Skalka, vyčnievajúci chrbát Bielych Karpát do údolia pri starom koryte Váhu, ukrýva k sebe prilepený opevnený stredoveký kláštor Veľká Skalka, a kúsok ďalej sa nad údolím vypína dvojvežový kostol Malá Skalka, najstaršie pútnické miesta na Slovensku. Pred tisícom rokov sa na tomto mieste odohral príbeh, ktorý navždy zmenil budúcnosť tohto miesta a vytvoril prvých uhorských svätcov.
Slovenská pošta vydala poštovú známku s vyobrazením barokového pútnického kostola na Skalke pri Trenčíne zasväteného sv. Svoradovi a Benediktovi. Súčasne vydali aj obálku prvého dňa (FDC), na ktorej je časť oltára so súsoším sv. Andreja (Svorada) a sv. Benedikta. Autorkou výtvarného návrhu známky, FDC a FDC pečiatky je Marianna Žálec Varcholová. Autorom oceľorytiny známky a FDC je Ľubomír Žálec.
Uvedenie poštovej známky sa uskutočnilo v sobotu 21. júla v rámci kresťanskej púte na najstaršie pútnické miesto na Slovensku v kostole sv. Svorada a Benedikta.
Kláštor Skalka pri Trenčíne
Vznik a história Skalky
Pútnické miesto vzniklo na skalnom masíve na pravom brehu Váhu severovýchodne od Trenčína. Podľa Maurovej legendy tam pôsobili sv. Svorad-Andrej, a potom jeho žiak a nasledovník sv. Benedikt, ktorý tam zahynul mučeníckou smrťou. Lokálny kult oboch pustovníkov bol oficiálne potvrdený v roku 1083, keď boli medzi prvými uhorskými svätcami kanonizovaní 17. júla.
Niekedy koncom 12. storočia tu postavili malý kostolík. Písomné pramene ho spomínajú v roku 1208. V roku 1224 sa stal súčasťou novozaloženého benediktínskeho kláštora, ktorý podľa zakladajúcej listiny vznikol na pamiatku mučeníckej smrti sv. Benedika. Nitriansky biskup Jakub I. pri ňom v roku 1224 založil benediktínske opátstvo, ktoré sa stalo duchovným centrom tejto časti Považia. Stredoveký opevnený benediktínsky kláštor bol v priebehu stáročí viackrát vyplienený a zničený. V roku 1528 definitívne zanikol.
Obdobie jezuitov a novodobá história
Druhé obdobie rozvoja sa začína rokom 1644, keď kláštor dostali do správy jezuiti, ktorí ho postupne obnovili. Asi kilometer južnejšie, na vyvýšenej plošine vápencového brala vybiehajúceho k rieke, postavili v roku 1745 na mieste niekdajšej kaplnky dvojvežový barokový pútnický kostol na tzv. Malej Skalke, zasvätený sv. Benediktovi a Všetkým Svätým. Podľa legendy vznikol na mieste, kde zbojníci zhodili telo zavraždeného sv. Benedikta do Váhu.
Po zrušení jezuitského rádu pripadol majetok opátstva štátu a celý areál kláštora bol pridelený k farnosti Skalka nad Váhom. Posledná väčšia oprava kostolíka sa realizovala v polovici 19. storočia. 20. storočie neveľmi prialo existencii kláštora. Výkonné orgány vlády Slovenskej socialistickej republiky bránili pietnemu uctievaniu tohto miesta. V 70. rokoch sa dokonca objavili myšlienky na jeho úplnú likvidáciu. Našťastie sa nezrealizovali - napriek tomu, že v okolí pravidelne prebiehali vojenské cvičenia spriatelenej sovietskej armády. Krátko po roku 1989 sa z iniciatívy miestnych obyvateľov začalo s obnovou kostola a kláštora.
Z pôvodnej stredovekej kláštornej budovy sa toho veľa nezachovalo. Kostolík, ktorého časti sú vytesané priamo v skale, je trojpodlažná budova so zaujímavým dreveným kazetovým stropom. V jaskynnej kaplnke sa nachádza hrob Krista a socha sediaceho pustovníka z 18. storočia. Naozaj autentický pocit odlúčenosti od sveta a ťažkého pustovníckeho života nadobudne návštevník aj vďaka tomu, že jaskyňu predstavuje úzka, nízka a dlhá chodba. Jej dno tvorí nespevnená zem a všadeprítomné bahno. Steny sú vlhké a na mnohých miestach kvapká voda.
Legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi
Bolo to v časoch prvého Uhorského kráľa Štefana I., keď sa mních Svorad, rehoľným menom Andrej, utiahol do pustovníckej samoty do jaskyne pri kláštore na vrchu Zobor. Okolo pása nosil železnú reťaz, ktorú si nikdy nedával dole a tak mu časom vrástla do tela. Vždy zachovával pôst, veľmi málo jedol a nikdy neprestával pracovať.
Po dennej práci doprial telu taký odpočinok ktorý sa sotva dal nazvať odpočinkom. Sedával na dubovom kláte obkolesenom ostrým tŕstím. Keď jeho telo premožené spánkom sa naklonilo na ktorúkoľvek stranu, ostrým tŕstím poranené bolestivo precitlo. Okrem toho kládol si na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán vešal štyri kamene, aby keď sa ospalá hlava naklonila na ktorúkoľvek stranu, udrela sa o kameň.
Raz v lese oslabený prílišnou robotou a prísnym pôstom zamdlel. Prišiel k nemu prekrásny mladík s anjelskym vzhľadom, naložil ho na vozík a odviezol ku kláštoru. Vyrozprával túto príhodu svojmu učeníkovi Benediktovi a zaviazal ho mlčaním.
Keď cítil, že sa blíži jeho posledná hodinka, požiadal mníchov aby ho po smrti nevyzliekali ale zavolali opáta. Onedlho zomrel. Opát na vyzlečenom tele našiel železnú reťaz hlboko vrastenú do tela. Benedikt po smrti svojho otca Andreja si tiež zaumienil žiť podľa príkladu svojho učiteľa. Odišiel do jaskyne na Skalke pri Trenčíne. Žil tam tri roky až kým prišli k nemu zbojníci. Mysleli si že má veľa peňazí. Keď však tvrdil že nemá žiadne peniaze, zbojníci Benedikta privliekli na breh Váhu, zabili a hodili ho do vody.
Kým jeho telo po celý rok hľadali, vídali sedávať orla na brehu rieky Váh, akoby niečo pozoroval. Na tom mieste začali hľadať a skutočne našli telo Benedikta tak zachovalé, akoby bol umrel krátko predtým.
Neskôr boli Svorad aj Benedikt prehlásení za svätých a na ich pamiatku nechal nitriansky biskup Jakub I. založiť roku 1224 na Skalke pri jaskyni kláštor. A na skale, z ktorej bolo Benediktovo telo zhodené do Váhu, dal vystavať kostol.
Skalka sa teda pôsobením týchto pustovníkov stala postupne pútnickým miestom, a dnes možno povedať, že najstarším pútnickým miestom, vtedajšieho Uhorska a významným duchovným centrom po celé storočia na Slovensku, najmä založením benediktínskeho opátstva nitrianskym biskupom Jakubom v r. 1224.
Mapa Skalky
Malá Skalka
Dvojvežový kostolík postavený v románskom štýle na mieste, kde bol zavraždený a vhodený do Váhu sv. Beňadik, sa spomína prvý krát roku 1208. Samozrejme, že bol zasvätený tomuto svätcovi. Významný uhorský štátnik Juraj Turzo dal na jeho mieste vybudovať kaplnku. V roku 1745 jezuiti kaplnku dobudovali do súčasnej podoby a pristavili k nej dve veže.
Tieto posvätné miesta však boli poznačené aj vojnami a postupne pustli. V 18. storočí bol kláštor a kostol zničený kuruckými vojskami. R. 1853 z milodarov veriacich bol na Malej Skalke opäť postavený kostol. Po ďalšom spustošení, ale aj celkovom zrekonštruovaní bol 13. júla 1924 opäť posvätený za prítomnosti tridsaťtisíc pútnikov. Nitriansky biskup Karol Kmeťko vtedy vyhlásil celý areál Skalky za slovenské pútnické miesto s významom, ako majú Lurdy vo Francúzsku...
Ak chcete navštíviť Veľkú Skalku, musíte sa poponáhľať, pretože je pre verejnosť otvorená len v mesiacoch júl a august v čase 8.00-12.00 a 13.00 - 17.00, každý deň okrem pondelka. Vstupné sa neplatí. Je možné prispieť ľubovoľnou čiastkou na opravu kláštora. V nedeľu po 17. júli (deň kanonizácie obidvoch svätcov) sa koná hlavná púť na Skalke, na ktorú prichádzajú pútnici aj zo zahraničia.
Dôležité udalosti v histórii Skalky:
- 1083: Kanonizácia sv. Svorada a Benedikta.
- 1224: Založenie benediktínskeho kláštora nitrianskym biskupom Jakubom I.
- 1528: Zánik benediktínskeho kláštora.
- 1644: Správa kláštora prechádza na jezuitov.
- 1745: Postavenie dvojvežového barokového kostola na Malej Skalke.
- 1989: Začiatok obnovy kostola a kláštora.