Téma diabla a posadnutosti je v Biblii prítomná a Ježiš Kristus aktívne zasahoval do životov ľudí, ktorí boli týmito silami ovplyvnení. V evanjeliách nachádzame niekoľko príbehov, ktoré opisujú, ako Ježiš vyháňal zlých duchov a oslobodzoval ľudí od ich vplyvu. Tieto udalosti majú hlboký význam a poukazujú na Ježišovu moc nad zlom.
Carl Bloch - Kristus uzdravuje chorých v Bethesde
Príbeh o uzdravení posadnutého v gerazskom kraji
Jeden z najznámejších príbehov o vyháňaní diabla sa odohral v gerazskom kraji. Ľudia sa šli pozrieť, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi. Človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, našli pri Ježišových nohách oblečeného a pri zdravom rozume. Prenikla ich hrôza.
Tí, čo to videli, porozprávali im, ako bol posadnutý uzdravený. Všetci obyvatelia gerazského kraja ho požiadali, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. Už tretíkrát v tomto príbehu zaznie prosba. Tentokrát zo strany vyslobodeného muža: Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Veľmi pochopiteľná prosba! Vyjadruje túžbu byť s tým, ktorý ho vyslobodil z moci zlých duchov. Ktorému je hlboko zaviazaný. Veď to nebol život, ktorý predtým žil. Bolo to peklo, ktoré trvalo už dlhší čas. Lebo o démonovi čítame, že ho mal už dlhší čas v moci.
Ako došlo k posadnutosti tohto muža, nevieme. Biblia o tom mlčí. Dôležité je to, čo sa s týmto mužom stalo, keď ho Ježiš vyslobodil z moci diabla. Áno, vyslobodil ho zo zajatia zlou mocou. Rovnako však platí, že Ježiš ho zajal pre seba. Na jednej strane z neho vyhnal zlých duchov. Príbytok je tak čistý, lebo nečistý duch musel odísť. Rozkázal totiž nečistému duchu vyjsť z toho človeka (v. 29). Ale príbytok nezostal prázdny. Ježiš vstúpil do príbytku, ktorý najprv sám vyčistil.
V skutočnosti tak v živote muža nastala výmena obyvateľov. Predtým diablov otrok sa stáva Ježišovým vlastníctvom. Ale rozdiel je v tom, že diablovi patril nedobrovoľne. A kde nachádzame tohto muža? Pri Ježišových nohách: Človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, našli pri Ježišových nohách. Neskôr uvidíme Máriu, Lazárovu sestru, sedieť pri nohách svojho Pána (Lk 10:39). Na to miesto si sadajú tí, ktorým sa Ježiš stal nielen vysloboditeľom, ale aj učiteľom. A ktorých jedinou túžbou je byť s Ním.
Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Muž sa chce pripojiť k Ježišovým učeníkom, aby mohol nasledovať svojho Záchrancu. Veď to sú znaky zachráneného človeka. Chce počuť Ježišovo slovo, preto sedáva pri jeho nohách. Chce patriť Ježišovi, preto chce byť s Ním.
Prečo diabol pokúšal Ježiša? (Vysvetlenie biblických príbehov)
Ježiš a pokušenie diablom
Biblia tiež opisuje, ako bol Ježiš pokúšaný diablom na púšti. (ROH) A Ježiš, plný Svätého Ducha, navrátil sa od Jordána a za štyridsať dní bol vodený Duchom na púšti súc pokúšaný od diabla. (ROH) A nejedol ničoho v tých dňoch, a keď sa skončily, napokon zlačnel.
(ROH) A diabol mu povedal: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom! (ROH) A Ježiš mu odpovedal a riekol: Je napísané, že človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove Božom.(ROH) A diabol ho vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta v okamihu.
(ROH) A diabol mu povedal: Tebe dám všetku túto moc aj ich slávu, lebo je mne daná, a komu chcem, tomu ju dám. (ROH) Ty teda, ak sa pokloníš predo mnou, všetko bude tvoje. (ROH) A Ježiš odpovedal a riekol mu: Iď za mnou, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť.
(ROH) A zaviedol ho do Jeruzalema a postavil ho na vrch na krýdlo chrámu a povedal mu: Ak si Syn Boží, hoď sa odtiaľto dolu! (ROH) Lebo však je napísané, že prikáže svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali (ROH) a že ťa uchopia na ruky, aby si snáď neuderil svojej nohy o kameň.
(ROH) A Ježiš odpovedal a riekol mu: Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! (ROH) A keď dokončil diabol všetko pokúšanie, odišiel od neho - do času. Tieto verše ukazujú, že Ježiš bol pokúšaný diablom, ale odolal všetkým pokušeniam. Použil Božie slovo ako zbraň proti diablovi. Ukazuje nám, ako máme bojovať proti zlu.
Ďalšie príklady Ježišovho boja proti zlu
(ROH) A bol v tej synagóge človek, ktorý mal ducha nečistého démona, a skríkol velikým hlasom: (ROH) Ach, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky! Prišiel si nás zahubiť? Znám ťa, kto si - ten Svätý Boží!
(ROH) A Ježiš ho pokarhal a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! A démon vrhnúc ho do prostriedku vyšiel od neho a nič mu neuškodil. (ROH) Vtedy prišla hrôza na všetkých, a shovárali sa medzi sebou a vraveli: Jaké je to slovo, že právom a mocou rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú?! (ROH) A išla o ňom povesť na všetky miesta toho okolia.
(ROH) A od mnohých vychádzali aj démoni, ktorí kričali a hovorili: Ty si Kristus, ten Syn Boží! Ale karhal ich a nedal im hovoriť, lebo vedeli, že je on Kristus. Tieto udalosti potvrdzujú Ježišovu moc nad zlými duchmi a jeho poslanie oslobodzovať ľudí od ich vplyvu.
Ježiš vyháňa diabla: Démonológia a exorcizmus
Problematika prirodzenosti i pôsobenia padlých anjelov patrí k najtajomnejším oblastiam Pokladu viery, o ktorej nám apoštoli nezanechali veľké množstvo informácií. V čase osvietenstva a najmä v druhej polovici 20. storočia sa existencia anjelov začala výrazne spochybňovať. Ich výskyt v biblii sa začal označovať ako literárna personifikácia samotnej Božej činnosti, alebo zjavenia anjelov sa vysvetľovali ako rôzne spôsoby zjavenia sa Krista v dejinách.
„Jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery. Hoci izraelské náboženstvo do babylonského zajatia stále ohrozoval blud polyteizmu, predsa sa aspoň raz za čas spomínajú v Starom zákone anjeli. Sú prítomní pri stvorení sveta (porov. Job 38,7), strážia vchod do raja (porov. Gn 3,24), anjel sprevádza Izraelitov do zasľúbenej krajiny (porov. Ex 23,20-23), zvestuje narodenie Samsona (porov. Sdc 13,3), povoláva sudcu Gedeona (porov. Sdc 6,11), posluhuje prorokovi (porov. 1Kr 19,5). Anjel Rafael sprevádza Tobiáša počas celého jeho príbehu a Pánov anjel zachraňuje troch mládencov z ohnivej pece (porov.
Exorcizmus je legitímna služba, veď ju vykonával sám Pán Ježiš a poveril ňou aj svojich nasledovníkov. Neslobodno ju však preceňovať detailným rozpracovávaním démonológie a konkrétnych postupov, techník a účinných formuliek proti diablovi. Najúčinnejším spôsobom boja proti diablovi je totiž jeho ignorovanie. V zásade prostriedkom alebo médiom exorcizmu je slovo, a to Božie slovo a modlitba.
Ako čeliť zlu?
V liste Efezanom 6, 11-17 nachádzame dôležité rady, ako čeliť zlu: Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.
Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!
Modlitba je obvykle slovný prejav kladného vzťahu k transcendencii (v jednoduchom vnímaní ide o rozhovor s Bohom), predpokladá nadľudskú bytosť, ktorá počuje a je schopná vypočuť. V teistických náboženstvách sa rozlišuje modlitba, vyznačujúca sa osobnými a komunikačnými prvkami, a iné náboženské úkony, napr. rozjímanie, „zaklínanie“ alebo „mágia“.
V našich zaneprázdnených životoch sa môžeme ľahko dostať do pasce presvedčenia, že nemáme čas modliť sa. Biblia nám však nedáva ospravedlnenie, ale príkaz, týkajúci sa modlitby. „stále sa modlite.“ (Ef 6, 18). Pán Ježiš Kristus prosí svojich učeníkov v Getsemanskej záhrade: „Čo spíte? Strelná modlitba je tiché a rýchle povznesenie túžby duše k Bohu v každej núdznej chvíli, ktorá sa môže vyskytnúť.
Diabol chce, aby sme stratili nádej, aby sme si zúfali, aby sme vkladali dôveru do všetkého možného okrem Boha. Jedným zo spôsobov, ako to robí, je, že používa naše minulé hriechy proti nám a presviedča nás, že nemôžeme byť za to vykúpení. Thigpen v Príručke pre duchovný boj svedčí, že spôsob, ako bojovať proti diablovej lži, je vždy držať sa blízko nádeje. Nádej zo spásy je prilbou, tak vyhlasuje sv.
Gadarénsky príbeh
V 8. kapitole Lukáša je pomerne známy príbeh o Gadarénovi. Ježiš vyhnal väčšie množstvo démonov z človeka, ktorý bol, ako by sme dnes povedali, úplne mimo. Bol extrémnym variantom bezdomovca - býval v hroboch, hygiena nulová, pre svoje okolie bol nebezpečný, lebo mal abnormálnu silu a ešte k tomu všetkému bol holý. Čo určite stojí za povšimnutie je, ako rýchlo sa dal jeho život do poriadku po tom, čo z neho vyšli démoni. Vrátil sa mu rozum, obliekol sa a bol ochotný počúvať Pána Ježiša.
Položme si otázku: Ak je vyháňanie démonov také efektívne, prečo nie je pevnou súčasťou praxe každej novozákonnej cirkvi? Po prvé, s Gadarénom alebo inými postavami, z ktorých vyšli démoni, sa bežný Európan ťažko stotožní. Po druhé, chýbajú príklady, ako sa v danej oblasti správať. Po tretie, negatívne príklady - žiaľ, existuje aj odpudivá prax, ktorú nechce žiadny rozumný človek nasledovať. Obzvlášť ľudia menej vzdelaní a z nižších sociálnych vrstiev vidia démona za „každým kameňom“.
V neposlednom rade démonov nevyháňame preto, lebo to nie je nič príjemné. Nie je to také pekné, ako napríklad dôstojné pomazané chvály a múdre vyučovanie. Navyše, stáva sa, že ak sa pustíme do tejto oblasti, nastane veľký zmätok. Úplne je tu vhodné prirovnanie - „ako keď pichneš do osieho hniezda“. Je pravda, že vždy, keď sa zaoberáme exorcizmom, rozvíria sa stojaté vody, musíme riešiť dosť nečakané neštandardné situácie, ale nikto nemôže poprieť, že zároveň prichádza do cirkvi pohyb a noví ľudia. Keď sa boj skončí, ľudské životy sú vyslobodené a zmenené.
Pôvod démonov
Pôvod démonov je nejasný. Najbežnejšie sú dve vysvetlenia. Prvé je, že ide o padlých anjelov, ktorí sa zmenili na démonov. Tu je však treba vysporiadať sa s niektorými námietkami, ako napríklad, že v súvislosti s padlými anjelmi je spomenuté miesto ich bývania v ponebeských oblastiach (v povetrí): „Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach,“ (Ef 6,12) zatiaľ čo démon, ktorý nie je v človeku, chodí po zemi: „Ale keď vyjde nečistý duch z človeka, chodí po miestach, kde nieto vody, hľadajúc odpočinutie a nenachádza...“ (Mt 12,43)
Viac odpovedí na pôvod démonov dáva teória tzv. predadamovského stvorenia. Taktiež nemusíme poznať mená démonov. V prípade Gadaréna sa Ježiš spýtal na meno, ale odpoveď aj tak nedostal. Legión znamená, že ich boli stovky, tisíce, ale ich mená nepoznáme. Stačí pomenovať charakteristickú vlastnosť alebo činnosť, ktorú tento duch ovplyvňuje.
Najväčšia hádka je o tom, kde sa démoni v človeku zdržujú: či v tele, duši, duchu, v mysli, emóciách... Otvorene poviem, že považujem tieto otázky za hlúpe. Ak máš v dome myši, potkany a krysy, tak najlepšie je zbaviť sa ich, a nemusíš sa veľmi zaujímať o ich postavenie v rámci druhu alebo o ich latinské mená.
To, čo o démonoch musíme vedieť, je, že sú to osoby úplne a nenapraviteľne zlé, ktoré sa túžia dostať do človeka, aby sa mohli v jeho živote realizovať. Taktiež musíme vedieť, že majú oprávnenú panickú hrôzu z Ježiša Krista. Stoja za mnohými problémami, ale pre zrozumiteľnosť je dobré konštatovať, že s ich prítomnosťou sa ľudský život nikdy tak nerozvinie, ako keď sú vyhnaní. Štandardne spôsobujú útoky na myseľ a emócie. Tak dlho vnucujú človeku svoje myšlienky, až ich prijme, a takto sa postupne zlí duchovia stávajú súčasťou ľudskej osobnosti. Často ich pôsobenie môžeme vidieť na rozpade vzťahov a niekedy aj za chorobami.
Pravdou zostáva, že ak sa s nimi vysporiadavame, všetko ide lepšie - robota, rodina aj cirkev. Je viac radosti a úspechu. Jedným z dôvodov, prečo Boh dal Izraelcom Zákon, bolo, že ich chcel ochrániť od pôsobenia démonov. Zvykneme hovoriť, že cieľom bola bezdémonická spoločnosť, čo už samo osebe posúva ľudský život na vysokú úroveň.
Brány pre démonizáciu
Prvou doširoka otvorenou bránou pre démonizáciu je prekročenie prvých dvoch prikázaní. Vstup do duchovného sveta bez prísneho dodržania pravidiel je ozaj nebezpečný. Uctievanie Boha bez prísneho poriadku, ktorý je uvedený v Biblii, vlastne tieto bytosti pozýva do života. Celá oblasť okultných praktík, ako sú vyvolávanie duchov, veštenie, horoskopy, zahrávanie si s energiami za pomoci rôznych virgulí a prútikov, má za dôsledok masívne problémy, ktoré sa prenášajú aj na ďalšie generácie. Podobné je to aj s modlárstvom, kedy sa človek za pomoci materiálnych predmetov snaží kontaktovať duchovný svet.
„Keďže ste v ten deň, keď vás Hospodin na Horebe oslovil zo stredu ohňa, nevideli nijakú podobu, veľmi si dávajte pozor, aby ste sa nezvrhli a neurobili si nijakú podobu modly ani podobu muža či ženy, ani podobu nijakého zvieraťa, ktoré je na zemi, ani podobu okrídleného vtáka, ktorý lieta pod nebom, ani podobu niečoho, čo sa plazí po zemi, ani podobu nejakej ryby, ktorá je vo vodách pod zemou.
Ďalším veľmi zradným kanálom, ktorým zlí duchovia vstupujú do ľudského života, sú démonické náuky a ideológie. Tak ako okultizmus a modlárstvo, aj táto oblasť sa úplne podceňuje, a popritom často môžeme v praxi vidieť, ako sa úplne zmení človek, ktorý sa týmto myšlienkam otvorí.
Taktiež vykonanie skutkov proti Božiemu slovu - hriechov, vedie k tomu, že sa v človeku oslabí Boží obraz a posilní sa satanova prirodzenosť. Potom prichádzajú démoni. Zvlášť nebezpečné skutky sú také, pri ktorých Biblia hovorí o zlorečenstve: „Zlorečený, kto by si zľahčil svojho otca alebo svoju mať... Zlorečený, kto by ležal s nejakým hovädom, nech by bolo akékoľvek... Zlorečený, kto by ležal so svojou sestrou, s dcérou svojho otca alebo s dcérou svojej materi... Zlorečený, kto by zabil alebo nabil svojho blížneho v skrytosti...
Samostatnou kapitolou, ktorú musíme spomenúť v súvislosti s témou tohto článku, je preklínanie, ktoré je najbežnejšou, a preto najnebezpečnejšou metódou, ktorá dodáva nepriateľským silám energiu. Keď Ježiš Nazaretský začal verejne slúžiť, tak najväčší rozruch vyvolalo práve to, že vyháňal démonov.
Je aj dnes potrebné vyháňať démonov?
V Starom zákone je možné čítať o zázrakoch, diali sa uzdravenia, ekonomické zázraky aj divy v oblasti prírody (rozostúpilo sa Červené more, zostúpil oheň z neba, sekera vyplávala atď). Dokonca, sú zaznamenané prípady vzkriesenia zmŕtvych. Ježiš však prišiel aj preto, aby človeka oslobodil. Bez oslobodenia od démonov nieto slobody.
Položme si otázku, či aj dnes je možné - potrebné vyháňať démonov. Odpoveď znie: Áno, lebo keby to nebolo treba, Pán Ježiš by to nerobil. Démonov vyháňali aj apoštoli, a nie je žiadny dôvod domnievať sa, že my máme opustiť biblickú prax. Oslobodenie je možné. Nespočetné množstvo ľudských životov bolo zmenené, keď si vedeli priznať problémy, vyznať hriechy a prijať službu pomazaných mužov a žien.
Preto odporúčame milým čitateľom, aby prehodnotili svoj postoj k tejto otázke a prijali ako pravdivú tú skutočnosť, že život človeka je pod neustálym atakom neviditeľných síl osobného charakteru, ktoré sú úplne a nenapraviteľne skazené. Zároveň nikomu neodporúčame, aby sa púšťal do zbytočných duchovných dobrodružstiev, ale obráťte sa na tých veriacich, ktorí majú v tejto oblasti viac skúseností.