Komárňanský okres sa rozprestiera v južnej časti západného Slovenska a zaberá značnú časť Podunajskej nížiny. Leží sčasti na východnom cípe Žitného ostrova a sčasti na tzv. Matúšovej zemi, pri dolnom toku Malého Dunaja, Váhu, Nitry a Žitavy. Na Slovensku hraničí s okresmi Nové Zámky a Dunajská Streda.
Poloha okresu Komárno na mape Slovenska
Južná hranica okresu je súčasne aj štátnou hranicou SR s MR. Má rovinatý povrch, najmä žitnoostrovná časť a územia pri sútokoch riek. Rovinu spestrujú nespočetné agátové lesy. Pri vodných hladinách sú vŕbové a topoľové porasty s prevahou vŕby.
Je najjužnejším okresom Slovenska a s nadmorskou výškou okolo 110 m je najnižšie položeným územím SR. Od obce Svätý Peter a Modrany sa začínajú pahorkatiny tiahnúce sa smerom na severovýchod a ďalej na sever s vrcholmi s nadmorskou výškou od 178 m do 246 m. Na území okresu okrem veľrieky Dunaj s mŕtvymi a živými ramenami a sieťou kanálov sa nachádzajú sútoky Váhu s Malým Dunajom, Žitavy s Nitrou a pri sídelnom meste okresu sa vlieva rieka Váh do Dunaja. Okrem spomenutých tokov sa na území nachádzajú stojaté vody, jazerá a rybníky, ktoré sú obľúbeným loviskom športových rybárov. Žitnoostrovnú časť a časť pri dolnom toku riek tvoria nížinaté územia, na ktorých sa okolo riek rozprestierajú lužné lesy.
Po výstavbe vodných diel v Rakúsku sa prísun štrkopieskov korytom Dunaja zastavil a intenzívnym bagrovaním koryta, ťažbou dunajského štrku spodné vody natoľko klesli, že započalo vysýchanie lužných lesov a tým bola čiastočne ohrozená pôvodná fauna a flóra najmä na Žitnom ostrove. Fauna a flóra okresu je veľmi rôznorodá. Striedajú sa tu zbytky močarísk, slatiny, slaniská a stepné oblasti so svojím charakteristickým rastlinstvom a živočíšstvom. V chránenej oblasti Dropie žije najväčší vták Európy, chránený drop veľký.
V podloží územia okresu, najmä Žitného ostrova, sa pod vrstvami štrkopieskov s malým obsahom zlata nachádzajú veľké zásoby pitnej vody. V ešte hlbších vrstvách sú bohaté ložiská geotermálnych a minerálnych vôd rôzneho zloženia a rôznych teplôt. Z celkového počtu 21 vrtov s geotermálnou vodou sa v súčasnosti využívajú len pramene v Komárne, Patinciach a vo Virte na rekreačné účely.
Historický vývoj územia
Dnešný okres Komárno sa rozprestiera na časti územia bývalej historickej Komárňanskej župy. Komárňanská župa patrila medzi najstaršie župy v Uhorsku. Jej vznik sa datuje do 10. storočia do obdobia vlády kráľa sv. Štefana. Župa mala štyri okresy. V období tureckej expanzie cez okres prechádzala hranica kresťanskej Európy. Komárňanský hrad napriek mnohým obliehaniam Turci nedobyli a ostal v kresťanských rukách. V tomto období sa bohaté prosperujúce obce takmer, alebo úplne vyľudnili. V mierových časoch bolo obyvateľstvo nútené platiť dane aj Turkom aj bývalému zemepánovi. Časté vojenské ťaženia cez územie okresu zdecimovali obyvateľstvo. Rabovali Turci, vojská cisára a aj spod Viedne vracajúce sa víťazné vojská poľského kráľa Jána Sobieského spustošili niekoľko obcí. Na území dnešného okresu okrem komárňanskej pevnosti bolo viac významných hradov a opevnení v Kolárove (Gúta), Vizvári pri Kameničnej, pri Pribete a opevnený zámok v Čičove.
Po rozpade monarchie demarkačná čiara, ktorá sa neskôr stala štátnou hranicou prechádzala administratívnym stredom župy. Dva okresy komárňanskej župy ostali na území Maďarska. Žitnoostrovný a staroďalanský okres pripadol ČSR. Komárňanská župa bola zachovaná aj po vzniku ČSR. Až po územnej reorganizácii v r. 1922, keď sa utvárali veľkožupy, vznikol zo župy Komárňanský okres.
V nížinných oblastiach okresu, kde je dobrá bonita pôdy sa obyvateľstvo zaoberá prevažne poľnohosp. Na pieskových kopcoch sa pestuje vinič, z ktorého sa získava kvalitné víno. Z poľnohosp. produktov sa tu pestuje okrem obilovín, kukurice a sóje aj kvalitná skorá zelenina, koreninová paprika, tabak, paradajky, melóny, cibuľa, uhorky a pod. Z tejto oblasti sa už roky zásobuje SR a časť ČR skorou zeleninou. Známa je zeleninová paprika z Nesvád, Imeľa a Marcelovej, kde boli vyšľachtené vynikajúce sorty.
Tradičným zamestnaním Komárňanov a obyvateľov okolitých obcí bol rybolov. Pôvodne kráľ udeľoval na stanovených miestach výsadu rybolovu. S výsadou lovu súviseli aj povinné dodávky na stôl vrchnosti. Značná časť úlovkov putovala na kráľovský stôl, do kláštorov a kapitánovi komárňanského hradu. Panstvá mali záujem najmä o niekoľkostokilogramové vyzy (ryba príbuzná jeseterovi), ktoré sa lovili zvláštnym spôsobom. Ryby najprv zahnali do dômyselne postavených kolových ohrád kde ich palicami ubili a až potom vylovili.
Po regulácii toku Dunaja a postavením priehrady pri Železnej Bráne v Rumunsku vyzy už nemôžu priplávať na stredný a horný tok Dunaja. Neskôr sa rybári grupovali do rybárskeho cechu, ktorý viedol niektorý z miestnych rybárskych majstrov. Miestni rybári svoje úlovky predávali až vo Viedni a Paríži. Rybolov, ako zamestnanie v povodí Dunaja a okolitých riek zaniklo.
Priemysel v okrese bol a je orientovaný na miestne prírodné pomery. Spracovávajú sa poľnohosp. produkty a využívajú sa vodné toky. Kým v obciach poblíž toku riek vodnú energiu využívali na pohon vodných mlynov a ťažili štrk z koryta, pltníci splavovali po Váhu drevo, ktoré sa v Komárne spracovávalo. Komárno sa stalo strediskom obchodu s obilím, ktoré po skúpení miestni rejdári odvážali loďami na Balkán.
V r. 1870 len v Komárne pracovalo 33 vodných mlynov. Plavidlá vodných mlynov vyrábali miestni lodní tesári, mlynské kamene sa dovážali z okolia Novej Bane a sitá sa vyrábali na horniakoch. V obciach vznikali parné mlyny a miestne pálenice a likérky. V Čičove a v Bátorových Kosihách vznikol pivovar. V Bátorových Kosihách vznikol prvý cukrovar v Strednej Európe. Cukrovary boli v Tôni, Kravanoch a v Hurbanove. V Hurbanove bol založený závod na výrobu cigár, závod na sušenie a spracovanie koreninovej papriky. V okrese bolo niekoľko tehelní. Prvým závodom na spracovanie ľanu v Uhorsku boli Ľanové závody v Tôni, ktoré v r. 1898 mali 220 zamestnancov. Tento závod funguje dodnes.
Najväčším závodom na území okresu bola Muničná továreň v Komárne, založená r. 1908. Továreň bola umiestnená na pozemku medzi sútokom Dunaja a Váhu, kde predtým boli močariská. Továreň vyrábala rôznu muníciu, najmä náboje pre delá. Počas prvej svetovej vojny v továrni pracovalo 3 až 4 tisíc zamestnancov na dve smeny. Po vzniku ČSR sa strojné zariadenie fabriky demontovalo a odviezlo do Brna. Budovy získal tabakový priemysel, ktorý tu zriadil výkup tabaku, sklady a vykonával fermentáciu tabaku. Neskôr sa tu vyrábali aj filtrové tyčinky do cigariet. Dnes je veľká časť objektov vo vlastníctve súkromnej firmy Jokey Slovensko a slúži ako priemyselný areál.
Vymývaním zlata z dunajského piesku sa zaoberali najmä v Komárne a v Zlatnej. Reguláciou rieky sa zrýchlil tok vody a touto činnosťou sa dnes zaoberá sem-tam niekto sporadicky. Pre okres bola a je najvýznamnejším odvetvím priemyslu lodiarska výroba. Plavidlá, od drevených pramíc až po moderné zaoceánske lode, sa v Komárne vyrábali od nepamäti. Ich výroba prešla zložitým vývojom. Moderná lodiarska výroba v Komárne sa traduje od založenia lodenice na cípe Alžbetinho ostrova pred viac ako 100 rokmi. Rozvoj vodnej dopravy medzi Viedňou, Bratislavou a Budapešťou si vyžiadal vybudovanie bezpečného zimného prístavu a opravárenskej dielne pre plavidlá. Najvhodnejším miestom pre bezpečný zimný prístav bolo rameno Dunaja pri Komárne a pre opravárenský závod cíp Alžbetinho ostrova. V r. 1898 sa v podniku začali opravovať prvé plavidlá. Prudko rozvíjajúca sa plavba po Dunaji si vynútila rozšírenie lodeníc a prispôsobenie pre stavbu plavidiel. Novodobé dejiny lodeníc sa začali písať 23. apríla 1947, keď bol položený základný kameň nového závodu za mestskou bránou na opačnom konci mesta. Nový závod bol zameraný na stavbu technických plavidiel, osobných lodí a veľkých plavidiel s nosnosťou 2700 až 3000 ton riečno-morského vyhotovenia.
Turistický potenciál
Okres má výborné podmienky na pestovanie vodných športov, vodnú turistiku, cykloturistiku, kúpeľný turizmus, poľovníctvo, rybolov a agroturistiku. Najznámejším miestom oddychu je areál kúpeľov pri Patinciach. Prameň s teplou vodou poznali už Rimania, ktorí mali v blízkosti vojenský tábor. Dnešný areál kúpeľov sa rozprestiera na ploche 30 ha. Športový, rekreačný a detský bazén sa plní vodou z výdatného termálneho prameňa s teplotou vody 27 °C. Kúpeľný areál má veľké plážové priestory a je v ňom umelé jazierko, na ktorom sa možno člnkovať a jazdiť na vodných bicykloch. V Komárne je termálne kúpalisko s autokempingom, ktorý využívajú najmä zahraniční turisti.
Svätý Peter v minulosti
V r. 1953 bola k Hlohovcu pričlenená obec Svätý Peter, ktorá sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v 13. st. Ležala na sever od Hlohovca, na ľavom brehu Váhu. Písomné pramene do začiatku 17. st. sú pomerne skúpe na informácie o obci. Z r. 1297 je známa dohoda, podľa ktorej si vtedajší zemepáni Hlohovca Aba, syn Abov a Abrahám Rufus vymenili majetky. Táto dohoda je pre dejiny obce Sv. Peter dôležitá tým, že sa tu spomína kostol sv. Petra, ktorý bol zrejme vo Sv. Petri. V období feudalizmu obec patrila do hlohovského panstva ; jedným z prameňov, ktoré nás o tom informujú, je napr. darovacia listina z r. 1453, ktorou uhorský kráľ Ladislav V. daroval Mikulášovi Ujlakymu hrady a panstvá Hlohovec a Tematín - z nej sa dozvedáme o tom, že Sv. Peter bol súčasťou hlohovského panstva. Z r. 1461 existuje zmienka o tábore bratríkov pri Sv. Petri. Niekedy v 1. polovici 16. st. bol kastelánom na hlohovskom hrade istý Mikuláš zo Sv. Petra. Kanonická vizitácia z r. 1559 uvádza, že kostol sv.
Trochu viac informácií o samotnej obci nám poskytuje urbár hlohovského panstva z r. 1617 - podľa neho bolo vtedy v obci 80 domov, existovali tu 2 mlyny, obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu. Z vizitácie Nitrianskej stolice z r. 1778-1779 sa dozvedáme , že v obci boli 2 mosty (jeden kamenný, druhý drevený), 3 mlyny; že obec mala vlastný cintorín a bola fíliou (dcérocirkvou) hlohovskej farnosti; že obyvatelia platili poplatky z obrábania miestnych polí, viníc a lúk a že sa podieľali i na oprave lokálnych ciest. O počte obyvateľov sme informovaní od 18. st. - napr. v r. 1787 žilo vo Sv. Petri 496 obyvateľov; po tomto dátume počet obyvateľov striedavo rástol i klesal, až sa nakoniec v r. Z 18. st. poznáme i pečať obce - je na nej zobrazený sv.
Z obdobia napoleonských vojen zo začiatku 19. st. existuje z obce Sv. Peter zaujímavý doklad - je to nález cca 1550 medených mincí (3- a 6-grajciarov Františka II. z r. 1799 a 1800). Mince, ktoré boli objavené v r. 1995, boli uložené v hlinenej nádobe opletenej drôtom - ukryté boli pravdepodobne niekedy medzi rokmi 1803-1809. Keďže celková hodnota týchto mincí bola značne vysoká (150-160 zlatých), zdá sa pravdepodobné, že mince boli majetkom nejakého bohatšieho občana obce alebo mohli tvoriť súčasť nejakej vojenskej pokladnice z tej doby. Mimochodom, za sumu 150-160 zlatých by sa v tej dobe dali kúpiť napr. 2 voly alebo 2 kone, čo bol značne veľký majetok. Poklad mincí zo Sv. Petra je počtom kusov najväčší poklad 3- a 6-grajciarových mincí Františka II.
V r. 1813 postihlo obec nešťastie v podobe veľkej povodne, ktorá zničila mnoho domov a tiež kostol sv. Petra. V priebehu 19. st. si však obyvatelia obce postavili zvonicu, ktorá mnoho rokov patrila k výrazným dominantám obce. Žiaľ, dnes už neexistuje ani táto stavba - môžeme ju obdivovať už len na starých pohľadniciach a fotografiách. Ako bolo spomenuté už v úvode príspevku, samostatnou obcou bol Sv. Peter do r.
tags: #pocet #obyvatelov #svaty #peter