľudovým jarmokom.

Rímskokatolícky Kostol Sv. Štefana Uhorského v Podbrezovej

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského v Podbrezovej bol postavený v rokoch 1890 až 1892 pri novej valcovni Hrončianskeho železiarskeho komplexu v osade Brezová, kde boli ubytovaní väčšinou vedúci zamestnanci železiarne. Vznikol ako reprezentačná stavba na podnet a pod patronátom vedenia podbrezovskej fabriky s vyše 2000 zamestnancami, ktorá patrila medzi najväčšie a najúspešnejšie železiarne Uhorska.

Súčasne kostol reprezentoval aj prosperitu novodobého Uhorska-maďarskú štátnu ideu, čo stavitelia kostola vyjadrili obrazom na hlavnom oltári, ktorý zobrazuje svätca sv. Štefana Uhorského-šíriteľa kresťanstva, panovníka a zakladateľa uhorského štátu v 11. storočí.

Jednoloďový kostol nesie znaky novogotickej architektúry, módnej v 19. storočí. V interiéri kostola je pozoruhodná novogotická rebrová klenba, oporné polopiliere s listovými hlavicami, nádherné novogotické pozdĺžne i kruhové okná s farebnými vitrážami, vyrobené v roku 1892 v umeleckej dielni Forgó a spol. v Budapešti. V novogotickom štýle umeleckou drevorezbou sú zhotovené kostolné lavice, dvere-hlavné, bočné i do sakristie, krstiteľnica, rámy obrazov krížovej cesty a bočné rohové oltáre.

Železiarsku Podbrezovú reprezentuje unikátne použitie kovu vo veľkom rozsahu vo vnútornom vybavení kostola. Z oceľového, ohýbaného nalakovaného a pozláteného plechu je zhotovený novogotický hlavný oltár, oplechované sú rebrá klenby, plechové pozlátené hviezdičky vypĺňajú modrý strop svätyne. Z mosadzného plechu je vytvarovaný hlavný luster a postranné svietidlá. Železný plech je použitý ako krytina lode kostola, medeným plechom je pokrytá veža. Z liatiny je umelecky odliate chórové zábradlie, sväteničky, pokladničky a tri kostolné zvony. Hlavice polopilierov sú odliate zo zinku a pozlátené. Z liatej mosadze a kovaného železa je zhotovený kríž na veži, na spojoch pozlátený. Dômyselné železné konštrukčné prvky sú tiež použité vo vnútri múrov-v konštrukcii stavby.

Architektúra spolu s vnútorným vybavením a výzdobou kostola v novogotickom štýle tvoria jednotný, dosiaľ ničím nenarušený celok. Stavba i dokonalé umelecko-remeselné výrobky vnútorného vybavenia a zariadenia kostola sú prevažne dielom a dôkazom profesionálnej zručnosti miestnych remeselníkov-zamestnancov železiarskych závodov v Hronci a v Podbrezovej, ich odborných dielní-stolárskej, modelárskej, kováčskej, mechanickej, podbrezovskej valcovne, hrončianskej zlievárne a smaltovne.

Novogotický štýl vnútorného vybavenia kostola dopĺňajú vzácne maľby z roku 1932 vo svätyni a na strope lode od slovenského maliara Jozefa Hanulu. Od svojho vzniku tieto maľby neboli narušené. Obdivujeme ich secesný štýl-plynulé zvlnené línie rastlinných motívov a alegorických postáv anjelov, výraznú kresbu a bohatú farebnosť obrazov. Jeden architektonický celok s kostolom tvorí stupňovitý masívny kamenný oporný múr so schodišťami a balustrádami.

Rotunda Sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici

Obec Nitrianska Blatnica leží na úpätí „Považského Inovca“. 800 ročná história obce úzko súvisí s históriou troch kostolov Nitrianskej Blatnici. Sú to: románska rotunda sv. Juraja pod Marhátom, farský kostol sv. Mórica - mučeníka a dnešný kostol Povýšenia sv. Kríža.

V niektorých obdobiach praveku a od IX. do XIII. Storočia pomerne husto osídleného územia bolo pásmo na východných svahoch pohoria Považského Inovca v dnešnom topoľčianskom okrese, na ploche asi 11 km od katastra Radošiny až po Bojnú, v nadmorskej výške 300 - 500 m možno sledovať stopy dávnej prítomnosti a výrobnej činnosti človeka. Tieto zistenia postavili do nového svetla aj otázku pôvodu a funkcie pozoruhodnej historickej pamiatky, kostolíka sv. Juraja, ktorý stojí osamotený, ale veľmi dobre zachovaný na skalnatom ostrohu, v nadmorskej výške 466 m na východných svahoch masívu Marhát (769 m), vo vzdialenosti asi 5,5 km na severozápad od Nitrianskej Blatnice.

Kruhová loď a výrazná apsida kostolíka naznačujú na prvý pohľad sloh včasnostredovekej rotundy. Tento dojem však značne zoslabujú barokové úpravy interiéru a okien, zmeny výškových proporcií lode a apsidy, a najmä prístavby veže na západnej a pustovne na južnej strane.

Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici. Najstaršia doteraz známa taká správa je z roku 1559. vtedajší vizitátor uviedol: „Ibidem extitit etiam Capella sancto Georgio Martyri dicata a. 1530 per Mariam Thurzo erecta“. Biskup Anton Révay vizitátor farnosti nitriansko-blatnickej z roku 1755 o kostole sv. Juraja uviedol: „v blízkych horách je kostol zasvätený sv. Jurajovi mučeníkovi. Každoročne, počnúc rokom 1530, na sviatok sv. Juraja slúži sa v ňom sv. omša spojená s odpustkami. Kostol sa udržuje vďaka dobročinnosti zemepána Karola Esterházy, o čo sa svedomito stará farár z Nitrianskej Blatnice“ a záznam z vizitácie sa končí slovami: „Cadit illi praeterea illius diei offertorium“.

V XVIII. Storočí žili pri tomto chráme pustovníci, posledný z nich Viktor Zimányi. V roku 1802 zanechal obnos 104 zlatých, aby sa slúžili v kostole sv. Juraja fundačné sväté omše okrem sviatku sv. Juraja aj na sviatok Mena Panny Márie. V roku 1806 je „Jurko“ vyznačený v legende značkou „osamelý kostol“ a dostal sa aj na Lipského mapu Uhorska. Za nevýznamný bol tento objekt považovaný až do roku 1974, keď si ho odborníci akosi lepšie všimli a keď rozhodli o jeho prieskume.

Výskumom bol poverený Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, konkrétne Dr. Alexander Ruttkay. A ten čoskoro zistil, že údaje o kostole sv. Juraja pod Marhátom v „Súpise pamiatok na Slovensku“ nezodpovedajú skutočnosti. Nápadné bolo pomenovanie vrchu „Marhát“. Nejestvuje tu vari podobnosť medzi názvom vrchu a niekdajším názvom Veľkomoravanov - „Marharii“? I zasvätenie kostolíka sv. Jurajovi je starobylé. Tomuto svätcovi patrónovi bojovníkov, zasväcovali cirkevné objekty dávno v stredoveku. Nasledovali ďalšie zisťovania, ktoré priniesli tiež svoje prekvapenia. Kostol nebol teda pôvodne renesančný. V tomto slohu bol upravený Máriou Thurzovou v roku 1530, teda v roku, ktorý sa uvádza v „Súpise pamiatok na Slovensku“ ako rok postavenia tohto sakrálneho objektu. Približne o sto rokov neskôr bol kostol barokizovaný. Pristavili k nemu vežu a miestnosť s ohniskom ako pustovňu pre pustovníka, ktorá sa staral o kostol.

Architektonický prieskum objektu ukázal ďalšie zaujímavosti, ba smelo možno povedať prekvapenia. Kostol má oveľa staršie múry, ako sa dalo predpokladať. Nielen samotné základy, ale aj múry takmer do výšky 6,5 metra boli postavené najneskôr v XI. storočí, možno aj skôr.

Keď si odmyslíme vežu a pustovňu, pristavenú ku kostolu v období baroka, zistíme, že objekt má rotundový pôdorys. Akoby bola na zem položená číslica 8. V hornej časti osmičky bolo presbytérium s oltárom, v spodnej širšej loď pre veriacich. Priemer presbytéria je 3,65 m, priemer lode je presne dvojnásobok 7,30 m. hrúbka múrov je 0,73 m. sú to násobky niekdajšej dĺžkovej miery, takzvanej longobardskej stopy, ktorá merala 36,5 cm. Také isté rozmery základov boli zistené aj na staroslovanskej rotunde v Ducovom (iba čosi vyše 6 km na západ, krížom cez hory), ale i na rotunde v Mikulčiciach na Morave. Kým však z posledne menovaných dvoch rotúnd sa zachovali iba základy a niekoľko málo centimetrov nad zemou nadzákladového muriva, rotunda v Nitrianskej Blatnici má steny 6,5 m vysoké.

Na okolí rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici bolo vykopaných do 150 hrobov staroslovanského cintorína neďaleko odtiaľ zatiaľ dva staroslovanské dvory, datované materiálovými nálezmi od IX. až XIII. storočia. Objavné dvory boli kedysi chránené pred nepriateľskými útokmi mohutnými palisádami. No archeológia súčasne dokázala, že dvory ich obyvateľstvo navždy opustilo niekedy v XIII. storočí. A to dobrovoľne. Nikde neboli zistené stopy po požiari ani po devastácii dvorov nepriateľmi. K vysídleniu došlo pravdepodobne po vyčerpaní zásob rúd. Dvory postupne schátrali a rozpadli sa. Všetko rozhlodal nenásytný zub času, iba kostol nie. Ten udržiavali v použiteľnom stave zbožní pustovníci, a to až do obnovy v XVI. Storočí a potom zrejme ešte ďalej, posledný z nich Viktor Zymányi zomrel v roku 1802 a je pochovaný v Lipovníku. Po nich prevzali túto starostlivosť veriaci farnosti Nitrianskej Blatnice so svojimi duchovnými pastiermi. A tak sa nám zachoval tento skvost architektúry našich dávnych slavianskych predkov dodnes.

Denník „Práca“ z 4.10.1980 uverejnil obsiahli článok o kostole sv. Juraja pod názvom: „Veľkomoravský pamätník sv. Juraja pod Marhátom“, v článku sa okrem iného píše, že v prípade sv. Juraja sa jedná o jednu z najstarších stojacich stavieb na Slovensku, a človek nevie, čomu sa viac čudovať, či tomu, že sa stavba nerozpadla za tisíc rokov, že ju nepohltil les, alebo skôr tomu, že ju ako takú skorej nespoznali.

Že sa tento vzácny kostol zachoval, na prvom mieste je to zásluha fundačnej svätej omše, ktorá sa tu slúži na sviatok sv. Juraja od roku 1530 a preto veriaci farnosti nitriansko-blatnickej so svojimi kňazmi udržovali stavbu v poriadku a v použiteľnom stave.

Kostol sv. Juraja vo Svätom Jure

Kostol sv. Juraja vo Svätom Jure

Kostol svätého Juraja je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok mesta Svätý Jur. Kostol slúži miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi ako farský chrám. Po obnove prebiehajúcej od 90. rokov minulého storočia je v dobrom stave. Mesto Svätý Jur leží cca 15 km severovýchodne od Bratislavy. Kostol je viditeľný už zďaleka vďaka vyvýšenej polohe. Stojí v časti Neštich na severozápadnom okraji zástavby v oplotenom, ale prístupnom areáli spolu so zvonicou.

Je to veľmi neobyčajná stavba. Ak by ten kostol nemal v sebe niečo starosvetsky vznešené, čosi neuchopiteľne výnimočné, aristokraticky výnimočné, vyzeral by ako veľká stodola. Rovnako jednoduché tvary, rovnako bachratá dispozícia, ostrá strecha, široký posed, dostatok vnútorného priestoru, ešte aj stojaci povyše dediny.

Keby to nebol kostol, vyzerala by tá stavba ako kubisticky poňatý biely holub s hlavou skrytou pod krídlom, veľká homola cukru z Gulliverovho sveta, možno svätyňa neznámeho náboženstva. Do širokého okolia vysiela správu, že je úkrytom duchovna. Poskytne úkryt svetským tvorom, jej život je v modlitbách, jej existencia je spirituálna, s týmto svetom spojená tenkou striebornou niťou.

Múr vôkol ju chráni, vymedzuje, obtáča, ale neodtŕha od okolitého sveta. Skôr dodáva výnimočnosť. Akoby okolitý svet chránil pred vnútornou silou stavby. Dal jej hranice. Múr určil, že stáť bude tu a ďalej nepôjde. Taký je opevnený kostol sv. Juraja vo Svätom Jure.

História a Stavebný Vývoj

Prvý kostol postavili na súčasnom mieste niekedy v prvej polovici 13. storočia. Niekedy okolo roku 1280 došlo k veľkému rozšíreniu kostola. Výrazné prestavby boli realizované aj v nasledujúcom storočí. V období okolo polovice 14. storočia pristavali do západnej časti lode murovanú emporu. V poslednej štvrtine 14. storočia došlo k opätovnému rozšíreniu kostola prístavbou severnej bočnej lode, prepojenej s hlavnou arkádami. Zaklenuli ju troma poliami rebrovej klenby. V rámci celkovej prestavby dostala murovanú rebrovú klenbu aj hlavná loď.

V priebehu 15. storočia pristavali z južnej strany kostola Kaplnku Sv. Trojice, dnes sv. Bartolomeja, pričom pri stavbe západného múru využili aj románsky oporný pilier. V priebehu 16. storočia dostal kostol dodnes zachovaný hlavný oltár a došlo k rozšíreniu empory v hlavnej lodi smerom do severnej bočnej lode, aj kvôli potrebám evanjelikov, ktorí v tom čase užívali kostol. Katolíci ho prevzali späť až v roku 1628.

Stavebné úpravy sa diali aj v priebehu 20. storočia. Pred západný vstup postavili murovanú predsieň, v južnej kaplnke zbúrali gotickú tribúnu. Komplexná obnova objektu prebieha od 90. rokov 20. storočia. Stavba bola až do roku 2010 považovaná za ranogotickú datovanú do obdobia rokov 1280 - 1300. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovala južná stena lode, v ktorej odkryli dve štrbinové okná. Súčasťou pôvodného kostola bola podľa výskumu aj murovaná krypta (podzemná kaplnka) pod presbytériom, vrátane jej zaklenutia.

Románska krypta sa nachádza pod celým súčasným presbytériom, čo otvára otázku o tvare pôvodnej svätyne. Pomerne veľké presbytéria polygonálneho tvaru sú totiž známe z viacerých ešte neskororománskych kostolov v okolí Bratislavy (Holice), ako aj z ranogotickej stavby Kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre, datovanej najnovšie do polovice 13. storočia.

Dominantným slohom je v kostole gotika. Nájdeme tu pekné klenby v hlavnej i vedľajšej lodi, ako aj v južnej kaplnke. Významným objavom z poslednej obnovy sú dve ranogotické okná v západnej časti južnej steny lode. Presbytérium je od osi lode vychýlené výrazne doprava (na juh). Gotický pôvod má aj zvon s letopočtom 1400, ktorý visí v drevenej zvonici pri kostole, datovanej do 17. storočia.

Interiér kostola sv. Juraja

Architektonické Detaily a Umelecké Pamiatky v Kostole

V interiéri sa nezachovalo veľa z freskovej výzdoby, do prvej štvrtiny 15. storočia je datovaná maľba sv. Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca patrí medzi vzácne ukážky už renesančného umenia na Slovensku. Medzi významné prvky interiéru patria:

• Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca z roku 1527 od Štefana Pilgrama
• Freska svätca (14. storočie)
• Gotické pastofórium (15. storočie)
• Gotický mramorový sarkofág grófa Juraja (r. 1467)
• Renesančný náhrobok grófa Gašpara zo Serede (r. 1550)
• Epitaf Jakuba Mordaxa a grófky Agnesy (r. 1572)
• Rokoková kazateľnica (r. 1775)
• Oltár sv. Bartolomeja, patróna Nešticha (r. 1777)
• Mozaikové okná podľa návrhov akademického maliara Janka Alexyho (r. 1943)

Svätý Juraj a Drak

Drak - symbol v kontexte svätého Juraja. Drak je bytosť odporujúca prírode. Vo väčšine náboženstiev antibožský tvor. Obraz má jediný cieľ, vo veriacich vyvolať istotu, že Hospodin kedykoľvek rozdrví draka chaosu, premôže mocnosti tmy, dodá veriacim pevnú nádej, že Boží nepriatelia budú zničení aj v budúcnosti. Obrazov s drakom v Apokalypse je viac a viac.

O ustálenej podobe draka, okrídleného, šupinatého jaštera, vzdialene pripomínajúceho krokodíla, občas vlka, hovoríme až začiatkom stredoveku. Úpadkové románske umenie ho spodobuje ako zlo, ktoré bude/bolo porazené. Sedem smrteľných hriechov a sedem dračích hláv stotožnili teológovia v jedno v 15. storočí. Drakovi najbližší príbuzní v živočíšnej ríši sú bazilišok, had a kohút.

Ďalšie Kostoly Sv. Juraja na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených sv. Jurajovi, každý s vlastnou jedinečnou históriou a architektúrou:

• Kostol sv. Juraja v Žiline - Trnové: Najzápadnejšie situovaná gotická drevená sakrálna stavba na Slovensku, nachádza sa v miestnej časti Žilina - Trnové, na miernom návrší, uprostred cintorína. Najstaršia zachovaná písomná správa o Kostole sv. Juraja pochádza z roku 1583.
• Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote: Kostol postavili približne niekedy v polovici 13. storočia. Išlo podľa všetkého o typický jednoloďový ranogotický chrám s kvadratickým presbytériom a predstavanou západnou vežou.
• Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom: Rímsko-katolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová predrománska stavba z druhej polovice 9. storočia až začiatku 10. storočia. Nachádza sa na svahu nad obcou.
• Kostol sv. Juraja v Lopeji (Podbrezová): Rímsko-katolícky gotický kostol sv. Juraja v mestskej časti obce Podbrezová- v Lopeji s mohutnou štvorhrannou vežou-zvonicou, je ohradený múrom zo 17. storočia, v roku 1752 prešiel prestavbou.
• Kostol sv. Juraja v Podolí: Rímskokatolícky kostol s patrocŕniom sv. Juraja stojí na severnom okraji obce Podolie na terénnej vyvýšenine nad Podolským potokom. Spomína sa už začiatkom 14. stor.

Prehľad Kostolov Sv. Juraja

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad kostolov sv. Juraja, ktoré boli spomenuté v článku, spolu s ich obdobím vzniku, architektonickým štýlom a významnými prvkami.

tags: #goticky #kostol #svateho #juraja