Mons. Rudolf Baláž (* 20. november 1940, Nevoľné - † 27. júl 2011, Banská Bystrica) bol v poradí 15. diecézny biskup banskobystrický. Zomrel náhle a nečakane 27. júla 2011 na sviatok sv. Gorazda v Hodine Božieho milosrdenstva na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici počas jeho pracovných povinnosti. Ako príčina náhleho úmrtia bola určená krvná embólia.
Rudolf Baláž
Životopisné údaje
Narodil sa v Nevoľnom pri Kremnici ako najmladší zo šiestich detí matke Rozálií a otcovi Jurajovi. Otec pracujúci ako lesný robotník zomrel len pár dní pred jeho narodením na pľúcnu chorobu. Jeho matka zostala vdova ako 38-ročná. Pokrstený bol na druhý deň v Jastrabej. V septembri 1947 nastúpil na Štátnu ľudovú školu v Nevoľnom, neskôr študoval v Kremnici, kde v roku 1958 na gymnáziu ukončil štúdia maturitnou skúškou.
V rokoch 1958 - 1963 študoval teológiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave a Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Žiadosti o vyššie teologické štúdiá mu komunistický štát neumožnil. 18. júna 1963 prijal subdiakonát, 21. Kňazskú vysviacku prijal 23. júna 1963 z rúk trnavského apoštolského administrátora, biskupa Ambróza Lazíka v Dóme sv. Martina v Bratislave. Primičnú svätú omšu v rodisku slávil 7. júla 1963.
Pôsobenie
- Brezno, kaplán (1. júl 1963 - 31.
- Krupina, kaplán (1. január 1965 - 31.
- Vrútky, kaplán (1. november 1966 - 31.
- Vrícko, správca farnosti (1. november 1967 - 30.
- Banská Bystrica, aktuár Biskupského úradu (1. december 1967 - 15.
- Pitelová, správca farnosti (15. december 1969 - 31.
- Turčiansky Peter, správca farnosti (1. júl 1982 - 19.
V roku 1968, keď počas pražskej jari štát uvoľnil tlak na cirkev, sa 21. marca stal členom Akčného výboru katolíckeho duchovenstva, ktoré malo za úlohu zásadne zmeniť postavenie kolaborantského Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva. Toto hnutie dňom 14. mája prestalo právne existovať a následne začalo činnosť nové združenie - Dielo koncilovej obnovy (DKO). Rudolf Baláž sa do jeho práce aktívne zapojil už na prvej „Pracovnej konferencii Diela koncilovej obnovy“ 17. apríla.
V roku 1968 sa stretol s pápežom bl. Pavlom VI. V svojom rodisku, Nevoľnom, sa pričinil o výstavbu nového farského kostola Premenenia Pána. Základný kameň nového chrám požehnal 17. mája 1969 prof. František Haspra, kapitulárny vikár Banskobystrickej diecézy. Oficiálne stavebné povolenie bolo vydané 17.
Dňa 14. februára 1990, na slávnosť sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy, pápež sv. Ján Pavol II. vymenoval Rudolfa Baláža za 15. diecézneho biskupa Banskobystrickej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 19. marca 1990, na slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, v Banskej Bystrici vo Farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie, z rúk kardinála Jozefa Tomka, prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Za svoje biskupské heslo si zvolil evanjeliovú výzvu „Veritas liberabit nos“ („Pravda vás vyslobodí“). Bol prvým a zatiaľ jediným biskupom Banskobystrickej diecézy, ktorý sa narodil na jej území.
Hneď po príchode do úradu zaviedol tzv. Fatimské soboty na pútnickom mieste Staré Hory pri Banskej Bystrici. Od 1. júla 1990 začal opäť fungovať obnovený diecézny kňazský seminár, najskôr v Slovenskej Lupčí, neskôr v Badíne. Na Zelený štvrtok v roku 1993 po prvýkrát začalo vysielať Rádio Mária, neskôr premenované na Rádio Lumen najskôr v Banskej Bystrici, neskôr na celom Slovensku. 25. septembra 1999 vysvätil v Banskej Bystrici Mons. Tomáša Galisa, nového banskobystrického pomocného biskupa. 12. septembra 2003 privítal na Námestí SNP v Banskej Bystrici pápeža Jána Pavla II., ktorý svätou omšou otvoril Synodu Banskobystrickej diecézy. Jeho posledným verejným vystúpením bola konsekrácia novopostaveného Farského kostola a erigovanie farnosti bl. Jána Pavla II. v nedeľu 17.
Od 13. apríla 1994 do 31. augusta 2000 bol v poradí 2. Predseda KBS. 11. Júla 2007 sa stretol s pápežom Benediktom XVI. vo Vatikáne v rámci návštevy slovenských biskupov návštevy Ad limina apostolorum. Od roku 2002 bol zodpovedný za prípravu nového usporiadanie hraníc diecéz na Slovensku[7], ktoré uviedol do platnosti pápež Benedikt XVI. 14.
Za diecézneho administrátora vakantnej Banskobystrickej diecézy bol konzultórmi diecézy zvolený doterajší generálny vikár Marián Bublinec, ktorý úrad vykonával od 28. júla 2011 do 15. decembra 2012. Po smrti biskupa Baláža povedal diecézny administrátor M. Dňa 2. augusta 2011 sa konala v Katedrále sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici zádušná vigília a vešpery. Dňa 3. augusta 2011 sa konala vo Farskom chráme Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici a vo Farskom chráme Premenenia Pána v Nevoľnom posledná rozlúčka a pohrebné obrady, ktoré viedol bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Stanislav Zvolenský.
Funkcie a tituly
- Diecézny biskup banskobystrický (19. marec 1990 - 27.
- Predseda KBS (13. apríl 1994 - 31.
Ocenenia
- Medaila sv. Tomáš Galis - pomocný biskup banskobystrický, titulárny biskup bitanský, Banská Bystrica, 25. 1999
- Cena Andreja Radlinského, 19. 11.
- Čestné občianstvo obce Nevoľné in memoriam, 9.
Pamiatka
- Otvorenie pamätnej izby v rodnej dedine Nevoľnom pri príležitosti 5. výročia úmrtia, 6. august 2016
Kauza Triptych
Mečiarov režim a Slovenská informačná služba sa rozhodli biskupa zdiskreditovať v roku 1995. Prípad je známy ako „Kauza Triptych“.
Biskupský úrad potreboval peniaze na dostavbu kňazského seminára v Badíne a získať ich chcel predajom renesančného umeleckého diela Klaňanie Troch kráľov do Švajčiarska za 200 tisíc dolárov. Lexova Slovenská informačná služba nasadila agenta pod krycím menom Thomas Grabner, ktorý prejavil fingovaný záujem. Polícia neskôr zadržala reštaurátora triptychu a začala stíhať vtedajšieho riaditeľa biskupského úradu Jozefa Hrtusa. V budove biskupského úradu urobili domovú prehliadku.
Po zmene vlády Baláž požiadal súd o zastavenie konania a po piatich rokoch triptych vrátili biskupskému úradu, symbolicky 17. novembra. Vláda sa biskupovi Balážovi ospravedlnila za svojich predchodcov.
Biskup Baláž neskôr kritizoval aj Dzurindovu vládu, ktorá nepodpísala Vatikánske zmluvy o výhrade svedomia aj niekdajšiu kandidátku na prezidenta Ivetu Radičovú za jej postoje k interrupciám.
Banskobystrický diecézny biskup sa výrazne zaslúžil o to, že pápež Ján Pavol II. navštívil počas pobytu na Slovensku práve Banskú Bystricu.