Ježiš na kríži: História a zbožné úvahy

Veriaci kresťania už od počiatku Cirkvi vzývali Najsvätejšie meno Ježiš. V liturgických sláveniach sa však začalo uctievať až v 14. storočí. Svätý Bernardín Sienský a jeho žiaci neúnavne šírili úctu k Ježišovmu menu po celom Taliansku a Európe. V 16. storočí vznikol liturgický sviatok.

Roku 1530 pápež Klement VII. Svätý Bernard z Corleone sa narodil v roku 1605 v Corleone na Sicílii. Ako člen mestskej polície a františkánsky terciár vykonal všetky skutky milosrdenstva v prospech chudobných, malomocných a utláčaných. Hneď po prijatí medzi menších bratov kapucínov vynikal horlivosťou a rehoľným nadšením. Veľmi dôsledne zachovával rádový život. Jedinečne sa venoval tomu, aby sa vždy viac zjednocoval s ukrižovaným Kristom v žiarivej láske života a prísnym pokáním.

Zomrel v Palerme v roku 1667 a 15. mája 1768 ho Klement XII. vyhlásil za blahoslaveného. Ján Pavol II. ho 10.

Kríž sám osebe je hrozná vec. Ale či viem čo? Je strašné. povrchne, kríž sa javí ako drevo smrti. Kríž je strom milosti, ktorá oživuje. Toto je drevo kríža.

Na priblíženie tajomstva Božej lásky, ktorá vychádza hriešnikovi v ústrety, nevedel nájsť krajšie a vhodnejšie vyjadrenie ako toto: „Ostali iba tí dvaja: biedna a milosrdenstvo“ (In Joh 33, 5). Koľko Božieho súcitu a Božej spravodlivosti je v tomto rozprávaní!

Svätí a blahoslavení o kríži

Svätý Bonaventúra, v rokoch 1259 - 1260 napísal pre veriacich, ktorí túžia dosiahnuť ideál kresťanskej dokonalosti dielo De perfectione vitae ad sorores - Sestrám o dokonalosti života:

1. Plameň zbožnosti sa rozduchuje a udržuje v človeku častou spomienkou na Kristovo umučenie, preto je nevyhnutné, aby ten, kto chce v sebe zachovať neuhasínajúcu zbožnosť, často a vlastne vždy pozeral očami srdca na Krista zomierajúceho na kríži.
2. Pristúp teda, služobnica, krokmi svojich citov k Ježišovi doráňanému, k Ježišovi tŕním korunovanému, k Ježišovi pribitému na kríži a so sv. Tomášom apoštolom nielen hľaď na Jeho ruky prebité klincami, nielen vlož svoj prst do rán po klincoch, nielen vlož svoju ruku do Jeho boku, ale celkom vojdi ranou v boku až do samého srdca Ježišovho a tam premenená v Krista najhorúcejšou láskou k Ukrižovanému, pribitá klincami Božej lásky, prebodnutá kopijou srdečného zaľúbenia, preklatá mečom najhlbšieho súcitu nehľadaj nič iné, netúž po ničom inom, nehľadaj potešenie v nikom inom, iba v tom, aby si s Kristom mohla zomrieť na kríži.
3. Kristovo umučenie musíš mať zachované v pamäti tak, aby si si uvedomovala, že Jeho umučenie bolo najhanebnejšie, najukrutnejšie, najvšestrannejšie a najdlhšie trvajúce.

Modlitba a milosrdenstvo

Ježiš nás uisťuje: „Veru, veru, hovorím vám: Všetko, o čo budete prosiť môjho Otca v mojom mene, ja vám to dám.“{n}porov. {r}Jn 14,12.13{/r}{/n} Už toto slovo „otec“ ukazuje, že sa musíš na neho obracať s detskou dôverou a láskou. Sám Vykupiteľ zjavuje: „Proste, a dostanete.“{n}{r}Lk 11,9{/r}{/n} To nie je len nejaká rada, ale jeho príkaz. Kto neprosí, ten aj neobdrží.

1. Tento text z Jánovho evanjelia sa plným právom môže považovať za obraz toho, čo sme slávili počas svätého roka, obdobia bohatého na milosrdenstvo, ktoré od nás požaduje, aby sme ho v našich spoločenstvách slávili a prežívali stále. Milosrdenstvo totiž nemôže byť len akousi vsuvkou v živote Cirkvi, ale predstavuje samotnú jej existenciu, ktorá zjavuje najhlbšiu pravdu evanjelia a umožňuje sa jej dotýkať.

2. Ježiš to jasne vysvetlil na inom mieste: keď ho farizej pozval k sebe na obed a pristúpila k nemu istá žena, ktorú všetci poznali ako hriešnicu (porov. Lk 7, 36 - 50). Na pohoršenú reakciu farizeja Ježiš odpovedá: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje“ (v.

3. Koľko radosti vytrysklo v srdciach týchto dvoch žien, cudzoložnice a hriešnice! Vďaka odpusteniu sa mohli konečne cítiť slobodné a šťastné ako nikdy predtým. Ich slzy zahanbenia a bolesti sa premenili na úsmev tých, čo vedia, že sú milované. Milosrdenstvo vyvoláva radosť, pretože srdce sa otvára nádeji na nový život.

4. Slávili sme veľmi intenzívny rok, počas ktorého sme boli obdarovaní hojnosťou milosti milosrdenstva. Pánova dobrota a milosrdenstvo sa rozšírili po celom svete ako neskrotný a blahodarný vietor. Preto cítime predovšetkým potrebu poďakovať sa Pánovi a povedať mu: „Pane, svojej krajine si preukázal milosť... Svojmu ľudu si odpustil vinu“ (Ž 85, 2 - 3).

5. Teraz uzatváram tento svätý rok; je čas hľadieť vpred a pochopiť, ako možno ďalej verne, radostne a nadšene prežívať bohatstvo Božieho milosrdenstva. V diele novej evanjelizácie môžu ostať naše spoločenstvá živými a dynamickými do tej miery, do akej bude „pastoračné obrátenie“, ktoré máme prežívať (porov. Evangelii gaudium, 27), denne formované obnovujúcou silou milosrdenstva.

6. V tomto kontexte nadobúda osobitný význam počúvanie Božieho slova. Božie slovo sa hlása kresťanskému spoločenstvu každú nedeľu, aby bol Pánov deň ožiarený svetlom vychádzajúcim z veľkonočného tajomstva (porov. Druhý vatikánsky koncil, konštitúcia Sacrosanctum concilium, 106).

7. Biblia je veľkým príbehom, ktorý rozpráva o zázrakoch Božieho milosrdenstva. Každá jej strana je poznačená láskou Otca, ktorý si už od stvorenia želal vtlačiť do vesmíru stopy svojej lásky. Prostredníctvom slov prorokov a múdroslovných spisov formoval Duch Svätý dejiny Izraela, aby spoznával Božiu nehu a blízkosť, napriek nevernosti jeho ľudu.

8. Milosrdenstvo sa osobitným spôsobom slávi vo sviatosti zmierenia. To je okamih, v ktorom pociťujeme objatie Otca vychádzajúceho nám v ústrety, aby nám navrátil milosť byť znova jeho deťmi. Sme hriešnici a nesieme si so sebou bremeno protirečenia medzi tým, čo chceme robiť a čo, naopak, skutočne robíme (porov. Rim 7, 14 - 21); milosť nás však vždy predchádza a berie na seba tvár milosrdenstva, ktoré sa prejavuje v zmierení a odpustení.

9. Jednou zo skúseností milosti, ktorú Cirkev mocne zažívala počas uplynulého svätého roka, bola zaiste služba misionárov milosrdenstva. Ich pastoračné pôsobenie malo zviditeľniť, že Boh nekladie nijaké hranice tým, ktorí ho hľadajú s pokorným srdcom, pretože všetkým ide v ústrety ako Otec.

10. Kňazom znovu opakujem výzvu, aby sa veľmi starostlivo pripravovali na službu spovedania, ktorá je pravým kňazským poslaním.

Ďalšie úvahy a citáty

• Svätí slávne vyliali svoju krv pre Pána, v živote milovali Krista a v smrti ho nasledovali.
• Sme Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás, v Kristovom mene prosíme: zmierte sa s Bohom.
• Ladislav Batthyány-Strattmann sa narodil 28. októbra 1870 v Dunakiliti (Maďarsko).
• Jeho otec opustil rodinu a matka sotva dvanásťročného chlapca zomrela po dlhej chorobe.
• Slávnostné sľuby zložil v kapucínskom ráde roku 1759.
• Po kňazskej vysviacke vykonával kazateľskú úlohu s veľkým uznaním po celom Španielsku, a preto bol nazvaný „nový Pavol“.

tags: #jezis #na #krizi #pribiti #s #jednou