Kostol svätého Martina v Trstenej je významnou umelecko-historickou pamiatkou, ktorej história siaha až do 14. storočia. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o jeho vzniku, vývoji a rekonštrukciách, ktoré formovali jeho súčasnú podobu.
Založenie a rané obdobie
Až do 14. storočia môže siahať pôvod farského Kostola sv. Martina v Trstenej. Trstená vznikla v chotári Tvrdošína v druhej polovici 14. storočia. Kostol postavili pri centre osídlenia zrejme krátko po založení Trstenej a pôvodne bol zasvätený Panne Márii (patrocínium doložené v roku 1559). Madona s dieťaťom sa objavuje aj na najstarších pečatiach Trstenej.
Vznik a vývoj farského kostola v Trstenej zostáva nejasný. Viktor Trstenský a Anton Habovštiak uvádzajú, že kostol vznikol už v roku 1371, spolu s mestom. Cirkevné schematizmy uvádzajú kostol ako "antiqua parochia," teda ako starodávnu faru. Prvá zmienka o fare pochádza z roku 1397, keď je uvedená ako jedna z piatich na Orave.
Reformácia a zmena patrocínia
Počas reformácie prešli veriaci v Trstenej k protestantizmu, pričom evanjelický cirkevný zbor je tu doložený v roku 1611. V priebehu prvej polovice 17. storočia bol kostol opevnený múrom s dvojpodlažnou bránou na juhozápadnej strane.
V roku 1633 zasiahol Trstenú ničivý požiar, ktorý zničil aj kostol, spomínaný obraz sa však podarilo zachrániť. V roku 1641 sa uskutočnila obnova chrámu v renesančnom štýle. V tomto období podľa všetkého nanovo postavili západnú vežu na starších základoch. V tomto období bol kostol označovaný aj ako kaplnka so zmeneným patrocíniom sv. Juraja.
Baroková prestavba a zmena zasvätenia
Ďalší ničivý požiar zasiahol Trstenú v roku 1733. Okrem iných škôd spôsobil oheň aj roztopenie kostolných zvonov. Ruina chrámu prešla barokovou prestavbou v rokoch 1741 - 69. Pri nej bola väčšina pôvodných múrov zbúraná. Vybudované bolo súčasné trojlodie a okrem iného došlo aj k novému zastrešeniu veže s typickým cibuľovitým ukončením. V tej dobe už bol chrám zasvätený sv. Martinovi. Zmena patrocínia podľa všetkého súvisela s opätovným prevzatím objektu katolíkmi.
Pri tejto prestavbe bolo opevnenie okolo kostola využité aj na sakrálne účely, keď v roku 1748 bola dostavaná Kaplnka Panny Márie Karmelskej a po obvode múru vznikli výklenky - miesta na spovedanie pre pútnikov.
Poškodenie počas 2. svetovej vojny a obnova
Veľké zmeny priniesla 2. svetová vojna. Veža kostola dostala v roku 1945 zásah (raketou z ruského raketometu), čo spôsobilo rozsiahly požiar. Ten zničil barokové zastrešenie veže i strechu nad kostolom. Zvony spadli na zem a rozbili sa. V rokoch 1945 - 48 sa realizovala rozsiahla oprava objektu. V roku 1999 sa začala obnova kostola spojená s jeho rozšírením o priečnu loď.
Krypta kostola
Krypta pod kostolom sv. Martina v Trstenej je miestom, ktoré skrýva mnohé tajomstvá o histórii mesta, rodov, ktoré v ňom žili, a najmä o rode Trstenský.
V parlamente nás umlčali, preto pokračujeme na námestiach po celom Slovensku.
Krypta kostola v Trstenej má neznáme obdobie vzniku. Kanonické vizitácie spomínajú dve krypty. Staršia krypta mohla vzniknúť okolo roku 1500. Jej polohu však dnes nepoznáme, a jej zistenie prenechávame na neskorší výskum.
Prvý raz sa vchod do krypty otvoril dňa 28. apríla 2009, po približne 20 rokoch. Krypta sa otvorila cca po 20 rokoch. Všetci boli zvedaví, čo sa tam nachádza, a v akom stave. Prvý prieskumný vstup urobil pán Denis Pongrácz a pán Mgr. Tomáš Kubica. V priestoroch krypty sa našlo veľké množstvo rakiev a pozostatkov, ale vo veľmi zlom stave.
Vo výskume sa pokračovalo od 4. Krypta farského kostola sv. Výskumný asistenčný team: Mgr. Tomáš Kubica, Mária Kubeková, Zuzana Kubeková, Mgr. Dátum a trvanie základného výskumu: 4. máj až 17. máj 2009, 29. máj až 7.
Zistenia z výskumu krypty
- Po približnom zrátaní truhiel sme narátali 68 rakiev. Boli naukladané na sebe po 3 až 4 kusoch. Mnoho pozostatkov tiel bolo mimo truhiel.
- Rozmer krypty: 8,99 m x 4,46 m.
- Podľa kostrových pozostatkov, ktoré sme v krypte našli a podarilo sa nám ich aspoň fragmentárne zrekonštruovať bolo pochovaných 114 osôb, z toho minimálne 22 detí.
- V krypte farského kostola boli pochovávaní poprední predstavitelia mestečka Trstená. Podľa matričných záznamov spočívali v krypte pozostatky príslušníkov rodov Trstenských dedičných richtárov a šľachticov, potomkov zakladateľa mesta Hertela.
- V krypte farského kostola sa nachádza klasický spôsob pochovávania v katolíckom ríte. Každý zomrelý bol pochovaný s ružencom klasického typu alebo smrtným ružencom, dreveným krížom, alebo dreveným krížom s ukrižovaným Kristom z bronzu.
- Ako materiál na výrobu truhiel boli použité dosky z tvrdého dreva ako buk (Quercus robur) a dub (Fagus silvatica). Všetky truhly mali ohobľovanú plochu ako vonku, tak aj vo vnútri, okrem dna z vonkajšej strany.
Umelecké štýly a výzdoba
V krypte farského kostola v Trstenej sa nachádza prierez umeleckých štýlov od 18.storočia po druhú polovicu 19. storočia prevedených veľmi zručne v rustikálnom duchu. Väčšinu rakiev sme našli v štýle tvarov neskorého rokoka a empíru. Z umelecky zaujímavých rakiev sa najviac dochovalo detských rakiev. Tieto boli väčšinou modré a zelené. Spodné časti rakiev sú buď jednoducho nafarbené, alebo sa na nich nachádzajú kvetinové motívy ako sú ruže, ľalie, tulipány či iné kvety.
Asi najkrajšou rakvou je rakva v ktorej boli pozostatky Barbory Kruzlics ,ktorá zomrela v roku 1798. Je modrá, bohato zdobená aj v spodnej časti s podrobným nápisom: „Barbara Joan(nis) Kruzlics Con(sorta) Obit Die 26. januarii Anno 1798 aetatis Sue 26“.
Odevy a predmety
Na mnohých pozostatkoch sme našli šatky, ktoré zväzovali ruky. Niektoré sa veľmi dobre zachovali. Detské pozostatky nám odkryli niekoľko veľmi zaujímavých prekvapení. Našli sme výborne zachované empírové dievčenské (zrejme novorodenecké) šaty zlatej farby, ďalej výborne zachované chlapčenské telíčko s fragmentárne zachovanými nohavicami a koženými poločižmičkami uhorského typu. Našli sme aj vyšívanú topánočku z obdobia okolo roku 1780-1800.
Unikátom je určite veľmi dobre dochovaný šľachtic odetý v uhorskom šľachtickom kroji. Dochovala sa výborne vrchná časť odevu. Na hrudi sa našla veľmi pekná hodvábna šatka zlatej farby so zaujímavými kolorovanými vzormi orla s kolesom (kruhom) .
Záchrana a osárium
Práca v krypte bola zameraná na skatalogizovanie a záchranu maximálneho počtu pozostatkov v nej sa nachádzajúcich. Keďže väčšina pozostatkov bola vo veľmi zlom stave rozhodli sme sa v chodbe bývalého vchodu do krypty vybudovať osárium v duchu 15. storočia.
Po konzultáciách s umenovedcami a etnológmi sme vybrali 27 truhiel, ktoré majú vysokú dokumentačnú, umeleckú i etnologickú hodnotu, nakoľko ako súbor, ktorý nemá na území Slovenska obdobu.
Osobnosti spojené s Trstenou
Medzi významné osobnosti spojené s Trstenou patria:
- Štefan Furdek (1855 - 1915) - národný buditeľ, rímskokatolícky kňaz, publicista, redaktor, spisovateľ a vydavateľ.
- Martin Hattala (1821 - 1903), lingvista, rímokatolícky kňaz, teológ, stredoškolský a vysokoškolský profesor, člen mladobernolákovského hnutia. Narodil sa a základné vzdelanie získal v Trstenej.
- Viktor Trstenský (* 28. 3. 1908 - † 7.
- Hugolín Gavlovič (1712 - 1787) - básnik, teológ, františkánsky kňaz. V Trstenej prežil svoje detstvo a vyštudoval nižšie gymnázium.
- Ignác Gessay (1874 - 1928) - pochádza z Tvrdošína, študoval na gymnáziu v Trstenej.
- Milo Urban (1904 - 1982) - prozaik, publicista, prekladateľ. Študoval na gymnáziu v Trstenej.
- Ivan Stodola (1888 - 1977) - slovenský dramatik, spisovateľ a lekár. Pôsobil v Nemocnici s poliklinikou Trstená ako lekár a primár dermatologického oddelenia v r.
- Tomáš Červen (1793 - 1876) - cirkevný hodnostár (biskupský tajomník, notár, riaditeľ biskupskej kancelárie, generálny vikár, veľprepošt), národnokultúrny pracovník, pedagóg, zakladateľ Spolku sv. Vojtecha, prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, pokladník Matice slovenskej.
- Andrej Kavuljak (1885 - 1952) - historik, lesný inžinier, prekladateľ.
- Anton Kocian (1900 - 1984) - ornitológ, zberateľ flóry, učiteľ, preparátor (jeho preparáty sú vystavené na Oravskom hrade, v Oravskom múzeu), publikoval viac než 50 odborných prác z oblasti ornitológie a ochrany prírody, je autorom príručnky Orava. V Trstenej pôsobil ako pedagóg na trstenskom gymnáziu v r.
