Svätý, Svätý, Pán Boh Všetkých Svetov: Význam A Kontext

Výraz "Svätý, svätý, Pán Boh všetkých svetov" má hlboký význam v liturgickom a teologickom kontexte. V obnovenom omšovom poriadku po Druhom vatikánskom koncile boli pôvodné modlitby kňaza počas obetovania nahradené stolovými modlitbami inšpirovanými starozákonnou tradíciou.

Poďme sa pozrieť na niektoré úpravy a významy spojené s týmto výrazom:

Úpravy Prekladov

Súčasný preklad „Deus universi“ ako „Pane svetov“ sa upravuje v zmysle tradície latinskej euchológie, v ktorej je to rozšírený výraz. Vyjadruje sa ním, že Boh je Pánom všetkého, čo stvoril. Preto sa navrhuje preklad „Bože všetkého stvorenia“.

V tomto kontexte „benedictus“ sa správne vyjadruje ako „požehnaný“, čím sa označuje atribút, vlastnosť Boha. Boh nie je požehnaný v zmysle výsledku požehnania, ale ako ten, ktorý má silu, a preto v jeho mene aj my môžeme požehnávať. V pozadí tohto termínu je hebrejský výraz „baruch“.

Pri modlitbe kňaza bolo potrebné v slovenčine vyjadriť aj latinské „valeam“. Slovenské znenie sa preto upravuje na: „aby som mohol dôstojne hlásať“.

Význam v Starom Zákone

Môžeme nájsť terminologicky paralelné miesta v Starom zákone. V Starom zákone sa často označuje Boh termínom „požehnaný“ a takto začínajú mnohé modlitby.

Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, pretože sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb.

Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali toto víno. Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, pretože sme z tvojej štedrosti prijali toto víno.

Úprava dlhšej formy zámena „tebe“ na krátku formu „ti“ je v podstate gramatická oprava. Dlhšia forma sa správne používa len spolu s predložkou (napr. V odpovedi ľudu je potrebné urobiť rovnakú úpravu, ako je to v úvode modlitby kňaza.

Pán nech je v tvojom srdci i na tvojich perách, aby si dôstojne a náležite hlásal jeho evanjelium.

Cirkev: Pôvod, Poslanie a Zriadenie

Výraz "Cirkev" sa vo Svätom písme označuje ako "ekklesia", čo znamená "zvolanie" (zhromaždenie). Označuje zhromaždenie ľudu, zvyčajne náboženskej povahy. V kresťanskej terminológii sa Cirkev definuje ako ľud, ktorý Boh zhromažďuje po celom svete.

Vo Svätom písme nachádzame veľa obrazov, ktoré nám symbolizujú Cirkev:

• Cirkev je ovčinec, ktorého jedinou bránou je Kristus.
• Cirkev je Božia roľa alebo Božie pole.
• Cirkev sa často označuje aj ako Božia stavba.
• Cirkev sa volá aj nový Jeruzalem a naša matka, nevesta nepoškvrneného Baránka.

Pôvod a Poslanie Cirkvi

Vzdialená príprava na zhromažďovanie Božieho ľudu sa začína povolaním Abraháma, ktorému Boh sľubuje, že sa stane otcom veľkého národa. Bezprostredná príprava sa začína vyvolením Izraela za Boží ľud. Tento národ má byť znamením budúceho zhromaždenia všetkých národov. Proroci ohlasujú novú a večnú zmluvu, ktorú uzavrel Ježiš Kristus.

Pán Ježiš položil základy svojej Cirkvi vo chvíli, keď ohlasoval radostnú zvesť; príchod Božieho kráľovstva. Ježiš dal svojmu spoločenstvu štruktúru. Ustanovil Dvanástich s Petrom ako ich hlavou. Oni majú účasť na Kristovom poslaní, moci, ale aj na jeho údele. Cirkev sa zrodila na kríži, keď z Kristovho boku vyšla krv a voda. V deň Turíc bol zoslaný Duch Svätý, aby ustavične posväcoval Cirkev. Vtedy bola Cirkev verejne zjavená pred ľuďmi a kázaním sa začalo šírenie evanjelia medzi národmi, preto hovoríme, že Cirkev je svojou povahou misionárska; je posielaná ku všetkým národom, aby z nich urobila učeníkov.

Dogmatická konštitúcia Lumen gentium z 2. Vatikánskeho koncilu hovorí: "Cirkev bude zavŕšená až v nebeskej sláve."; to znamená pri Kristovom druhom príchode.

Tajomstvo Cirkvi

Cirkev sa vyznačuje tým, že je zároveň božská i ľudská. To, že je božská, znamená, že ju založil a jej hlavou je Ježiš Kristus; že je ľudská, znamená, že ju tvoria ľudia so svojimi chybami a pokleskami.

2. vatikánsky koncil hovorí o Cirkvi ako o sviatosti. Prvým cieľom Cirkvi je byť sviatosťou dôverného zjednotenia ľudí s Bohom. Druhým cieľom je byť sviatosťou jednoty ľudského pokolenia. Čím viac je človek zjednotený s Bohom, tým väčšia jednota je medzi ľuďmi navzájom.

Sv. Pavol v 1Kor 12, 12-29 hovorí o Cirkvi ako o tajomnom tele Kristovom, kde má každý svoje miesto a každý je dôležitý. Hlavou tohto tela je Ježiš Kristus. Údy Cirkvi tvoria všetci, ktorí sa do nej začlenia sviatosťou krstu. Základným zákonom je prikázanie lásky. Poslaním Cirkvi je byť soľou zeme a svetlom sveta. Cieľom Cirkvi je Božie kráľovstvo, ktoré začal na zemi Boh, ale ktoré sa má šíriť až do konca sveta.

CIRKEV - JEDNA, SVATÁ, KATOLÍCKA, APOŠTOLSKÁ

Cirkev je jedna:

• lebo má jedného zakladateľa Ježiša Krista;
• lebo vyznáva jednu vieru prijatú od apoštolov;
• lebo má spoločné slávenie Božieho kultu, predovšetkým sviatostí;
• lebo má apoštolskú postupnosť (Ježiš Kristus založil sviatosť kňazstva a udelil ju apoštolom; tí ďalej svätili ďalších biskupov a kňazov a toto sa po danej línii deje až dodnes.)

Jedna Cirkev sa vyznačuje rozmanitosťou, ktorá je viditeľná zvlášť v rôznosti kultúr; medzi členmi Cirkvi existuje rozličnosť darov, úloh, spôsobov života. Táto Kristova Cirkev, ktorá bola pôvodne zverená Petrovi a ostatným apoštolom je usporiadaná do viditeľnej vonkajšej spoločnosti, ktorá pretrváva v Katolíckej cirkvi.

Zranená jednota:V skutočnosti v tejto jednej Cirkvi vznikli už na začiatku určité roztržky a v neskorších storočiach sa spory ešte viac prehĺbili, až došlo k oddeleniu od plného spoločenstva Katolíckej cirkvi, vinou ľudí z jednej i druhej strany.

Snaha o jednotu:Ježiš Kristus sa pred svojou smrťou modlil za jednotu Cirkvi: "aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal."

Snaha o obnovenie jednoty všetkých kresťanov je poslaním každého, kto patrí do Cirkvi. Základnými prostriedkami sú:

• spoločná modlitba za jednotu
• život veriacich podľa Evanjelia
• vzájomné poznávanie sa s oddelenými cirkvami
• ekumenická formácia veriacich a kňazov
• dialóg medzi teológmi a stretnutia kresťanov rôznych cirkví a spoločenstiev
• spolupráca medzi kresťanmi v rozličných oblastiach služby

Cirkev je svätá:"Je predmetom viery, že Cirkev je nezrušiteľne svätá." (Lumen gentium) Jej svätosť má pôvod vo svätosti zakladateľa Ježiša Krista. Cirkev je teda "svätý Boží ľud" a jej členovia sa volajú "svätí".

Dušou svätosti je láska. Veľmi pekne to vyjadrila sv. Terézia z Liesieux:"Pochopila som, že ak má Cirkev zložené telo z rozličných údov, nemôže jej chýbať úd, ktorý je zo všetkých najpotrebnejší a najvznešenejší, pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou. Pochopila som, že jedine láska pobáda údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už neohlasovali evanjelium, mučeníci by odmietali vyliať svoju krv..."

Výraz "spoločenstvo svätých" má dva významy:

1. spoločenstvo, čiže spoločná účasť na svätých veciach
2. spoločenstvo medzi svätými

Cirkev má trojaký stav:

• Putujúca cirkev - tvorí ju spoločenstvo veriacich, ktorí ešte žijú na zemi a snažia sa o dosiahnutie svätosti.
• Trpiaca cirkev - tvoria ju duše zomrelých, ktorí sú v očistci.
• Oslávená cirkev - tvoria ju všetci svätí v nebi.

Cirkev je katolícka:Slovo "katolícky" znamená "všeobecný". Cirkev ja katolícka preto, lebo ju Kristus posiela k celému ľudskému pokoleniu; náuka Evanjelia je určená pre všetkých ľudí.

Aby mohlo byť Evanjelium ohlasované a prijímané s väčšou účinnosťou, Katolícka cirkev je rozčlenená na partikulárne Cirkvi.

Jednou z čŕt Katolíckej cirkvi je aj to, že je misionárska. Misijnou činnosťou, čiže ohlasovaním Evanjelia spĺňa Ježišov príkaz, ktorý dal apoštolom pri nanebovstúpení: "Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.

Cirkev je apoštolská:

• lebo je založená na apoštoloch, ktorých si vyvolil Ježiš Kristus a poveril ich misijným ohlasovaním; vďaka nim bolo odovzdávané Ježišovo učenie ďalej a je odovzdávané až do dnešnej doby prostredníctvom tých, ktorí sa stali nástupcami apoštolov - biskupov a kňazov.
• lebo je poslaná vykonávať apoštolát do celého sveta. Na tomto poslaní majú podiel všetci členovia Cirkvi. Apoštolát je každá činnosť, ktorá je zameraná na šírenie Kristovho kráľovstva po celej zemi. Jeho úspech závisí od toho, ako sú ohlasovatelia spojení s Kristom. Dušou celého apoštolátu je láska.

Hierarchické Zriadenie Cirkvi

Katolícka cirkev má svoje poslanie; má ohlasovať Božie kráľovstvo. Apoštoli si ho neprivlastnili sami, ale dostali toto poslanie, aj silu k jeho naplneniu od Ježiša Krista. Každý veriaci v Krista, ktorý je pokrstený, a tým začlenený do Cirkvi, má podľa svojho povolania (kňazstvo, manželstvo, zasvätený život) účasť na ohlasovaní Božieho kráľovstva.

Biskupi a kňazi vykonávajú v Cirkvi sviatostnú službu a vykonávajú ju v spoločenstve, ktorému hovoríme kolégium. Každý biskup vykonáva svoju službu v rámci biskupského kolégia. Kňazi vykonávajú svoju službu pod vedením svojho biskupa.

Keď Kristus ustanovil Dvanástich, ustanovil ich na spôsob kolégia, na čelo ktorého postavil Petra, vyvoleného spomedzi nich. Tak ako svätý Peter a ostatní apoštoli tvoria z Pánovho ustanovenia jediné apoštolské kolégium, takisto sú navzájom spojení rímsky pápež a biskupi. Rímsky biskup - pápež je základom jednoty biskupov a veriaceho ľudu. On má z Kristovho poverenia najvyššiu a univerzálnu moc nad Cirkvou, ktorú môže slobodne vykonávať.

Jednotliví biskupi sú základom jednoty vo svojich partikulárnych cirkvách. Tu spravujú ľud, ktorý im bol zverený za pomoci kňazov a diakonov.

Prvou úlohou biskupov a kňazov je ohlasovanie evanjelia. Na čistotu viery a nebezpečenstvá rôznych heréz dáva pozor Učiteľský úrad Cirkvi (Magistérium Cirkvi). Aby duchovní pastieri mohli vykonávať toto poslanie, Kristus ich obdaroval charizmou neomylnosti vo veciach viery a mravov. Túto neomylnosť má na základe svojho úradu rímsky pápež, keď definitívnym aktom vyhlasuje učenie týkajúce sa viery a mravov.

Biskup dostáva pri vysviacke plnosť kňazskej moci. On je ten, ktorý predsedá liturgickému zhromaždeniu, čiže na sv. omši. Pretože nemôže byť všade, slávenie Eucharistie sa vykonáva aj prostredníctvom jeho spolupracovníkov - kňazov. Biskup a kňazi posväcujú Cirkev svojou modlitbou, prácou, službou slova, vysluhovaním sviatostí.

Biskupi spravujú partikulárne cirkvi radami, odporúčaniami, príkladom, ale aj autoritou. Biskup si má byť vedomý svojich vlastných slabostí, a to mu má pomáhať byť súcitným s blúdiacimi.

Pod názvom "laici" sa rozumejú všetci pokrstení veriaci, ktorí krstom získali účasť na Kristovom kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade, okrem tých, ktorí prijali kňazskú vysviacku a okrem tých, ktorí patria do rehoľného stavu.

Iniciatíva kresťanských laikov je veľmi potrebná. Pápež Pius XII. povedal, že "laici stoja v prvej línii života Cirkvi." Oni sú tí, ktorí majú do bežného života prinášať evanjeliové zásady. Ich poslanie je tak dôležité, že bez nich by sa do niektorých oblastí života nemohla viera vôbec dostať.

Kristus vykonáva svoj prorocký úrad aj prostredníctvom laikov, ktorí toto svoje poslanie plnia aj evanjelizáciou - čiže hlásaním Krista svedectvom života, ako aj slovom. U laikov nadobúda evanjelizácia špecifický ráz, lebo sa vykonáva v bežných životných podmienkach.

Laici majú účasť aj na Kristovom kráľovskom úrade. Sv. Ambróz hovorí, že kráľom je každý, kto dokáže byť pánom nad sebou samým a nedovolí, aby mu telesné vášne rozbúrili dušu. Keď sa vie ovládať a je pánom seba samého, nedá sa strhnúť do otroctva hriechu. Takéhoto kráľovského ducha majú prinášať laici do prostredia, v ktorom žijú a pôsobia.

TRADÍCIA CIRKVI: Ježiš Kristus prikázal apoštolom, aby hlásali evanjelium všetkým bez rozdielu postavenia, či rasy a apoštoli to začali po zoslaní Ducha Svätého hneď plniť. Aby bola zachovaná čistota viery, apoštoli túto úlohu ohlasovať evanjelium zverili svojim nástupcom - biskupom.

Medzi Tradíciou a Svätým písmom je veľmi úzky vzťah. Môžeme hovoriť o Tradíci v širšom slova zmysle - tu ide o celé Božie zjavenie, ktoré sa ohlasuje prostredníctvom Cirkvi. Tu platí, že aj Sväté písmo je súčasťou Tradície; v užšom slova zmysle - tu ide o tú časť Božieho slova, ktorá nebola písomne zachytená a šírila sa ústne. Hovoríme o tradícii apoštolskej a poapoštolskej (cirkevnej). Apoštolská Tradícia siaha k samotným apoštolom.

tags: #svaty #svaty #pan #bohvsetkych #svetov