Mesto Trnava by bolo možné prirovnať k akejsi výstavnej sieni sakrálnych stavieb. Medzi nimi vynikajú dve dominanty: Katedrála svätého Jána Krstiteľa a Bazilika sv. Mikuláša.
Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave
Katedrála svätého Jána Krstiteľa
Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa. Monumentálna sakrálna stavba sa vyníma na Univerzitnom námestí a v súčasnosti je kostol Katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy.
Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka na Slovensku.
Chrám postavili trnavskí jezuiti na základoch zbúraného stredovekého kostola a kláštora dominikánov. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházi, zveril jeho výstavbu talianskym majstrami Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom v roku 1629.
Dvojvežový jednoloďový chrám s rovným uzáverom svätyne má dĺžku 61 m, šírku 28,1 m a výška lode a svätyne je 20,3 m.
Zvonku pôsobí veľmi jednoducho, interiérová výzdoba chrámu hýriaca farbami a zlatom, je naozaj dych berúca. Dominantou interiéru je monumentálny hlavný celodrevený oltár, ktorý je považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. Hlavným prvkom sieňovej výzdoby je bohatá štuková ornamentika a tiež štyri veľké maľby zo života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, od jeho narodenia až po martýrsku popravu. Výtvarnú výzdobu klenby chrámu vytvoril v rokoch 1699 - 1700 taliansky sochár Pietro Antonio Conti a rakúski maliari Carl Ritzch a Franz Iohanes Graffenstein. Prvé tri bočné kaplnky z východnej strany kostola na západnú sú v rokoch 1639 - 1655 vytvorené talianskymi sochármi Giovanim B.
Významným medzníkom v histórii chrámu je rok 2003, kedy chrám navštívil pápež Ján Pavol II.. Túto udalosť dodnes pripomína aj jeho bronzová socha pred chrámom. Katedrála je pre turistov otvorená sezónne.
V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok neskôr bol chrám sv. Jána Krstiteľa vyhlásený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II.
Nástenné maľby, ktoré tvoria vizuálne najdominantnejšiu súčasť valenej klenby kostola sú dielom rakuských umelcov Carla Ritzcha a Franza Iohanesa Graffensteina.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa sa v piatok 24. júna 2022 o 9.30 h rozozvučala oslavným spevom. Hlavný celebrant v úvode pripomenul úmysel svätej omše, obetovanej za všetkých administrátorov diecézy, ako aj za všetkých kňazov, ktorí v nej pôsobili.
V homílii hlavný celebrant, trnavský arcibiskup Ján Orosch pripomenul, akým darom bolo nielen pre rodičov, ale aj pre Cirkev narodenie svätého Jána Krstiteľa - v celých dejinách spásy nie je nik väčší ako on. Darom boli aj všetci doterajší administrátori diecézy: Pavol Jantausch, prvý biskup, ktorý s nadšením budoval diecézu a potrebné zázemie - aj privolaním rehoľníkov na jej územie.
Po svätom prijímaní zaznel slávnostný hymnus „Teba, Bože, chválime“. Otec arcibiskup poďakoval aj prítomným za vytvorenie krásnej atmosféry v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa.
Pred záverečným požehnaním prepošt Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave Stanislav Vojtko oznámil prítomným kňazom a veriacemu ľudu, že kanonici podali návrh na menovanie štyroch nových honorárnych kanonikov, ktorý trnavský arcibiskup Ján Orosch akceptoval a zároveň ich v piatok 24. júna, pri príležitosti storočnice vzniku Trnavskej apoštolskej administratúry, aj menoval.
Bazilika svätého Mikuláša
Bazilika svätého Mikuláša
Výraznou pamiatkou mesta Trnava je Bazilika svätého Mikuláša. Nazýva sa niekedy aj ako Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Už v 11. storočí na mieste dnešného chrámu stál románsky kostol.
Ale keďže sa Trnava rozrastala, tak v roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle. Stavba bola dokončená v roku 1421. Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky.
Trnava sa stala v 16. storočí významným mestom, pretože sa sem v roku 1543 presťahovala Ostrihomská kapitula s arcibiskupom. Bolo to v čase, keď Turci napadli Uhorsko a Trnava a náš kostol sa stali až do roku 1820 centrom náboženského života v Uhorsku.
V chráme sv. Mikuláša sa konali rôzne cirkevné snemy a arcibiskupi, ktorí tu pôsobili sú pochovaní pod kostolom.
Z pohľadu architektúry treba spomenúť niekoľko prvkov. Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. Kostol má dĺžku 60 m, šírku 31 m, výška hlavnej lode je 18 m. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov.
Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. V tom čase bola severná veža o tretinu nižšia. Po veľkom požiari ju v roku 1676 zvýšili do rovnakej výšky južnej veže. Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory. V chráme sa nachádzajú 2 organy.
Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Je dielom známeho staviteľa organov Valentina Arnolda. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia.
V kostole máme tiež viacero kaplniek. Pri vstupe sú dve podvežové kaplnky, a to Kaplnka sv. Michala archanjela pod severnou vežou a Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pod južnou vežou. V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Následne 24. októbra toho istého roku mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor.
Prehľad dôležitých dátumov a udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1380 | Začiatok výstavby Baziliky sv. Mikuláša |
| 1421 | Dokončenie Baziliky sv. Mikuláša |
| 1543 | Presťahovanie Ostrihomskej kapituly do Trnavy |
| 1618-1630 | Rozšírenie Baziliky o barokové kaplnky |
| 1629 | Výstavba Katedrály sv. Jána Krstiteľa |
| 1783 | Valentin Arnold postavil organ v Bazilike sv. Mikuláša |
| 1977 | Trnava ustanovená za sídlo arcibiskupstva |
| 1978 | Chrám sv. Jána Krstiteľa vyhlásený za katedrálu |
| 2003 | Návšteva pápeža Jána Pavla II. v Katedrále sv. Jána Krstiteľa |
| 2008 | Bazilika sv. Mikuláša vyhlásená za Mariánske pútnické miesto |
| 2008 | Bazilike sv. Mikuláša udelený titul basilika minor |
Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežová Katedrála sv. Jána Krstiteľa, prvá stavba na území Slovenska postavená v novom štýle - baroku, podľa vzoru jezuitského Univerzitného kostola vo Viedni. Výstavba tohto monumentálneho chrámu neznamenala len prestíž pre mesto, ale zároveň sa stala vzorom nového konceptu sakrálnej architektúry v celej krajine.
Jezuitov do Trnavy povolal ostrihomský arcibiskup František Forgáč, ktorý pre nich našiel budovy bývalého dominikánskeho kláštora a Kostola sv. Jána Krstiteľa (predtým patriaceho rytierskemu rádu johanitov). Avšak kláštorná budova bola vo veľmi zlom stave, podobne aj kostol, kde v lodi spadla klenba. O zlom stave budov hovorila aj listina cisára Mateja II., ktorou ich pridelil jezuitom. Tí sa postarali aspoň o adaptáciu kláštora, takže už 1. augusta 1616 tu mohol nový ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň otvoriť kolégium.
Jezuiti plánovali aj výstavbu nového chrámu, ktorá sa však pre nepokoje počas povstania Gabriela Betlena začala realizovať až v roku 1629. Donátorom chrámu, ktorý financoval stavbu, bol krajinský palatín Mikuláš Esterházi. Jezuiti zbúrali starý dominikánsky kostol a už 29. mája 1629 sa začalo s úpravou staveniska pre novostavbu. Mikuláš Esterházi zveril stavbu nového kostola talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom.
Na základných stavebných prácach sa podieľali remeselníci z Trnavy i z okolia, okrem mestskej tehelne dodávala tehly i komunita anabaptistov (habánov) z Dechtíc. No výtvarnou výzdobou boli poverení aj ďalší umeleckí majstri spoza hraníc, na okázalej štukovej výzdobe pracovali vyše pol storočia talianski štukatéri G. B. Rooso, G.
O priebehu stavebných prác na novostavbe kostola máme len málo správ. Dozvedáme sa o nich napríklad z denníka jezuitu a prvého rektora Trnavskej univerzity Juraja Dobronokiho, ktorú v roku 1635 založil kardinál Peter Pázmaň. Murárske práce boli zhruba skončené v lete 1637, takže sa mohlo pristúpiť k vysviacke chrámu. Prvú svätú omšu v chráme slúžil nový ostrihomský arcibiskup Imrich Lóši. Následne na to sa začalo so stavbou hlavného oltára, ktorý bol dokončený v roku 1640.
Dominantou interiéru je monumentálny hlavný oltár, považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. Hlavný oltár je ranobarokovým skvostom vyhotoveným v rokoch 1637 - 1640. Hlavný oltár je štvoretážový, vertikálne delený bohato pozlátenými stĺpmi, horizontálne je zdobený pozlátenými rímsami.
V druhej etáži dominuje maľba predstavujúca krst Krista v Jordáne, v strede tretej etáže je vyobrazené narodenie sv. Jána Krstiteľa a v hornej časti oltára je maľba zobrazujúca Pannu Máriu na návšteve u sv. Alžbety. Celý oltár i sochy sú polychrómované.
Kazateľnica na ľavom chrámovom pilieri pochádza z roku 1637. Na parapete sú plastiky cirkevných otcov a socha Madony, na baldachýne v podobe kráľovskej koruny je socha Krista s krížom, na stene sv.
Okrem výtvarného bohatstva bola neoddeliteľnou súčasťou všetkých slávnostných bohoslužieb i akademických slávností hudba. Pre početný hudobný súbor bola vytvorená dvojpodlažná hudobná tribúna. Hlavný zdroj finančných prostriedkov nákladnej stavby poskytoval mecén, palatín Mikuláš Esterházy z Galanty, a v jeho práci neskôr pokračoval syn Pavol.
Aj preto sa pod chrámom rozprestiera krypta, ktorá slúžila ako pohrebné miesto pre rodinu Esterháziovcov a iných popredných šľachticov Uhorska a prirodzene aj pre zosnulých členov jezuitského rádu. Jezuiti prisľúbili Mikulášovi Esterházimu pochovávanie príslušníkov jeho rodiny až po štvrtú generáciu za obety, ktoré priniesla pri výstavbe chrámu. V roku 1641 tu bola s neobyčajným prepychom pochovaná palatínova manželka Kristína Ňáriová a v roku 1645 aj sám donátor chrámu Mikuláš Esterházi.
V krypte boli pochovaní aj štyria synovia palatína Mikuláša Esterháziho - Ladislav, František, Gašpar a Tomáš, ktorí padli v bitke s Turkami 26. augusta 1652 pri Vozokanoch. S ich smrťou sa spája aj kliatba Mikuláša Esterháziho. Z ďalších známych členov rodu tu boli pochovaní Daniel, Alexander a Štefan Esterházi. Spomedzi členov jezuitského rádu pochovaných v krypte kostola treba spomenúť pátra Jána Simonidesa, ktorý bol 31. októbra 1674 v Turej Lúke zavraždený z nenávisti ku Katolíckej cirkvi. Zo strany jezuitov bolo najmä v 1. polovici 20. storočia vyvíjané úsilie o jeho blahorečenie.
Pravdepodobne už v prvej polovici 18. storočia sa uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, ktorá bola na strechu vrátená až pri rekonštrukcii v 90. Ku komplexnému reštaurovaniu katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa sa pristúpilo až po roku 1989.