Slovenský ľud si aj v ťažkej minulosti vedel vytvoriť krásu, ktorá sa prejavuje v ľudovom umení. Tak ako sa vytrácajú kroje, tak pomaly miznú aj iné prejavy ľudovej tvorby. A preto je táto publikácia akýmsi vstupom k záchrane a oživeniu ľudových tradícií a krojov v Batizoviciach, Gerlachove, Mengusoviciach a Štôle, aby sme nestratili kontakt s bohatou minulosťou našich predkov, a tak upevnili náš vzťah k rodným dedinám.
Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok. 24. 25. 26. decembra sú dni pracovného pokoja.
Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete. Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka.
Tradičný vianočný stromček
Predvianočné obdobie
Predvianočné obdobie pre našich predkov začínalo už na svätého Martina, ktorý sa každoročne oslavuje 11. novembra. Týmto dňom sa končil poľnohospodársky rok a začínalo obdobie príprav na zimu. Pre ľudí to znamenalo veľkú zmenu v štýle práce. Počas zimy sa pracovalo vnútri. Opravovalo sa náradie. Gazdiné sa venovali pradeniu, tkaniu alebo páraniu peria. Často sa spolu stretávali a dlhé chvíle si krátili spievaním, či rozprávaním o mágii a čarodejníctve. Rozprávali sa povery o strigách alebo démonoch, ktoré svojimi čarami chcú uškodiť ľuďom, ich majetku a zvieratám. Dni sa rýchlo skracovali a vonku bolo čoraz chladnejšie. V našich predkoch to vyvolávalo obavy alebo až strach. Mysleli si, že prevaha noci nad dňom symbolizuje prevahu zla nad dobrom. Predvianočné obdobie sa spájalo s množstvom rituálov a povier, ktoré ich mali od zla a zlých síl ochrániť.
Najvýznamnejšími boli Stridžie dni. Začínali sa na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). 25 november bol zároveň posledným dňom v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie (jedlá sa pripravovali bez mäsa a tuku), ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa. Stridžie dni vrcholili na Luciu (13. december). Na odháňanie zlých síl sa používali bylinky, mastičky, cesnak, svätená voda aj krížik z tisového dreva.
Advent
V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý z časti nahradil tieto pohanské zvyky a tradície. Niektoré z nich sa ale dostali do kresťanskej liturgie. Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam.
- 1. nedeľa: Nádej
- 2. nedeľa: Pokoj
- 3. nedeľa: Radosť
- 4. nedeľa: Láska
Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Ten sa v slovenských domácnostiach (kresťanských aj ateistických) vyskytuje dodnes. Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančmi, imelom alebo vianočnými dekoráciami. Vianočný veniec si môžete kúpiť alebo jednoducho vyrobiť aj doma. Deťom sa v tomto období často venujú adventné kalendáre.
Adventný veniec so štyrmi sviecami
Svätý Mikuláš
Svätý Mikuláš bol biskup z Myry (dnešné Turecko), známy svojou štedrosťou a starostlivosťou o chudobných a deti. V minulosti mal deň svätého Mikuláša na Slovensku náboženský a ľudový význam. V mnohých slovenských dedinách a mestách sa v noci z 5. na 6. decembra konali Mikulášske obchôdzky. Skupiny prezlečené za svätého Mikuláša, anjela a čerta chodili od domu k domu, kde navštevovali najmä deti. Mikuláš nosil darčeky deťom, ktoré boli počas roka poslušné a čert symbolicky strašil tie, ktoré boli neposlušné. Deti si večer pred Mikulášom (5. decembra) nachystali svoje čisté čižmičky na okno alebo k dverám, aby im Mikuláš mohol zanechať darčeky. Tie zahŕňali ovocie (najmä jablká, orechy), medovníky, či drobné hračky.
Predvianočné obdobie začínalo dva až tri týždne pred Vianocami a spájalo sa s intenzívnymi prípravami. Rodiny sa na sviatky pripravovali nielen duchovne, ale aj prakticky. V domácnostiach sa robilo veľké upratovanie. Aby bol dom čistý a pripravený na príchod Krista. Jedným z najdôležitejších aspektov príprav bolo pečenie vianočných dobrôt. Na Slovensku sa tradícia pečenia vianočných koláčov udržiava po stáročia. Typická je vôňa škorice, klinčekov alebo anízu. Voľakedy sa pieklo už od sv. Kataríny. Hojnosť koláčov symbolizovala hojnosť rodiny celý budúci rok. Medzi najznámejšie patria medovníčky, ktoré sa piekli už niekoľko týždňov pred Vianocami - museli zmäknúť. Medovníčky mali slúžiť nielen ako pochúťka, ale často sa používali aj ako ozdoby na vianočný stromček. Ďalšou tradičnou vianočnou pochúťkou sú oblátky. Oblátky sa piekli v špeciálnych formách, ktoré mali rôzne kresťanské motívy, napríklad kríž, Betlehem alebo hviezdu. Jedli sa Štedrý večer ako predjedlo - spolu s medom a cesnakom. Oblátky symbolizovali telo Krista a med predstavoval sladkosť jeho prítomnosti v našich životoch.
Počas sviatočného obdobia sa nesmelo zametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie. Na zabezpečenie blahobytu sa hádzali orechy do kúta. Vstávalo sa skoro ráno. Ženy museli všetko navariť a muži zase nachystať vodu, drevo a obstarať zvieratá. Počas sviatkov sa už potom nesmelo pracovať.
Štedrý deň
Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy (vtedy rodina mohla zasadnúť k štedrovečernej hostine) alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila. Na stole musela byť naozajstná hostina - zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie. Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca. Zabezpečiť mali dostatok peňazí na budúci rok. Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny - pomocou cesnaku namočenom v mede. Gazda rozkrojil jablko - v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny - na znak súdržnosti. Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala kapustnica, v ktorej ale nebolo mäso alebo klobása, skôr sušené hríby alebo slivky. V niektorých oblastiach sa namiesto kapustnice jedla šošovicová polievka. Strukoviny predstavovali blahobyt. Na stôl sa prestieralo aj pre zomrelých členov rodiny. Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa všetky chody rovno naložili na stôl. Za stôl si ľudia nemohli sadať pohnevaní, museli si odpustiť.
Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla znamená, že z domu uletí šťastie. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie). Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť. Používali sa ako liečebný prostriedok alebo sa venovali hospodárskym zvieratám.
Po večeri prichádzali koledníci. Najčastejšie to boli väčšie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostali koláč alebo jabĺčko. Vinšovalo sa veľmi srdečne. Ľudia verili, že ak druhému prajú dobro a zdravie, vráti sa im to. Zazvonenie zvončeka po večeri dávalo deťom znamenie, že je čas presunúť sa pod stromček a rozbaliť si darčeky. U nás (a aj v množstve ďalších krajín) nosí darčeky Ježiško. Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo. Dokonca aj tuláci. Na Vianoce sa zvykli posielať pozdravy (pohľadnice).
Vianočné sviatky
Prvý sviatok vianočný sa začínal omšou skoro ráno. Chodili na ňu väčšinou iba ženy. Potom v domácnostiach pripravovali jedlo z hydiny. Opäť sa podával slávnostný obed z niekoľkých chodov. Najčastejšie to bol slepačí vývar a pečená kačka. Celý deň sa niesol v duchu rodiny, stretávali sa jej členovia, spievalo sa. Nerobilo sa nič okrem postarania sa o zvieratá.
Druhý sviatok vianočný bol už voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave. Obdobie Vianoc sa končilo sviatkom Troch kráľov, ktorý je každoročne 6. januára.
Náboženský význam Vianoc
Vianoce a celý advent majú hlboký náboženský význam, ktorý sa sústreďuje na narodenie Ježiša Krista. Podľa viery prišiel na svet, aby spasil ľudstvo. Jeho narodenie v Betleheme je považované za splnenie prorockých predpovedí Starého zákona a za začiatok novej éry spásy. Adventné obdobie a samotné Vianoce sú pre veriacich časom prípravy, očakávania a radosti.
Prvá adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
Druhá adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
Tretia adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
Štvrtá adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie. Je to zároveň farba kráľovského majestátu, ktorá naznačuje príchod Kráľa - Krista. Tradičné sú rotáty, skoré ranné omše, ktoré sa konajú počas adventu. Tieto omše sú venované Panne Márii a ich zmyslom je pripraviť veriacich na narodenie Krista.
Štedrý deň (24. december) má pre kresťanov osobitný význam. Je to deň bezprostredného očakávania narodenia Spasiteľa. Večer sa tradične konajú polnočné omše (tzv. "polnočná"), ktoré sú slávnostným začiatkom vianočného obdobia.
Prvý sviatok vianočný (25. december) je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pretože pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Tento deň je stredobodom vianočných osláv a je známy aj ako Božie narodenie. Podľa kresťanskej viery sa v tento deň narodil Ježiš Kristus, Boží Syn, v chudobnej maštali.
Druhý sviatok vianočný (26. december) je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Svätý Štefan bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli ustanovili, aby sa starali o chudobných a rozdeľovali almužny. Bol prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru v Ježiša Krista, čím sa stal prvým mučeníkom (tzv. "protomučeníkom"). Jeho ukameňovanie bolo priamou reakciou na jeho kázanie a svedectvo o Kristovi. Svätý Štefan je pre kresťanov symbolom odvahy a vernosti viere až do smrti.
Sviatok Zjavenia Pána (6. január), nazývaný aj Epifánia alebo sviatok Troch kráľov, sa oslavuje 6. januára. Tento deň je spomienkou na príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa novorodenému Kristovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu. Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s rokom (napríklad G+M+B 2025).
Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem. Vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. Stromček sa zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov. Dnes už má každá rodina svoje zvyky. Niekto má doma stromček dlhšie, iný iba pár dní.
Sú rôznorodé. No a patrí sa naznačiť aj ich hlbšie významy. Majster Ján Kulich narába nimi jasne námetovo, na báze extrahovaného sujetu. Z historizujúceho hľadiska pobadajme ten začiatok v Morenách. Ide o prežívajúci pohanský atavizmus prírodných symbolov a kultov.
Vo všeobecnosti, vianočné dekorácie, či už sú to blikajúce svetielka alebo trblietavé ozdoby, sú viac než estetické potešenia. Každá vec, každá ozdoba na stromčeku, zachytáva moment, spomienku. Či už vás fascinuje historický význam Vianoc, tešíte sa z moderných osláv alebo si ceníte čas strávený s rodinou, základný duch je rovnaký. Vianoce, ktoré majú korene v dávnych tradíciách, prerástli do celosvetovej oslavy radosti a jednoty.
Tabuľka: Prehľad vianočných symbolov a ich význam
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Vianočný stromček | Život, odháňanie zlých síl, hojnosť úrody |
| Adventný veniec | Očakávanie príchodu Krista, nádej, pokoj, radosť, láska |
| Svätý Mikuláš | Štedrosť, starostlivosť o chudobných a deti |
| Medovníčky | Hojnosť |
| Oblátky | Telo Krista, sladkosť jeho prítomnosti |
| Ryba | Pôstne jedlo |
Vianoce sú za dverami a s nimi prichádza tá najkúzelnejšia časť roka - čas tvorenia. Zabudnite na tuctové ozdoby z obchodných reťazcov. Tento rok si vytvoríme niečo skutočne osobné, niečo, čo vdýchne vášmu domovu teplo a originálny štýl. A čo je viac trendy ako spojenie prírodného dreva a jemnej makramé priadze?
S Láskou Vyrobené v Našej Dielni Vieme, že naši zákazníci milujú kvalitu a originalitu. Preto sme nezostali len pri predaji. Tieto nádherné drevené základy pre vaše tvorenie vyrábame priamo v našej dielni na Slovensku.
Čo to pre vás znamená? Exkluzívny dizajn: Vzory, ako sú roztomilé čiapky pre Mikulášov či škriatkov, alebo jemné vločky s nápismi, nájdete len u nás. Precízne spracovanie: Každý kus prejde našimi rukami. Či už preferujete gravírované detaily alebo len jemné obrysy ("score"), dbáme na každý detail. Kvalitný materiál: Používame drevenú preglejku, ktorá je ideálna na ďalšie tvorenie - či už ju necháte v prírodnej farbe, alebo si ju doma vymaľujete.
Prečo Si Tieto Výrezy Zamilujete? Sú dokonalým základom pre každého - od úplných začiatočníkov v makramé až po skúsených tvorcov. Slúžia ako pevný rám, na ktorý jednoducho navešiavate priadzu a pomocou pár základných uzlíkov vytvoríte pôsobivé dielo.
Či už sa rozhodnete pre roztomilého škriatka s huňatou bradou alebo elegantnú vločku obviazanú priadzou, výsledok bude vždy stáť za to.
Možnosti Použitia: Viac Než Len Ozdoba na Stromček Pýtate sa, čo všetko sa dá z týchto drevených výrezov vykúzliť? Možností je nekonečne veľa. Inšpirujte sa: Originálne Ozdoby na Stromček: Toto je klasika. Vytvorte si celú sadu makramé Mikulášov, anjelikov alebo vločiek. Váš stromček bude zaručene neprehliadnuteľný. Menovky na Darčeky: Zabudnite na papierové štítky. Pripevnite malú makramé ozdobu na darček. Nielenže vyriešite menovku, ale darujete vlastne malý darček navyše. Vianočná Girlanda: Spojte viacero ozdôb na dlhšiu šnúrku a vytvorte si unikátnu girlandu na krb, okno alebo stenu. Závesná Dekorácia na Dvere či Stenu: Výrezy môžu slúžiť ako centrálny prvok pre vašu dekoráciu, napríklad v kombinácii s čečinou alebo svetielkami. Malý Darček pre Kolegov či Učiteľov: Vlastnoručne vyrobená drobnosť poteší oveľa viac ako akákoľvek drahá maličkosť.
Na vytvorenie jednoduchej ozdoby, ako je Mikuláš s bradou, vám stačí náš drevený výrez, kvalitná makramé priadza (odporúčame hrúbku 2-3 mm) a nožnice Na výrez jednoducho pomocou líščieho uzla (Lark's Head Knot) pripevníte nastrihané šnúrky a následne ich rozčešete. Ak ste pokročilejší, môžete pridať pár štvorcových uzlov pre textúru brady. Je to rýchle, zábavné a výsledok je ohromujúci!
Pripravte sa na Tvorivé Vianoce! Nenechávajte si prípravy na poslednú chvíľu. Tvorenie má byť radosť, nie stres. Vyberte si z našej ponuky unikátnych drevených výrezov, pridajte do košíka klbko obľúbenej priadze a pustite sa do viazania uzlíkov.
Vystopovať, kde sú korene jednotlivých zvykov či tradícií našich predkov, je niekedy doslova detektívna práca. Napriek tomu sa pre etnologičku a historičku Katarínu Nádaskú stala jej práca vášňou. „Napríklad výšivky a ich vzory nahrádzali v minulosti občiansky preukaz.
Azda najznámejšie sviatky, Vianoce, sú dnes skomercionalizované. Hoci ich považujeme za najväčší sviatok, kresťania oponujú, že veľkonočné obdobie bolo dôležitejšie. Ak začneme počítať, koľko a aké sviatky či zvyky boli pre našich predkov v živote skutočne podstatné?
Je zaujímavé, že kresťanské sviatky nadväzujú na sviatky starých Slovanov ešte z predkresťanského obdobia. Pre Slovanov, ktorí poznali len dve ročné obdobia - leto a zimu - mali kľúčový význam Letný a Zimný Slnovrat. Tieto sviatky sa slávili dlhšie obdobie. Z nášho pohľadu približne mesiac. Slovania poznali aj sviatky úcty k mŕtvym predkom, sviatky vynášania Moreny (Marmurieny) a prinášania Letečka. Na viaceré tieto sviatky nadväzujú aj kresťanské sviatky, ktoré už majú iný obsah - zimný slnovrat nahradili kresťanské Vianoce, Letný slnovrat - sviatky Jánskych ohňov (Vajano), vynášanie Moreny a prinášanie Letečka - sa ešte zachovali v oklieštenej podobe a už iba ako folkloristická štylizácia. Sviatok vzdávania úcty mŕtvym predkom nahradil sviatok Pamiatky zosnulých a Veľká Noc s kresťanskými obradmi nadväzuje na predkresťanské sviatky vítania slnka, leta, života. Z tohto obdobia sa zachovala vo všetkých slovanských krajinách šibačka a polievačka, maľovanie kraslíc ako ľudová časť Veľkej noci realizovaná počas Veľkonočného pondelka.
Všetky zvyky, ktoré sa dnes ešte zachovali, sú vo veľmi paberkovitej podobe. Je to prirodzené, pretože sa diametrálne zmenil život a myslenie ľudí.
Folklóru patrí v súčasnosti nebývalý záujem. Nielen pokiaľ ide o rozkvet folklórnych súborov a úspešnosť televíznych projektov, ako Zem spieva, ale hitom je aj v móde, bytovom dizajne a architektúre. Kde vidíte dôvod záujmu?
Folklór sa na Slovensku vždy tešil obľube. O kráse ľudových tancov a piesní netreba nikoho presviedčať. Navyše Slováci ho majú v krvi - vidíme to aj na odevoch, ktoré majú folkloristi na sebe. Slovenské dievčatá v slávnostnom odeve sú vychýrené svojou krásou, ktorú ľudový odev len podčiarkne. Podobne je to u mládencov. Počas posledných 10 rokov Slováci znova objavujú krásu ľudového spevu, tanca a výšiviek, vzniklo prepojenie módnych návrhárov čerpajúcich z prameňov ľudových výšiviek, nájdeme aj sériovo strojovo produkované motívy ľudových výšiviek na košeliach, tričkách, taškách, kabátoch. Skrátka, momentálne Slovensko žije ľudovými prvkami aplikovanými v súčasnom odeve, ale i architektúre a bývaní. Takéto trendy sa v histórii opakujú.
Prvý krát sa vo väčšom objavili v 19. storočí, keď sa slovensky cítiaca inteligencia rozhodla aplikovať prvky ľudových výšiviek do mestského odevu. Ďalšia vlna bola na prelome 19. a 20. storočia - Pavo...