Životopis Panny Márie je opradený tajomstvom. Kto bola žena, ktorá bola Ježišovou matkou? Odkiaľ pochádzala? Ako Mária vyzerala? Panna Mária ako Božia Matka je dnes oslavovaná a uctievaná rozličnými spôsobmi a modlitbami. Ale kto vlastne bola Mária?
Okrem Biblie a kresťanských spisov neexistuje žiadny súdobý a overený historický prameň, z ktorého by sa dali získať informácie o Máriinom živote. Neexistujú ani žiadne archeologické nálezy, z ktorých by sme sa mohli o Márii niečo dozvedieť. Obraz Márie a jej života je možné vykresliť len na základe Svätého písma a tradície Cirkvi.
Vo Svätej zemi sa dodnes nachádza množstvo miest, ktoré sú spojené s Máriiným životom. V prvom rade je to Kostol svätej Anny v Jeruzaleme neďaleko začiatku dnešnej Via Dolorosa. Apokryfné protoevanjelium svätého Jakuba (2. stor. po Kristovi) hovorí, že tu žili Joachim a Anna, Máriini rodičia, a že sa tu narodila ich dcéra. Mohlo to byť okolo roku 18 pred Kristom.
Rodičia jej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam a po aramejsky Maryam, čo znamená Bohom milovaná. Dodnes je možné navštíviť tradičné miesto Máriinho narodenia v krypte kostola svätej Anny.
Joachim a Anna boli už v pokročilom veku a Mária bola ich vymodleným dieťaťom. Podľa Jakubovho protoevanjelia rodičia preto priviedli Máriu už ako trojročnú do chrámu, aby ju zasvätili Bohu. V Cirkvi si túto udalosť pripomíname sviatkom Obetovania Panny Márie 21. novembra. Ako, kedy a prečo sa Mária nakoniec presťahovala do Nazareta v Galilei, ktorý je vzdialený 150 kilometrov severne od Jeruzalema, nie je isté. V Nazarete pravdepodobne žil jej budúci snúbenec Jozef, s ktorým sa možno zoznámila v Jeruzaleme.
Mária a jej život sa v evanjeliách spomínajú často, hoci najstarší evanjelista Marek Máriu nijako zvlášť nevyzdvihuje spomedzi ostatných učeníkov. Označuje ju len ako „Ježišovu matku“. Podľa tradície to bola sama Mária, alebo učeník Ján, u ktorého žila, ktorí Lukášovi vyrozprávali detaily z prvých rokov života s Ježišom.
Lukáš píše, že Mária žije v Nazarete a je zasnúbená s Jozefom z Dávidovho rodu. Zjavuje sa jej anjel a zvestuje jej, že počne a porodí Mesiáša. Po niekoľkomesačnej návšteve u Alžbety, ktorej pomáhala, sa Mária vracia do Nazareta. Jozef ju prijíma za manželku napriek počiatočným pochybnostiam o jej tehotenstve. Kvôli spísaniu ľudu spoločne putujú do Betlehema, kde sa v chudobnej maštaľke narodí Ježiš.
Evanjelista Matúš zachytáva následný osud mladej rodiny ako utečencov v Egypte. Napokon sa vracajú do Nazareta, kde Mária spolu s Jozefom vychováva Ježiša. Vo všetkých evanjeliách sú zmienky o tom, že ženy učeníčky ho nasledovali z Galiley do Jeruzalema. Po Ježišovej smrti je Mária spolu s učeníkmi v hornej sieni, kde „jednomyseľne zotrvávali na modlitbách“ (Sk 1,14).
Mária, matka Ježišova ( Christian Bale 1999 Sk dabing)
Úmrtie Panny Márie
O úmrtí Panny Márie existujú len tradície a chýbajú nám historické pramene. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza, že Mária bola na konci svojho pozemského života vzatá do neba. Cirkev s istotou nevie, či Mária zomrela a potom bola vzatá do neba, alebo bola vzatá do neba ešte pred smrťou.
Najsilnejšia z tradícií je znova spojená s Jeruzalemom. Tu vraj Mária žila spolu s Jánom, milovaným učeníkom, v dome na vrchu Sion. Legenda hovorí, že Mária v tomto dome usnula. Podľa byzantských prameňov zo 7. storočia to mohlo byť približne 11 rokov po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Dnes sa spomienka na Máriino usnutie uchováva v krypte baziliky Usnutia Presvätej Bohorodičky - Dormitio. Miesto jej pochovania sa však nenachádza tu, ale v údolí Kidron, kam už od byzantských čias veriaci putujú do kostola k Máriinmu hrobu.
Okrem tejto jeruzalemskej tradície jestvuje aj druhá, alternatívna tradícia o konci Máriinho života: hovorí, že Mária sa presťahovala do Efezu k milovanému učeníkovi Jánovi, ktorého jej zveril Ježiš na kríži. V Efeze žila v jeho dome a tam aj zomrela. Táto verzia je rozšírená prinajmenšom od čias videní blahoslavenej mystičky Anny Kataríny Emmerichovej.
Jánov hrob, ktorý sa v Efeze uctieva už dlho, slúži predovšetkým ako údaj o tom, že aj Matka Božia tam strávila svoje posledné roky života.
Ako mohla Mária z Nazareta vyzerať?
Brazílsky umelec Átila Soares da Costa Filho vytvoril s pomocou umelej inteligencie predstavu o tom, ako mohla Mária z Nazareta vyzerať. Pri tvorbe vychádzal z podoby Ježiša, ktorá sa zachovala na Turínskom plátne. Átila Soares vysvetľuje: „Každý syn sa do istej miery podobá na svoju matku. Ježiš bol pravý Boh, ale aj pravý človek, narodený z Panny Márie mocou Ducha Svätého. Počítačový grafik Ray Downing mu preto pomohol so spracovaním a upravením informácií z plátna, a vytvoril 3D podobu živého Ježiša.
Najstarší zachovaný obraz Panny Márie je freska v katakombách sv. Priscilly v Ríme. Datuje sa do polovice druhého storočia po Kristovi. Vidno na nej nejasné obrysy ženy, ktorá má v náručí svoje malé dieťatko.
Jednou z najstarších, no najmenej známych ikon je Maria Advocata, ktorú opatrujú kontemplatívne dominikánky v kláštore Santa Maria del Rosario na Monte Mario v Ríme. Obraz pochádza prinajmenšom zo 7. storočia. Hovorila aramejským jazykom s galilejským prízvukom, ktorým kultivovaní Jeruzalemčania opovrhovali (Mt 26,73). Pravdepodobne nevedela čítať, keďže ženy v tej dobe nenavštevovali školy.
Máriine dogmy
Medzi všetkými svätými Katolíckej cirkvi má Mária, Božia Matka, osobitné postavenie. Pápeži v priebehu storočí vyhlásili 4 mariánske dogmy, ktoré vyjadrujú Máriinu úlohu v dejinách spásy:
- Koncil v Efeze v roku 431 vyhlásil, že Mária nie je len „Ježišovou matkou“, ale že sa má označovať aj ako „Matka Božia“.
- Lateránsky koncil v roku 649 vyhlásil dogmu o trvalom panenstve Márie, ktorá sa ustálila v 4. storočí. Dogma o trvalom panenstve Márie znamená, že Mária bola počas celého života pannou (KKC 510).
- Pápež Pius IX. v roku 1854 promulgoval dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie.
- Štvrtú dogmu o nanebovzatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius XII. v roku 1950.
Historické zobrazenia Ježiša Krista
Zobrazovanie postavy Ježiša Krista v umení je veľmi obšírna téma. Už jeho samotná história je trochu rozporuplná, pretože zobrazovať Boha bolo v najstarších dejinách prísne zakázané, nakoľko ho ako nadpozemskú bytosť ani nemožno zobraziť. S príchodom Krista sa však situácia začala meniť, keďže Ježiš je Boh, ale zároveň človek, ktorého je možné zobraziť vďaka jeho ľudskej podobe.
Biblia ani iné historické zmienky o Ježišovi sa nezmieňujú o tom, ako vyzeral. Aj preto pojmy „podobizeň“ a „portrét“ nemusia mať rovnaký význam. V niektorých situáciách môže byť podobizňou aj dielo, ktoré nevychádza z reálneho vyobrazenia a nepodobá sa na zobrazovaného. Realistický portrét tak, ako ho vnímame dnes, totiž vznikol až v 19. storočí. V staršej histórii teda vznikali skôr podobizne/portréty, ktorých úlohou bolo, aj za pomoci atribútov/symbolov, zachovať vizuálnu informáciu o danej osobe, stvárnenie jej postavy a neskôr aj čŕt tváre, či už reálnych, alebo idealizovaných.
Ale ani cesta k zobrazovaniu Ježiša Krista nebola jednoduchá. Prvá biskupská synoda, ktorá podporovala obrazové znázornenie Ježiša, sa konala v roku 692 a priniesla tvrdenia, že takéto zobrazenia sú duchovne užitočné pre veriacich. Na druhej strane byzantský cisár Lev III. vydal v prvej polovici 8. storočia sériu ediktov proti obrazom, tie vyvolali takmer storočie trvajúci náboženský konflikt, ktorý sa napokon skončil v prospech obhajcov zobrazovania Ježiša Krista.
Ranokresťanské umenie zobrazovalo Ježiša v symbolickej forme, písmovej ako christogram, alebo figurálnej ako baránok, neskôr lev, pelikán, jednorožec, orol, ďalej ryba, fénix, vinič, atď.
Medzi najstaršie vyobrazenia Ježiša, ktoré dnes máme, patria:
- Alexamenovo graffito
- Dobry pastier
- Uzdravenie ochrnutého
- Pantokrator zo Sinaja
Alexamenovo graffito je pravdepodobne najstaršie, hoci hanlivé a urážlivé vyobrazenie.Obraz bol vyrytý do omietky na stene rímskeho domu, neďaleko Palatínskeho pahorku a jeho vznik sa datuje zhruba do roku 200. V hornej časti grafity je písmeno ypsilon, alebo tau, ktoré symbolizuje kríž. Vľavo je zobrazený muž, ako vojak, alebo strážnik, ktorý dvíha ruku, v geste uctievania. V strede je obraz ukrižovaného muža s hlavou osla a pod ním stojí nápis v hrubej gréčtine: „ΑΛΕ ξΑΜΕΝΟϹ ϹΕΒΕΤΕ ϑΕΟΝ - Alexamenos uctieva Boha.“
Pantokrator zo Sinaja pochádza zo 6. storočia a bol vytvorený v Konštantínopole. Je to potom najstaršie vyobrazenie Ježiša ako Pantokratora, Vševládcu a jedna z najstarších zachovaných ikon východnej cirkvi.
