Konkláve je zhromaždenie kardinálov katolíckej Cirkvi, ktoré sa zvoláva po smrti alebo rezignácii pápeža s cieľom zvoliť jeho nástupcu. Slovo konkláve pochádza z latinčiny „cum clave“, teda „s kľúčom“, čo odkazuje na tradíciu, keď sa kardináli uzamknú pred svetom, aby mohli hlasovať slobodne a bez vonkajšieho nátlaku. Zúčastniť sa môžu všetci kardináli, ktorí v deň uvoľnenia pápežského stolca nedosiahli vek osemdesiat rokov.
Samotná voľba prebieha v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne. Kardináli pred každým hlasovaním spievajú hymnus Veni Creator Spiritus, ktorým prosia o vedenie Ducha Svätého. Každý z nich napíše na hlasovací lístok meno svojho kandidáta. Na zvolenie pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Ak sa pápež nezvolí, lístky sa pália a z komína nad kaplnkou vystúpi čierny dym, ktorý znamená, že voľba bola neúspešná. Biely dym ohlasuje zvolenie nového pápeža, ktorý následne prijme nové meno a vystúpi na balkón Baziliky svätého Petra s tradičným oznámením „Habemus Papam!“.
Sixtínska kaplnka, miesto konania konkláve.
Ako zvoliť pápeža | Vysvetlenie pápežského konkláve
Minulosť konkláve a zaujímavosti z histórie
História konkláve je plná dramatických udalostí, kuriozít a niekedy aj vyhrotených situácií. Najdlhšie konkláve v dejinách trvalo takmer tri roky, od roku 1268 do 1271, keď sa kardináli v meste Viterbo nedokázali dohodnúť na jednom kandidátovi. Obyvatelia mesta ich preto zamkli a odstránili strechu z miestnosti, kde rokovali, aby ich prinútili rozhodnúť sa rýchlejšie.
V modernej histórii vstúpil do dejín rok 1978, keď sa na Petrovom stolci vystriedali až traja pápeži. Pavol VI. zomrel v auguste, jeho nástupca Ján Pavol I. zomrel už po tridsiatich troch dňoch pontifikátu a až voľba Jána Pavla II. priniesla Cirkvi stabilitu na nasledujúcich dvadsaťsedem rokov.
V stredoveku sa stávalo, že existovali dvaja alebo aj traja pápeži súčasne, pričom každý mal svojich podporovateľov medzi mocnosťami. Títo tzv. antipápeži viedli k rozkolom a hlbokým krízam v Cirkvi.
Po voľbe sa nový pápež odoberá do tzv. Slznej miestnosti, malej komnaty za Sixtínskou kaplnkou. Tam si oblieka pápežskú sutanu a často v súkromí prežíva prvé silné emócie spojené so zvolením. Tento okamih je takmer vždy veľmi osobný a často plný sĺz.
Zvláštnou tradíciou je aj ničenie pápežského Rybárskeho prsteňa, ktorý sa po smrti alebo abdikácii pontifika ceremoniálne zničí kladivom, aby sa predišlo jeho zneužitiu.
Súčasné konkláve 2025: Všetko, čo vieme
Po smrti pápeža Františka v apríli 2025 nastalo obdobie sede vacante, teda čas, keď je pápežský stolec uprázdnený. V tomto období preberá správu Cirkvi kardinálsky zbor, pričom je povinný pripraviť nové konkláve. Podľa pravidiel musí konkláve začať najskôr pätnásť a najneskôr dvadsať dní po smrti pápeža. Preto sa predpokladá, že samotná voľba nového pontifika prebehne medzi 5. a 12. májom 2025. Presný dátum otvorenia konkláve bude oficiálne stanovený po pohrebe zosnulého pápeža. Miestom konania bude tradične Sixtínska kaplnka vo Vatikáne, kde sa kardináli zhromaždia na tajné rokovania a voľbu nástupcu svätého Petra.
Na konkláve bude oprávnených voliť 133 kardinálov, pôvodne ich malo byť 135, no dvaja sa ospravedlnili zo zdravotných dôvodov. Kardináli pochádzajú z rôznych častí sveta, čo zabezpečuje, že nového pápeža vyberie skutočne globálne zastúpenie Cirkvi.
Očakáva sa, že nové konkláve bude výrazne ovplyvnené snahou o hľadanie pápeža, ktorý dokáže spojiť tradičné hodnoty s odpoveďami na výzvy dnešnej doby, ako sú klimatická zmena, migrácia a úpadok náboženskej identity v mnohých krajinách.
Konkláve nie je len ceremoniálnou udalosťou. Je to okamih, keď sa rozhoduje o budúcnosti Cirkvi v čase veľkých globálnych zmien.
Oznámenie Habemus Papam v roku 2013.
Druhý deň konkláve: Čaká sa na biely dym
Vo štvrtok sa 133 kardinálov opäť stretlo v Sixtínskej kaplnke, aby tajným hlasovaním vybrali nového nástupcu svätého Petra. V stredu popoludní sa vo Vatikáne začalo konkláve, no po prvom kole vyšiel zo strechy čierny dym - pápež zvolený nebol.
Konkláve bolo zvolané po smrti pápeža Františka 21. apríla vo veku 88 rokov. Kardináli sa pred vstupom do konkláve pripravovali - vrátane pohrebu a smútočného obdobia - a dorazili z celého sveta. V čase konkláve sú odrezaní od vonkajšieho sveta, bez mobilov, internetu aj kontaktov s médiami.
Ako prebieha voľba?
Každý z 133 kardinálov má menej než 80 rokov. Na zvolenie pontifika je potrebná dvojtretinová väčšina - 89 hlasov. Hlasuje sa ručne, na papierových lístkoch. Po každom kole sa hlasovacie lístky spália. Čierny dym znamená nezvolenie, biely ohlasuje nového pápeža.
Tento rituál prebieha pod Michelangelovou freskou „Stvorenie sveta“, v rovnakom priestore, kde sa volili aj predchádzajúci traja pápeži: Ján Pavol II., Benedikt XVI. a František.
Kardináli počas konkláve.
Kto môže byť nový pápež?
Nie sú oficiálni kandidáti, no niektorí kardináli sú považovaní za tzv. papabile - potenciálnych pápežov. Geografické rozloženie je čoraz pestrejšie, s rastúcim vplyvom Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Zaujímavosťou je, že až 108 z 133 kardinálov vymenoval samotný František, čo môže ovplyvniť smerovanie voľby.
Zvolený pápež si v tzv. „miestnosti sĺz“ oblečie rúcho a vyberie si meno, ktoré často signalizuje jeho budúce priority - napríklad František II. by naznačoval pokračovanie v politike zameranej na chudobných a životné prostredie, meno Pius by mohlo znamenať konzervatívnejší prístup.
Katolícka cirkev má okolo 1,4 miliardy veriacich, no pápež je aj významným geopolitickým hráčom. Ján Pavol II. zohral dôležitú úlohu pri páde komunizmu, František bol hlasom globálneho súcitu a environmentálnej zodpovednosti. Nový pápež sa svetu predstaví z balkóna Baziliky sv. Petra so známym latinským vyhlásením: „Annuntio vobis gaudium magnum: Habemus Papam!“
Voľba pápeža je starobylý rituál, ktorý spája tradíciu, vieru a globálny vplyv. Svet sleduje, kedy sa z komína v Sixtínskej kaplnke vzniesne biely dym - a kto sa stane novou hlavou katolíckej cirkvi.
Koľko trvali konkláve v minulom storočí
| Rok | Pápež | Trvanie |
|---|---|---|
| 1922 | Pius XI | 5 dní |
| 1939 | Pius XII | 2 dni |
| 1958 | Ján XXIII | 4 dni |
| 1963 | Pavol VI | 3 dni |
| 1978 | Ján Pavol I | 2 dni |
| 1978 | Ján Pavol II | 3 dni |
| 2005 | Benedikt XVI | 2 dni |
| 2013 | František | 2 dni |
Americký kardinál Robert Francis Prevost prijal meno Lev XIV.
Katolícka cirkev má nového Svätého Otca. Stal sa ním 69-ročný americký kardinál Robert Francis Prevost, ktorý prijal meno Lev XIV. Ide o prvého amerického pápeža v dejinách Katolíckej Cirkvi.
Kardinál Robert Francis Prevost O.S.A., bývalý prefekt Dikastéria pre biskupov, sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu (Illinois, Spojené štáty americké).
V roku 1977 vstúpil do noviciátu Rádu svätého Augustína (O.S.A.) v provincii Nostra Signora del Buon Consiglio v Saint Louis. 29. augusta 1981 zložil sľuby. Študoval na Katolíckej teologickej únii v Chicagu, kde získal diplom z teológie.
Vo veku 27 rokov bol rádom vyslaný do Ríma, aby študoval kánonické právo na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1982. Licenciát získal v roku 1984, potom bol vyslaný na misiu do Chulucanas v Piure v Peru (1985 - 1986).
V roku 1987 získal doktorát s dizertáciou na tému: „Úloha miestneho priorátu Rádu svätého Augustína“. V tom istom roku bol zvolený za riaditeľa povolaní a riaditeľa misií augustiniánskej provincie „Matky dobrej rady“ v Olympia Fields v štáte Illinois (USA). V roku 1988 bol vyslaný na misiu do Trujilla ako riaditeľ projektu spoločnej formácie augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac. Tam bol priorom komunity (1988 - 1992), riaditeľom formácie (1988 - 1998) a učiteľom (1992 - 1998). V arcidiecéze Trujillo bol súdnym vikárom (1989 - 1998), profesorom kánonického práva, patristiky a morálnej teológie vo veľkom seminári „San Carlos e San Marcelo“.
V roku 1999 bol zvolený za provinciálneho priora provincie „Madre del Buon Consiglio“ (Chicago).
Po dva a pol roku bol v roku 2007 generálnou kapitulou zvolený za generálneho priora. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie (Chicago), kde vyučoval a pôsobil ako provinciálny vikár; tieto funkcie zastával až do 3. novembra 2014, keď ho pápež František menoval za apoštolského administrátora diecézy Chiclayo (Peru) a povýšil na titulárneho biskupa diecézy Sufar. 7. novembra kánonicky prevzal diecézu v prítomnosti apoštolského nuncia Jamesa Patricka Greena; za biskupa bol vysvätený 12. decembra, na sviatok Panny Márie Guadalupskej, v katedrále svojej diecézy. Biskupom Chiclayo je od 26. septembra 2015. Od marca 2018 bol druhým podpredsedom Peruvijskej biskupskej konferencie. Pápež František ho v roku 2019 menoval za člena Kongregácie pre klerikov a v roku 2020 za člena Kongregácie pre biskupov.
15. apríla 2020 ho pápež menoval za apoštolského administrátora diecézy Callao.
Od 30. januára 2023 bol prefektom Dikastéria pre biskupov a predsedom Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.
Pápež František ho kreoval za kardinála v konzistóriu 30. septembra 2023 a pridelil mu diakóniu sv. Moniky.
6. februára 2025 ho Svätý Otec František povýšil do stavu kardinála-biskupa a udelil mu titul prímestského biskupstva Albana.
Bol členom:
- dikastérií: pre evanjelizáciu, Sekcie pre prvú evanjelizáciu a nové osobitné cirkvi; pre náuku viery; pre východné cirkvi; pre klerikov; pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života; pre kultúru a vzdelávanie; pre legislatívne texty.
- Pápežskej komisie pre Vatikánsky mestský štát.
Za pápeža bol zvolený dňa 8.
Erb zobrazuje štít rozdelený diagonálne na dva sektory: horný má modré pozadie a je na ňom biela ľalia. Dolný má svetlé pozadie a je na ňom obraz pripomínajúci Rád svätého Augustína: zatvorená kniha, na ktorej je srdce prebodnuté šípom. Tento obraz pripomína obrátenie sv. Augustína, ktoré vysvetľoval slovami „Vulnerasti cor meum verbo tuo“, „Prebodol si moje srdce tvojím slovom“.
Pápež Lev XIV. teda potvrdil svoj predchádzajúci biskupský erb v jeho základných rysoch, ako aj heslo „In Illo uno unum“. Ide o slová, ktoré svätý Augustín použil v kázni „Výklad 127. žalmu“, aby vysvetlil, že „hoci nás kresťanov je mnoho, v jedinom Kristovi sme jedno“.
V rozhovore pre vatikánske médiá v júli 2023 sám Mons. Prevost vysvetlil: „Ako vyplýva z môjho biskupského hesla, jednota a spoločenstvo sú súčasťou charizmy Rádu svätého Augustína a tiež môjho spôsobu konania a myslenia. Myslím si, že je veľmi dôležité podporovať spoločenstvo v Cirkvi, a dobre vieme, že spoločenstvo, účasť a misia sú tri kľúčové slová synody. Takže pre mňa ako augustiniána je podpora jednoty a spoločenstva základom.